Zásady a prístupy v komunikácii s telesne postihnutými pacientmi

Kvalitná a efektívna komunikácia medzi pacientom a opatrovateľkou je základným pilierom starostlivosti o chorého človeka. Správna komunikácia je nevyhnutná na pochopenie potrieb, obáv a informácií poskytovaných pacientom, ako aj na to, aby pacient porozumel informáciám od opatrovateľky. V kontexte osôb s telesným postihnutím nadobúda efektívna komunikácia ešte väčší význam, pretože priamo ovplyvňuje ich sociálnu integráciu a kvalitu života.

Základy komunikácie

Komunikáciu delíme na verbálnu a neverbálnu. Prostriedkom verbálnej komunikácie je hovorené alebo písané slovo. Verbálnu komunikáciu väčšinou podvedome podporuje aj neverbálna komunikácia, ktorá zahŕňa gestá, mimiku a reč tela. Neverbálna komunikácia, hoci nevyjadruje slová, prenáša aj informácie. Niekedy sa stačí na niekoho len pozrieť, aby ste vedeli, že je nahnevaný, šťastný alebo smutný. Z výrazov tváre možno vyčítať mnohé ďalšie emocionálne stavy: strach, utrpenie, hnev alebo zúrivosť.

V každej komunikačnej situácii vystupuje jeden účastník ako odosielateľ a druhý ako prijímateľ informácie, pričom sa tieto role počas rozhovoru striedajú. Dôležitý je presný obsah prenášaných informácií a znalosť dorozumievacích prostriedkov, ktoré zahŕňajú nielen jazyk (reč, znaková reč), ale aj verbálnu, neverbálnu komunikáciu a komunikáciu činmi (súlad medzi správaním a verbálnym vyjadrením). Neoddeliteľnou súčasťou je aj "komunikačný šum", ktorý predstavuje bariéry narúšajúce prenos informácií. O úspešnej komunikácii hovoríme, keď prijímateľ potvrdí správnosť prenášanej informácie spätnou väzbou.

Špecifiká komunikácie s osobami so zdravotným postihnutím

Bariéry v komunikácii medzi osobami so zdravotným postihnutím a intaktnou spoločnosťou predstavujú vážnu prekážku dosiahnutia ich sociálnej integrácie. Preto je dôležité poznať špecifiká komunikácie s rôznymi skupinami osôb so zdravotným postihnutím a prispôsobiť komunikačné stratégie ich potrebám.

Základné prístupy pri komunikácii s ľuďmi so zdravotným postihnutím

• Individuálny prístup: Každý človek je jedinečný, a to platí aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Je dôležité vnímať ich individuálne potreby, preferencie a komunikačné schopnosti.
• Empatia a rešpekt: Prejavujte úctu a pochopenie. Vyhnite sa prejavom súcitu, ktorý môže byť vnímaný ako ponižujúci.
• Jasná a zrozumiteľná komunikácia: Používajte jednoduchý jazyk, krátke vety a vyhýbajte sa odborným termínom.
• Trpezlivosť: Dajte osobe dostatok času na vyjadrenie a neponáhľajte ju.

Všeobecné zásady komunikácie s postihnutými ľuďmi

• Pýtajte sa: Ak neviete, ako komunikovať, spýtajte sa daného postihnutého človeka.
• Akceptujte: Ak vám postihnutý človek povie, že to, čo ste povedali, nie je v poriadku, akceptujte to.
• Rešpektujte: Ak vám postihnutý človek povie, že nepotrebuje pomoc, tak mu nepomáhajte.
• Verte: Ak vám postihnutý človek povie, že je niečo v poriadku, verte mu, že to tak je.

Komunikácia s pacientmi so sluchovým postihnutím

Pacienti, ktorí od narodenia nepočujú, používajú posunkovú reč. Ideálne je, ak sa o takého pacienta stará opatrovateľka, ktorá hovorí posunkovou rečou. U prevažnej väčšiny dospelých pacientov so sluchovým postihnutím k poruche sluchu dochádza pomerne neskoro a sluch sa im vekom systematicky zhoršuje. Títo pacienti väčšinou nevedia používať posunkovú reč, takže komunikujú zvyčajne písomnou formou.

Praktické tipy pre komunikáciu s nepočujúcimi pacientmi

• Pred začatím rozhovoru s nepočujúcim mu musíte nejakým spôsobom dať najavo, že chcete hovoriť. Môžete napríklad zamávať rukou, tak aby Vás videl. Nikdy sa však k pacientovi nepribližujte zozadu, aby ste ho nevystrašili.
• Aby pacient vedel prečítať slová z pohybu vašich pier, hovorte pomaly a zreteľne. Vety by mali byť krátke.
• Vyhýbajte sa ťažkým slovám. Ak má pacient problémy s pochopením určitej vety alebo slova, trpezlivo ho opakujte. Keď stále nerozumie, vetu napíšte na papier veľkými paličkovým písmom.
• Praktické je mať po ruke tabuľu s kriedou, či bielu popisovaciu tabuľu a fixu. Slová po prečítaní tak môžete zotrieť.

Komunikácia s pacientmi s poruchami reči

Starostlivosť o chorého človeka s poruchami reči je mimoriadne náročná. Pacientovi je ťažko rozumieť a navyše často krát, keď človek s rečovými ťažkosťami vidí, že je nepochopený, znervóznie, hnevá sa a môže byť aj agresívny. Opatrovateľka takto postihnutého pacienta musí byť najmä chápavá a trpezlivá. Aj keď je vzájomná komunikácia s takýmto pacientom veľmi obmedzená, nie je nemožná.

Alternatívne spôsoby komunikácie

Opatrovateľka musí v prvom rade posúdiť alternatívne spôsoby komunikácie s pacientom. Napríklad či vie pacient čítať, písať, kývať hlavou, hýbať rukami a pod.

• V prípade mobilného pacienta môžete opäť využiť písané slovo.
• V prípade imobilného pacienta, kedy nie je možné slová písať na papier, postupujte nasledovne:
  • Pri rozhovore s klientom odstráňte všetky zdroje hluku: vypnite rádio, zatvorte okno.
  • Hovorte pomaly a zreteľne a používajte jednoduché a krátke vety bez zložitých slov.
  • Otázky formulujeme tak, aby pacient vedel odpovedať jedným slovom (áno / nie) alebo jedným gestom hlavy či žmurknutím.
  • Môžete si pripraviť kartičky so slovami „áno“ a „nie“ a dohodnúť si aké gesto budete používať pri súhlase a aké pri nesúhlase.
• Pri rozhovore s nepočujúcimi pacientmi a pacientmi s poruchou reči treba počítať s tým, že pochopenie informácií si vyžaduje veľa pozornosti a sústredenia.
• Pri rozhovore treba vždy trpezlivo čakať na odpoveď pacienta. Nenaliehajte na neho, aby to urobil, a nezodpovedajte zaňho.

Komunikácia s hlucho-slepými osobami

Hlucho-slepota je kombinované postihnutie zraku a sluchu, ktoré si vyžaduje špecifický prístup.

• Dotyk: Dotyk je hlavným komunikačným prostriedkom. Slovami u týchto ľudí je dotyk, pristupujeme k nim opatrne, nie rýchlo a predovšetkým využívame dotyk rukami, dlaňami.
• Podpora: Vhodne a aktívne podporujte správny vývoj reči už u detí.
• Zhodnotenie: Pri prvom kontakte zhodnoťte možnosti komunikácie bežnou rečou a prispôsobte sa im.
• Netlak: Nenúťte osobu hovoriť a nedokončujte za ňu slová alebo vety.
• Pozitívny prístup: Neupozorňujte na nedostatky v reči, aby ste nevytvárali komunikačnú bariéru.

Komunikácia s osobami trpiacimi autizmom a s poruchami autistického spektra

Autizmus je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje komunikáciu, sociálnu interakciu a správanie. Je to celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými.

Ako nadviazať kontakt s autistom

• Využívajte zrkadlenie - opakovanie správania sa, pohybov po dieťati alebo zapojenie sa do jeho spôsobu hry.
• Ubezpečte sa, že dávajú pozor ešte predtým, ako im položíte otázku, alebo im dajte inštrukciu.
• Všímajte si prostredie, v ktorom sa nachádzate (či je hlučné, preplnené).
• Buďte špecifickí. Nepoužívajte iróniu, sarkazmus, figuratívnu reč, rétorické otázky, frázy, preháňanie.
• Hudba môže byť dobrým kľúčom pri nácviku imitácie, ktorá je základom pre neskoršie učenie sa.
• Akceptácia: Niektoré charakteristické zvláštnosti sú normálne a prirodzené.
• Narušená komunikácia: Komunikujte s človekom, ktorý má narušenú komunikačnú schopnosť.

Komunikácia s jedincom so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP)

Komunikácia s jedincom so SŤMP je špecifická, čo do obsahu i formy. Poskytnutie komunikačnej podpory tomuto jedincovi je potrebné, keďže porozumenie jeho verbálnym potrebám a želaniam je pre jeho obmedzenú komunikačnú schopnosť limitované. Je nevyhnutné používať jednoduchý jazyk a overovať, či pacient rozumie poskytnutým informáciám.

Príčiny agresívneho správania u jedincov so SŤMP

• Organické alebo funkčné poškodenie mozgu
• Pridružená duševná porucha
• Nepohodlné prostredie
• Neschopnosť vyjadriť to, čo chce sám povedať
• Nenaplnenie základných životných potrieb
• Nepohoda, zhoršenie zdravotného stavu
• Nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie
• Chaos v rodine, narušenie sociálnych vzťahov

Ako rozvíjať komunikačné schopnosti jedincov so SŤMP

• Hovorte čo najkonkrétnejším spôsobom, ktorý zodpovedá ich úrovni porozumenia.
• Spomaľte rýchlosť reči, používajte krátke vety a otázky.
• Všímajte si neverbálny prejav ako odpoveď a úroveň porozumenia.
• Akceptujte jeho vlastné tempo a prejavy správania.
• Navodzujte pokojnú atmosféru.
• Berte vážne názory jedinca so SŤMP a nevnášajte do vzniknutej situácie vlastné presvedčenia.
• Nezvyšujte hlas, majte kontrolu nad situáciou a verte, že situáciu spoločne zvládnete.

Komunikácia s osobami s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP)

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. Viacnásobné postihnutie so svojou heterogénnosťou a variabilitou zasahuje všetky oblasti života osôb s týmto druhom postihnutia. Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím, či narušením. Cieľom PVNP je dosiahnuť, čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Definícia a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi termínmi, napríklad v anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties". Tento termín označuje osoby s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré je kombinované s ďalšími postihnutiami, ako sú zmyslové, telesné postihnutia, epilepsia, autizmus alebo iné zdravotné komplikácie. Títo jednotlivci majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzoricko-motorickému štádiu vývinu. Štandardizované testy nie sú vhodné na validné zistenie ich intelektovej kapacity.

Márkusová definuje VNP ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek charakterizuje VNP ako "multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení".

Viacnásobné postihnutie môžeme rozdeliť na:

• Ľahké viacnásobné postihnutie: cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: u týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Charakteristika osôb s ťažkým a viacnásobným postihnutím

Osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú problémy so spracovaním informácií a porozumením svetu. Úroveň bdelosti, ktorá je dôležitá pre učenie a vývin, býva narušená. Títo jednotlivci majú ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím a ich úroveň aktivity je ovplyvnená psychomotorickými možnosťami. Často sa vyskytujú prejavy stereotypného správania. Majú problémy s dosahovaním, uchopovaním a manipuláciou s predmetmi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo žiadne a nie je evidentná symbolická interakcia s objektmi. Napriek závažnosti postihnutí existuje potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Je nevyhnutné poskytnúť týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím a pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky pre VNP

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.

Pri výbere ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob jeho aktivácie. Na trhu sú rôzne druhy ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak vyvolá, musia byť pre neho motivujúce. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov je možné rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa aktivovať hračku alebo spustiť obľúbenú hudbu. Existujú aj počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov.

Komunikátory

Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi.

Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu. Klasické komponenty, ako sú bublinkové valce alebo optické vlákna, môžu byť prepojené s ovládačmi, pomocou ktorých môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca.

Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ako sú interaktívne panely, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Komponenty reagujúce na zvuk zmenou farby môžu podporiť verbálnu komunikáciu alebo vokalizáciu. Soundbeam, neviditeľný hudobný nástroj, vysiela ultrazvukový lúč, ktorý pri prerušení vyvolá zvuky alebo hudbu. Interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Komunikácia s pacientmi v bdelej kóme a PVS

Moderné vyšetrovacie techniky umožňujú zviditeľniť skryté správanie pacientov v bdelej kóme. U komatóznych pacientov sa preukázali prognosticky relevantné zmeny pri senzorickej stimulácii a budovaní dialógu. Dôležitý je etický postoj, ktorý osciluje medzi empatiou a reflexiou.

Faktory ovplyvňujúce stav pacienta v kóme

• Totálna izolácia: Pacienti sú vytrhnutí zo známeho prostredia.
• Senzorická deprivácia: Ovplyvňuje fyziologické a kognitívne funkcie.
• Presýtenie stimulov: Nadmerné množstvo podnetov môže viesť k stresu a zmätenosti.

Kómová stimulácia

Kómová stimulácia zahŕňa klasický model stimulu-reakcie a novšie alternatívne postupy založené na budovaní vzťahu a dialogicko-interakčnej komunikácie. Cieľom je povzbudiť kognitívne schopnosti a podporiť liečebný proces.

Alternatívne komunikačné metódy

• Senzorická regulácia a dávkované stimulačné ponuky
• Telesno-pocitový dialóg
• Práca s minimálnymi signálmi
• Budovanie komunikačného áno/nie kódu (stiskom ruky, pohybmi očí, hlavy atď.)

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je ošetrovateľská a liečebná metóda, ktorá umožňuje ťažko chorým pacientom uvedomovať si svoje potreby, vnímať vlastné telo a okolie.

Základné body bazálnej stimulácie

• Štruktúra - telo a okolie pacienta
• Zmysluplnosť - individualita
• Navodenie vzťahu medzi ošetrujúcim personálom a pacientom
• Podporná starostlivosť

Bazálna stimulácia je štruktúrovaná a umožňuje vznik zážitkov. Pri všetkých činnostiach opatrujúci personál komunikuje, pričom používa jednoduché slová, ktoré vyjadrujú zmysel jej činnosti.

Bariéry v komunikácii a ich prekonávanie

Bariéry v oblasti komunikácie medzi osobami so zdravotným postihnutím a intaktnou spoločnosťou sa považujú za vážnu prekážku dosiahnutia sociálnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím.

tags: #komunikacia #s #pacientom #telesne #postihnutych