Počet občanov so zdravotným postihnutím na Slovensku a ich podpora

Údaje o počte občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku sú kľúčové pre tvorbu sociálnych politík, plánovanie služieb a zabezpečenie adekvátnej podpory pre túto skupinu obyvateľstva. Získavanie presných a aktuálnych štatistík je však komplexná úloha, ktorá si vyžaduje zohľadnenie rôznych metodologických aspektov a zdrojov dát. Na Slovensku žije približne 400-tisíc osôb s preukazom ŤZP, čo predstavuje viac ako 7 % populácie. Tieto osoby čelia rôznym obmedzeniam a prekážkam v každodennom živote, ktoré ovplyvňujú ich začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží túto situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem podpory a kompenzácií, avšak stále existujú oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie.

Definícia a posudzovanie zdravotného postihnutia

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz. Ťažké zdravotné postihnutie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50%. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, o ktorom možno predpokladať, že bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu je možné pripočítať maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia.

Rozdiel medzi ŤZP a invaliditou: Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj zákony, podľa ktorých rozhodujú. Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Ťažké zdravotné postihnutie má vplyv na schopnosť viesť aktívny život, čo sa nemusí vždy úplne prekrývať so schopnosťou pracovať. Ťažko zdravotne postihnutým môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelý človek, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (preberá ich za dieťa jeho zákonný zástupca).

Ilustrácia znázorňujúca rôzne typy zdravotného postihnutia

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovkej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.

Formy podpory a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Štát poskytuje rôzne formy podpory a kompenzácie osobám s ŤZP, ktoré im majú pomôcť zmierniť sociálne dôsledky ich postihnutia. Medzi tieto formy patria:

  • Peňažné príspevky na kompenzáciu: Poskytujú sa fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Podpora zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa dotýka niekoľkých oblastí: Pomoc v hmotnej núdzi, podpora rodiny, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a peňažných príspevkov na opatrovanie.
  • Preukaz fyzickej osoby s ŤZP: Dokladom o ťažkom hendikepe je preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Držiteľ si ním uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Umožňuje uplatňovať zľavy a výhody určené osobám s ŤZP. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov. Ak je takýto človek odkázaný na individuálnu prepravu autom, má nárok na parkovací preukaz. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať každý, koho ochorenie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50%.
  • Preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom: O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Sprievodca sa pri sprevádzaní osoby s ŤZP prepravuje zadarmo.
  • Invalidný dôchodok: Je určený pre osoby, ktoré v dôsledku zdravotného stavu nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky.
  • Pomoc v hmotnej núdzi: Je určená pre osoby, ktoré sa nachádzajú v zložitej finančnej situácii.
Infografika znázorňujúca rôzne druhy podpory pre osoby so zdravotným postihnutím

Zľavy a výhody s preukazom ŤZP

S preukazom si osoba s ŤZP uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy:

  • Zľavy pri cestovaní:
    • Železnice Slovenskej republiky - 60 % zľava z cestovného v 2. triede, 50% v 1. triede. Ak je občan s ŤZP aj invalidným dôchodcom, cestuje v 2. triede zadarmo.
    • Autobusová doprava - zľavy z cestovného závisia od konkrétneho prepravcu, v diaľkovej preprave je to 40 -50%, v prímestskej zvyčajne 50%.
    • MHD - v niektorých mestách bezplatne (napr. Košice), inde zľava z cestovného (napr. Bratislava).
  • Daňové úľavy: Obec môže znížiť daň alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby na bývanie, byty a garáže vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, rovnako môžu platiť aj nižší (alebo žiadny) poplatok za psa a poplatok za odvoz komunálneho odpadu. O konkrétnej výške zliav rozhoduje obec, informácie poskytnú na obecnom (miestnom) úrade.
  • Koncesionárske poplatky: Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ak žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného miesta trvalý pobyt, alebo sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Od platenia koncesionárskych poplatkov je potrebné sa odhlásiť, odhlasovací formulár je na stránke www.uhrady/rtvs.sk. Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol formulár RTVS doručený.
  • Doplatky za lieky (limit spoluúčasti): Na držiteľa preukazu osoby s ŤZP sa vzťahuje limit spoluúčasti vo výške 12 eur za štvrťrok. Po prekročení limitu spoluúčasti mu zdravotná poisťovňa vráti doplatky za lieky, ktoré prevyšujú limit spoluúčasti, a to vo výške sumy za najlacnejší liek spomedzi liekov určených na dané ochorenie (najlacnejší náhradný liek). Teda nie vo výške celého doplatku za lieky. Údaj je uvedený na pokladničnom doklade v zátvorke s hviezdičkou (*) pod názvom lieku. Zdravotná poisťovňa automaticky (bez osobitnej žiadosti) zašle do 90 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka príslušnú sumu poistencovi priamo na účet alebo poštovou poukážkou na adresu.
  • Odvody na zdravotné poistenie: Na osobu so zdravotným postihnutím sa vzťahujú polovičné sadzby poistného na zdravotné poistenie - 5% na zamestnávateľa a 2% na zamestnanca. Rovnaké odvody sa vzťahujú aj na osobu uznanú za invalidnú. Poistenec musí zdravotnej poisťovni oznámiť, že sa mu mení sadzba poistného kvôli uznaniu za ťažko zdravotne postihnutého. Tlačivo oznámenia je zverejnené na web stránke zdravotnej poisťovne.
  • Ďalšie výhody:
    • Držitelia preukazu ŤZP sú oslobodení od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie a od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb.
    • Držitelia preukazu ŤZP odkázaní na individuálnu prepravu sú oslobodení od úhrady za dopravu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V prípade priznania príspevku na zaobstaranie pomôcky neplatia poplatok za spracúvanie lekárskeho poukazu na zdravotnícku pomôcku.
    • Od poplatku je oslobodený prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 a N1 a ďalší zápis, ak bol na kúpu auta kategórie M1 a N1 držiteľovi alebo vlastníkovi poskytnutý peňažný príspevok na jeho kúpu.
    • Vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP je bezplatné.

Peňažné príspevky a príjem osoby s ŤZP

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každý človek s ŤZP, ale iba ten, koho príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutého (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jeho manžela alebo manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP.

Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je v súčasnosti 210,20 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutému, ktorého príjem presahuje päťnásobok životného minima, t. j. 1051 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j. 630,60 €.

Príklad posudzovania príjmu: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.

Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 39 833 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva, resp. 50 000 €. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Odkázanosť na pomoc druhej osoby a opatrovanie

Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je na takúto pomoc odkázaný. Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce.

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch a 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa.

Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ.

Ako si hľadať prácu so zdravotným znevýhodnením

Mapa Slovenska s vyznačenými regiónmi s najvyšším a najnižším počtom poberateľov pomoci v hmotnej núdzi

Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa predkladajú úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím. Tieto povinnosti sú upravené v § 63 ods. 1 písm. d) zákona.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti. Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce alebo na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce.

Graf porovnávajúci mieru zamestnanosti osôb so ZŤP a bez ZŤP

Štatistické údaje obsiahnuté v tabuľkách a grafoch boli vybrané a spracované z verejne dostupnej databázy Štatistického úradu Slovenskej republiky DATAcube, prípadne z publikácií vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov poskytuje základné demografické údaje, vrátane informácií o zdravotnom stave obyvateľstva. Výberové zisťovania, ako napríklad European Health Interview Survey (EHIS), poskytujú cenné informácie o vnímaní zdravia a kvalite života. Údaje z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa zameriavajú na poberateľov dávok, služieb a evidenciu uchádzačov o zamestnanie.

tags: #kolko #ztp #obcanov #je #na #slovensku