Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku zamestnávania ľudí s telesným postihnutím (ZTP) na Slovensku. Analyzuje právne aspekty, teoretické východiská, praktické skúsenosti zamestnancov a zamestnávateľov, a tiež dostupné podporné mechanizmy. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť a identifikovať prekážky, ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu ZTP do pracovného života, ako aj navrhnúť konkrétne riešenia pre zlepšenie ich zamestnanosti.
Právny rámec a ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú na Slovensku významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 1 garantuje právo na prácu a primerané uspokojovanie životných potrieb pre všetkých občanov. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.
Ochrana pri skončení pracovného pomeru
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Výnimky z ochrany
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy, tento súhlas sa vyžaduje len na výpoveď.
Povinnosti zamestnávateľa pri výpovedi
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce.
Definície a terminológia v kontexte zdravotného postihnutia
Medzi nami žijú ľudia, ktorí majú z rôznych príčin zdravotné postihnutie, ktoré im bráni žiť "normálny" život. Zdravie a choroba ovplyvňujú konanie, správanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity človeka. Zmena zdravotného stavu na trvalý stav má široké spektrum sprievodných javov, vrátane fyzických, somatických, emočných, psychických, ekonomických a sociálnych prejavov. Dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím vedie k ekonomicko-finančným problémom, ako je strata príjmu a zvýšené náklady na liečbu, čo znižuje životný štandard celej rodiny. Trvalé poškodenie zdravia prechádza do stavu zdravotného postihnutia a vedie k sociálnym problémom, ako sú narušené partnerské a rodinné vzťahy, dezorganizácia bežných činností, sociálna izolácia a zmena životného štýlu.
Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF)
Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - International Classification of Functioning, Disability and Health - ICF (ďalej len MKF) uvádza trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia a vnímanie človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu. Zahŕňa komponenty funkčnej schopnosti a spôsobilosti zdravotného postihnutia (telesné funkcie a štruktúry) a komponenty spolupôsobiacich faktorov (okolité prostredie a osobné faktory). Aj keď v názve MKF je stále použitý pojem dizabilita, klasifikácia odporúča používať pojem aktivita a pojem hendikep nahrádza pojmom participácia. Vzhľadom k nejednotnosti posudzovania zdravotného postihnutia na Slovensku, ktoré sa líši podľa právnej normy, rezortu a jeho potreby, sa systém klasifikácie podľa MKF javí ako jednotný.
Kategorizácia a počet osôb so zdravotným postihnutím
Na základe všeobecne platných základných rozdelení zdravotného postihnutia - podľa typu (orgánové a funkčné), podľa intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a podľa príčin vzniku (vrodené, získané), sa zdravotné postihnutie najčastejšie kategorizuje v zmysle orgánových a funkčných postihnutí, na mentálne postihnutie, zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, telesné (somatické) postihnutie a kombinované postihnutie. Šmidová (2013) uvádza aj špecifickejšie druhy postihnutia, a to narušenie komunikačnej schopnosti, poruchy správania a poruchy učenia.
Podľa najnovších zistení, vo svete žije približne miliarda osôb so zdravotným postihnutím, pričom 50 % z nich pripadá na ľudí starších ako 60 rokov, čo je odrazom starnutia populácie. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prináša nové pojmy „špeciálne potreby a „osoba so špecifickými potrebami“, pričom „základné východisko prístupu k osobám s postihnutím znamená, že postihnutie spočíva v spoločnosti, a nie v osobe s postihnutím.“ (Šmidová, 2013, s. 17). V zmysle takéhoto chápania je osoba s postihnutím, človek s poruchou, ktorému spoločnosť nevytvára vhodné podmienky pre jeho plnohodnotné uplatnenie sa v spoločnosti, čím ho istým spôsobom znevýhodňuje.
Counseling ako nástroj sociálnej práce
"Hľadanie vlastnej sily na prekonanie ťažkej situácie ústí do poznania seba samého, poznania svojej hodnoty, ktorá vytvára sebaúctu a obdiv vo svoje dary, ktoré každý človek v sebe vlastní." (Šmidová, 2015, s. 5) Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, a medicínska veda potvrdí nezvratnosť „novej“ situácie - zdravotné postihnutie („doživotnú chorobu“) prechádza zo psychologického hľadiska fázami smútku. Úlohou counselingu je sprevádzať ľudí so zdravotným postihnutím v jednotlivých fázach smútku, pomáhať im pri prekonávaní ťažkostí a hľadaní možností sebarealizácie. Counseling je metóda sociálnej práce, ktorá sa zameriava na individuálne potreby klienta a jeho silné stránky.
Prax zamestnávania osôb so zdravotným znevýhodnením
Napriek tomu, že sa zamestnávatelia často sťažujú na nedostatok pracovných síl na trhu práce, zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb na Slovensku sa často vníma ako riziko. Pritom zdravotne postihnutá osoba môže plnohodnotne zastúpiť osobu bez zdravotných problémov. Mnohí zamestnávatelia sa obávajú zvýšených nákladov, zníženej produktivity, a administratívnej záťaže. Tieto obavy sú však často neopodstatnené a v skutočnosti existuje mnoho argumentov pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb, ktoré by mali firmy zvážiť.
Argumenty pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených
- Motivácia a lojalita: ZŤP zamestnanci si cenia príležitosť pracovať a veľakrát sú mimoriadne motivovaní a lojálni k svojim zamestnávateľom.
- Rozmanitosť a inklúzia: Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb môže pomôcť vytvoriť rôznorodé a inkluzívne pracovné prostredie, ktoré je prospešné pre celú firmu.
- Zvýšená produktivita: Mnoho zdravotne znevýhodnených osôb je vysoko produktívnych a má cenné zručnosti a skúsenosti, ktoré môžu firme priniesť úžitok.
- Zníženie nákladov: Firmy, ktoré zamestnávajú ZŤP občanov, môžu mať nárok na rôzne daňové a odvodové úľavy a dotácie.
- Spoločenská zodpovednosť: Zamestnávanie týchto osôb je prejavom spoločenskej zodpovednosti a môže pomôcť zlepšiť imidž firmy.
Príklady dobrej praxe
V utorok 21. novembra sa v priestoroch Galérie Nedbalka v Bratislave uskutočnilo stretnutie signatárov Charty diverzity, ktorému dominovala téma zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením. K charte sa zároveň pridalo ďalších šesť firiem, ktoré sa dobrovoľne zaviazali vytvárať pre svojich zamestnancov a zamestnankyne rozmanité a rešpektujúce prostredie.
- Curaden: Spoločnosť zamestnáva na svojich maloobchodných prevádzkach 10 ľudí so zdravotným znevýhodnením (prevažne ľudia s autizmom alebo Downovým syndrómom), ktorých vo firme nazývajú „výnimočnými kolegami a kolegyňami“. Pracujú ako predajcovia v stánkoch, zvyčajne jeden až dvakrát do týždňa po dobu dvoch hodín.
- Tesco Stores SR: V Tescu zamestnávajú 470 ľudí so zdravotným znevýhodnením, mentálnym aj fyzickým. Uplatniť sa môžu na rôznych pozíciách podľa ich možností. Miroslava Rychtarechová, prevádzková personálna manažérka spoločnosti Tesco Stores SR, predstavila Správu v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie za rok 2023, ktorá informuje o ambíciách, stratégiách a metódach v oblasti DEI.
- VÚB banka: V VÚB banke aktuálne zamestnávajú 150 ľudí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Cez Profesia Lab zamestnali dvoch neurodivergentných mladých ľudí bez predchádzajúcich pracovných skúseností, ktorí pôsobia na úseku IT.
Legislatívna podpora a návrhy zmien
Štát si uvedomuje, že väčšina ľudí má túžbu pracovať a zapájať sa do chodu spoločnosti prostredníctvom práce a zároveň, že osobám so zdravotným postihnutím je častokrát nutné na trhu práce pomôcť, keďže zamestnávatelia ich z určitých dôvodov nechcú zamestnávať. Z toho dôvodu prijal štát systém opatrení, ako pomôcť osobám so zdravotným postihnutím dostať sa na trh práce, ktorého úlohou by malo byť motivovať zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím. Avšak tento systém nie je ideálny a neplní sa cieľ týchto opatrení.
Náhradné plnenie a chránené dielne
Na zlepšenie zapojenia zdravotne postihnutých do trhu práce je potrebných niekoľko zmien v legislatíve aj v reálnej praxi. Pokiaľ ide o návrh zlepšenia zamestnávania zdravotne postihnutých občanov, prvým a najlepším riešením je štandardný trh práce, zamestnávanie zdravotne postihnutých na štandardných integrovaných pracoviskách. Tento záväzok konkretizuje povinné zamestnanie minimálneho percenta zdravotne postihnutých občanov definované v zákone.
Náhradné plnenie je, ako už názov hovorí, náhradným a menej preferovaným riešením, preto by malo byť aj finančne náročnejšie. Výšku náhradného plnenia navrhujeme ako dvojnásobok priemerných mzdových nákladov na pracovníka daného podniku za každého zdravotne postihnutého, ktorého nezamestnávajú. Chránené dielne sú malé podniky, pracujúce s veľmi špecifickou cieľovou skupinou ako zamestnancami. Pre objednávateľa náhradného plnenia sa taktiež musí určiť obmedzenie na maximálnu dobu splatnosti faktúry, ktorá by mala byť maximálne dva týždne od jej vystavenia.
Zmeny v zákone
V súčasnosti tretie používané „riešenie“, ktoré je v zákone určené - platenie pokút - sa musí upraviť tak, aby to bola naozaj pokuta a nie najlacnejšia možnosť pre zamestnávateľov. Pokuty zamestnávateľom, ak by nesplnili ani jednu z vyššie spomínaných určení plnenia zákona, by sa preto mali zvýšiť tak, aby zodpovedali trojnásobku náhradného plnenia. Maximálna suma náhradného plnenia by pre chránenú dielňu mala zodpovedať sume mzdových nákladov na jej zdravotne postihnutých pracovníkov tak, aby v ňom už zároveň boli zarátané aj ostatné náklady chránenej dielne na prevádzkovanie činnosti. Teda celkovo by malo tvoriť dvojnásobok vyplatených miezd zdravotne postihnutým pracovníkom.
Výhody týchto návrhov úprav zákona spočívajú v tom, že po ich zrealizovaní nebude nutné žiadne odsúhlasovanie zmlúv zo strany úradov práce. Tým sa odstráni subjektívnosť pri posudzovaní zmlúv. Ďalšou výhodou je to, že chránené dielne už nebudú mať žiadnu právnu neistotu ohľadom dodatočného neuznania faktúr na náhradné plnenie, čo je v súčasnosti možné a relatívne časté.
Podporné programy a inštitúcie
Ak uvažujete o zamestnaní zdravotne znevýhodneného človeka, odporúčame vám, aby ste sa obrátili na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde vám poskytnú bližšie informácie o dostupných programoch a grantoch. Zamestnávateľom, ale aj zdravotne znevýhodneným osobám intenzívne pomáhajú aj Agentúry podporovaného zamestnávania (APZ), ktoré vám poskytnú všetky potrebné informácie. Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Zoznam Agentúr podporovaného zamestnávania (APZ):
- Agentúra podporovaného zamestnávania n.o. (Bratislava)
- ZOM Prešov - združenie zdravotne postihnutých (Prešov)
- Darina Škorvánková (Rajec)
- Kruh n.o. (Trnava)
- M-PROMEX, s.r.o. (Kysucké Nové Mesto)
- APZ Liptovský Hrádok, n.o. (Liptovský Hrádok)
- BKS Úspech, s.r.o. (Bratislava)
- WOREXIM, s.r.o. (Bratislava)
- Smart Choice, s.r.o. (Bratislava)
- Ivan Liška (Bratislava)
- Inštitút vzdelávania a prípravy na povolanie, n.o. (Banská Bystrica)
- Občianske združenie pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov Slovenska, APZ REFUTUR (Košice)
- Občianske združenie Stimulus (Kysucké Nové Mesto)
- TENENET, o.z. (Senec)
- ALTERNATÍVA - Centrum nezávislého života, n.o. (Lučenec)
- Občianske združenie Barlička (Prešov)
- SLOVAK EXIM-GROUP s.r.o. (Nitra)
- NOVA TRAINING, s.r.o. (Košice)
- Centrum osvety a poradenstva - doškoľovacie centrum pre ďalšie vzdelávanie, o.z. (Banská Bystrica)
- SpecialCare občianske združenie (Košúty)
- Optima Status (Šaľa)
- Top-Art chránená dielňa, o.z. (Bratislava)
- Dorka Bags, n.o. (Košice)
- Aptet ISP, družstvo, r.s.p.