Vzdelávanie zrakovo postihnutých má na Slovensku bohatú a zaujímavú históriu. Od prvých zmienok o starostlivosti o nevidiacich až po súčasné moderné metódy a špeciálne školy, prešlo vzdelávanie dlhú cestu. Tento článok sa zameriava na kľúčové míľniky a osobnosti, ktoré formovali vzdelávanie zrakovo postihnutých na Slovensku.
Počiatky a starovek
Prvé zmienky o nevidiacich siahajú do staroveku, kde sa s nimi často zaobchádzalo nedôstojne. Zmeny v postavení nevidiacich nastali až v 18. storočí vo Francúzsku. Organizovaná starostlivosť o zrakovo postihnutých má svoje korene v stredoveku, kedy vznikali azylové zariadenia pri kláštoroch. Tieto zariadenia poskytovali útočisko a základnú starostlivosť pre ľudí s rôznymi druhmi postihnutia. S rozvojom humanizmu sa začala objavovať požiadavka na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí.
Prvé dokázateľné prejavy starostlivosti o nevidiacich pochádzajú z roku 358, kedy bol v Cesarei založený útulok pre oslepnutých vojakov. Významným krokom vpred bolo pôsobenie Vivesa, ktorý ako prvý bojoval za právo nevidiacich na výchovu a zamestnávanie v útulkoch. Začal s výchovou nevidiaceho chlapca.
19. storočie: Prvé ústavy a remeselné dielne
Počiatky vzdelávania zrakovo postihnutých na Slovensku siahajú do začiatku 19. storočia. V tomto období vznikla prvá inštitúcia pre nevidiacich, ktorá však po roku presídlila z Bratislavy do Budapešti. Starostlivosť o zrakovo postihnutých sa na Slovensku takmer na jedno storočie úplne zastavila.
Významným medzníkom v dejinách vzdelávania zrakovo postihnutých bolo založenie prvých ústavov. Na území Uhorska bol prvý ústav založený vo Vacove (dnešný Vác) na podnet Andreja Cházára. A. Cházár, rodák z Jovíc pri Rožňave, zohral významnú úlohu v rozvoji vzdelávania hluchonemých na území Uhorska. Vyštudoval právo, v r. 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave. Venoval sa vedeckej činnosti najmä v oblasti práva. Hoci sa venoval svojmu odboru, jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie hluchonemých. Preto sa rozhodol založiť ústav, ale pre nedostatok finančných prostriedkov túto myšlienku nemohol zrealizovať. V roku 1790 sa obrátil na Uhorský snem a na panovníka o pomoc. Spolupracoval s J. Mayom, riaditeľom viedenského ústavu, zorganizoval zbierku v Uhorsku a napokon 15. 8. 1802 sa mu podarilo založiť’ Ústav pre hluchonemých vo Vacove. V ústave sa vyučovalo viedenskou metódou.
Až v roku 1913 vznikol v Prešove Remeselný ústav pre slepých. Neskôr bol premiestnený do Levoče pod názvom Súkromný mužský dielenský ústav. Ten sa začlenil do Československého štátneho ústavu pre slepcov so sídlom v Levoči, aby sa vzdelávanie a následná príprava nevidiacich na povolanie riešila v jednotnom systéme výchovy.
Vyučovalo sa tu košikárstvo a kefárstvo a majstri museli svoje výrobky predávať na trhoch, aby na seba zarobili. Chovanci sa učili vypletať košíky tŕstím, vyrábať ryžové metly, zhotovovať štetce, kefy, koše, pletený nábytok, pletené a prútené výrobky pre domácnosť. Éra levočského slepeckého ústavného zariadenia trvala štrnásť rokov. V roku 1937 bol ústav premiestnený do Báhoňa a zlúčil sa tamojšou ústavnou inštitúciou pre zrakovo postihnutých.
20. storočie: Obnovenie činnosti, špecializácia a rozvoj inštitúcií
Zemský spolok pre pečlivosť o nevidomých obnovil svoje aktivity po skončení vojny pod zmeneným názvom Spolok pre starostlivosť o nevidomých na Slovensku. Prioritami spolku bolo rozšíriť možnosti a formy učebných odborov pre zrakovo postihnutých a vytvárať nevidiacim a slabozrakým pracovné príležitosti v priemyselných podnikoch a závodoch.
Vyučovanie sa začalo 1. septembra 1947 v starom meštiackom kupeckom dome na námestí. Spolu 31 žiakov malo možnosť vyučiť sa v troch učebných odboroch - košikárstvo, kefárstvo a ženské ručné práce, ktorý sa neskôr zmenil na tkáčsky odbor. Postupne pribúdali ďalšie učebné odbory - čalúnnik, knihár, zámočník, spracovateľ prírodných pletív, technicko-administratívny pracovník. Ako posledný bol zriadený učebný odbor obchodná prevádzka.
V budove na námestí neboli vyhovujúce podmienky na vyučovanie, rovnako aj na dielenskú činnosť. Chlapci boli ubytovaní v minoritskom kláštore a dievčatá v terajšej základnej škole pre nevidiacich, kde sa spoločne stravovali. Situáciu mohla vyriešiť jedine výstavba novej školy s dielňami a internátom.
História vzdelávania slabozrakých žiakov na Slovensku samostatne v oddelených triedach sa začína v šk. r. 1945/46. Riaditeľ ZDŠI pre nevidiacich v Levoči pán Ján Šoltés, ktorý mal dlhoročné skúsenosti s výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých detí a patril medzi najprogresívnejších tyflopedagógov v Československu pochopil, že treba vytvárať triedy, v ktorých sa budú oddelene vzdelávať slabozrakí a nevidiaci žiaci. Treba vysoko hodnotiť túto skutočnosť, pretože ako jeden z prvých v celoštátnom meradle sa snažil diferencovať žiakov aj podľa stupňa zrakového postihnutia. Pochopil, že sú veľké rozdiely v metódach a formách práce s nevidiacimi a slabozrakými žiakmi.
Do roku 1953 sa slabozrakí žiaci vyučovali v ZDŠI v Levoči. V roku 1953 sa triedy 1.- 5. ročníka pre slabozrakých presťahovali do Liptovského Jána. Žiaci 6.- 9. ročníka sa i naďalej vyučovali v Levoči. V r. 1961 sa všetci slabozrakí žiaci presťahovali do novovybudovanej školy v Bratislave-Karlovej Vsi. Bolo veľkou prednosťou, že budova bola účelová a bola postavená aj podľa odborných rád tyflopedagógov.
Československý štátny ústav pre slepcov v Levoči začalo navštevovať 9 chovancov vo veku 8-15 rokov, 5 dievčat a 4 chlapci. Do konca roku 1922 pribudlo ďalších 15 žiakov.
Vznik a rozvoj špeciálnych inštitúcií
V Levoči, ktorá je centrom slovenského vzdelávania zrakovo postihnutých ľudí, vznikla totiž 28. novembra 1946 schválením štatútu tlačiarne a nakladateľstva Slovenská slepecká tlač. Pravidelná prevádzka tlačiarne sa začala 1. mája 1947. Najväčšiu zásluhu na založení levočskej tlačiarne má Jozef Vrabel (1911-1964), učiteľ levočského Štátneho ústavu pre slepcov (dnes Základná škola internátna pre nevidiacich a slabozrakých). V školskom zariadení pre nevidiacich sa príležitostne tlačili len učebné texty pre žiakov ústavu. Prvou vytlačenou učebnicou tlačiarne bol šlabikár Prvé krôčky, ktorý vyšiel v roku 1948.
Nástupkyňou Slovenskej slepeckej tlače sa stala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Tej predchádzala Slepecká knižnica braillovských kníh, ktorá vznikla 25. októbra 1955 v Báhoni. K jej presťahovaniu do Levoče došlo v roku 1971 a 21. mája 1976 sa spustila prevádzka Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu. Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je jediná svojho druhu na Slovensku. Je nielen knižnicou, ale súbežne aj vydavateľstvom periodických a neperiodických dokumentov v špeciálnych formách (Braillovo písmo, zvukové nahrávky, zväčšený typ čiernotlačového písma, digitálne texty, reliéfna grafika). Od 1. januára 1999 je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR). S nahrávaním zvukových kníh sa začalo v roku 1962, spočiatku na magnetofónové pásy, neskôr na kazety.
Dňa 24.9. 1961 sa otvorili nové možnosti zrakovo postihnutým deťom slávnostným otvorením Základnej deväťročnej školy internátnej pre slabozrakých na Svrčej ul. 6 v Bratislave - Karlovej Vsi. Zásluhu na zriadení tejto školy mali pán Ján Šoltés, Ing. Juraj Mamojka, v tom čase pracovník MsNV - odbor výstavby, nestor československej špeciálnej pedagogiky Viliam Gaňo a Doc.PhDr. Vladimír Predmerský, CSc.
Škola zabezpečuje komplexnú starostlivosť. Koncepcia zahrňuje oblasti: výchovno-vzdelávaciu, diagnostickú, preventívnu, terapeuticko-liečebnú, oblasť reedukácie a kompenzácie zraku a poradenskú činnosť. Obsah vzdelávania jednotlivých typov škôl je totožný s obsahom vzdelávania škôl bežného typu. Odlišné sú metódy a formy práce pri zníženom počte žiakov v triede. Už od prvých ročníkov pracujú deti s modernými korekčnými a kompenzačnými pomôckami.
Kategórie zrakového postihnutia a ich špecifiká
Pedagogika zrakovo postihnutých je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Je to veda, odbor v systéme špeciálnych vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Jej história je úzko spätá s vývojom spoločenského vnímania a prístupu k osobám so zdravotným postihnutím.
Podľa závažnosti postihnutia zraku rozlišujeme 4 kategórie zrakovo postihnutých:
- Nevidiaci: Kategória s najťažším zrakovým postihnutím, do ktorého patria deti, mládež a dospelí, ktorí majú zrakové vnímanie narušené do stupňa slepoty. Slepota môže byť totálna (úplná strata videnia) alebo praktická. Prakticky nevidiaci majú zachované aspoň zvyšky zraku (sú schopní vidieť obrysy, svetelné záblesky alebo farebné škvrny).
- Prakticky nevidiaci: Ide o osoby so zvyškami zraku - kategória osôb, ktoré sa nachádzajú na hranici medzi slabozrakosťou a slepými. Môže dochádzať k zlepšovaniu, ale aj zhoršovaniu schopnosti vidieť.
- Slabozrakí: Trpia ňou osoby, ktoré majú postihnuté zrakové vnímanie na stupni slabozrakosti, ide o nižšiu schopnosť zrakovej ostrosti oboch očí, aj pri kompenzácii okuliarmi, ktoré je takého rozsahu, že postihnutí robí problémy v bežnom živote. Slabozrakosť vzniká po prekonaní očných ochorení alebo dôsledkom celkových ochorení dieťaťa. U slabozrakých žiakov sa prejavuje ako ťažká a stredná krátkozrakosť(-), ďalekozrakosť(+) alebo astigmatizmus. Možno ich korigovať sklami.
- Ľudia s poruchami binokulárneho videnia: Funkčná porucha zraku, pri ktorej ide o zníženie zrakovej ostrosti zvyčajne jedného oka spôsobené útlmom zrakového vnímania. (porucha videnia oboma očami - pravé a ľavé oko nespolupracujú). Patrí sem tupozrakosť a škuľavosť. Tupozrakosť je neschopnosť dosiahnuť správne videnie oboma očami napriek tomu, že ani jedno oko nevykazuje žiadnu orgánovú poruchu. Je to porucha funkcie zraku a binokulárneho videnia. Ide o reparabilnú poruchu. Škuľavosť je porucha rovnovážneho postavenia očí. Osi očí nekorešpondujú, vzniká dvojitý obraz.
Zrakové postihnutie môže vzniknúť z rôznych príčin, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: Vrodené príčiny (dedičnosť, intoxikácie matky v tehotenstve vplyvom alkoholu alebo drog, z dôvodu pohlavnej choroby matky - HIV, syfilis alebo pri závažnom mechanickom poškodení plodu - pád zo schodov v tehotenstve a podobne) a získané príčiny (úrazy hlavy a oka, pri niektorých nádorových ochoreniach, popálenia alebo poleptanie oka alebo ako dôsledok iných ochorení, napríklad cukrovky). Podľa doby vzniku môže byť zrakové postihnutie vrodené alebo získané. Podľa toho, či možno dosiahnuť zlepšenie zraku alebo nie rozlišujeme reparabilné (možné zlepšenie) a ireparabilné (nemožné zlepšenie) poruchy.
Špecifiká výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie zrakovo postihnutých detí sa líši od výchovy a vzdelávania vidiacich detí v mnohých aspektoch. Je potrebné zohľadňovať ich špecifické potreby a prispôsobiť metódy a formy práce tak, aby im umožnili plnohodnotný rozvoj.
Je dôležité k výchove nevidiaceho dieťaťa pristupovať podobne ako k výchove zdravého dieťaťa. Rodičia by mali situáciu prijať a sústrediť sa na to, ako čo najlepšie pomôcť dieťaťu, aby mohlo žiť plnohodnotný život aj so svojím postihnutím. Mali by v prvom rade kontaktovať a vyhľadávať rodiny v podobnej situácii. Nedusiť v sebe svoje pocity.
Vývoj nevidiaceho dieťaťa má svoje zvláštnosti, ktoré je nutné poznať. Dieťa síce nevidí, ale už od začiatku má rovnakú túžbu objavovať svet ako deti, ktoré vidia. Je nutné nahradiť zrak ďalšími zmyslami: sluch, hmat a reč.
Hmat sa stáva pre zrakovo postihnuté deti kľúčovým zmyslom, prostredníctvom ktorého spoznávajú svet. Je preto dôležité stimulovať rozvoj hmatu rôznymi materiálmi, textúrami a hračkami. ZP si osvojujú najmä priestorové vlastnosti predmetov - tvar, veľkosť, vzdialenosť, povrch a i. sprostredkovaný - pomocou pomôcky ( slep. Pasívny a aktívny hmat sa uplatňuje najviac pri čítaní a písaní slep.
Zrakovo postihnuté deti potrebujú špeciálnu výuku orientácie a mobility, aby sa mohli bezpečne pohybovať v priestore. K tomu sa využívajú rôzne pomôcky, ako napríklad biela palica, ale aj špeciálne tréningové programy. Pre pohyb nevidiacich je dôležité učiť aj priestorovú orientáciu. Je potrebné odstrániť nebezpečné predmety a plochy, o ktoré by sa svojím pohybom mohlo zraniť. Môžete napríklad ohraničiť časť priestoru, aby sa v ňom mohlo bezpečne pohybovať.
Komunikácia je pre zrakovo postihnuté deti veľmi dôležitá. Je potrebné rozvíjať ich rečové schopnosti a naučiť ich používať alternatívne formy komunikácie, ako napríklad Braillovo písmo. Dieťa neskôr učte Braillovo písmo, pomocou ktorého sa bude vzdelávať, komunikovať a neskôr pracovať.
Dôležitým cieľom výchovy a vzdelávania zrakovo postihnutých detí je ich sociálna integrácia. Je potrebné vytvárať im podmienky na to, aby sa mohli stretávať s vidiacimi deťmi a zapájať sa do bežných aktivít. Na to, aby mohol byť nevidiaci človek vyrovnaná osobnosť, nesmie sa vo výchove zanedbávať správna socializácia. Napríklad nevidiaci sa môžu často cítiť osamotení, celkovo môžu zrakovo postihnutí až nezdravo priľnúť k jednému z rodičov. Je preto dobré navštevovať často aj širšiu rodinu, známych a tiež rôzne akcie pre zrakovo postihnutých, aby dieťa mohlo nadväzovať vzťahy a nájsť si kamarátov. Majú rovnaké túžby po socializácii ako zdraví jedinci.
Tyflopomôcky a moderné technológie
Tyflopomôcky sú špeciálne pomôcky, ktoré zrakovo postihnutým ľuďom uľahčujú život a umožňujú im vykonávať rôzne činnosti. V súčasnosti už existuje veľa pomôcok, ktoré uľahčujú zrakovo postihnutým každodenný život. Využiť môžete napríklad rôzne indikátory hladín, farieb, lupy, hmatové knihy. Je možné zohnať biele palice, rôzne ohrádky pre malé deti, zarážky na dvere alebo vodiace lišty.
Škola je vybavená modernými pomôckami, bez ktorých by zrakovo postihnuté deti pracovali len s veľkou námahou. Okrem klasických lúp, špeciálnych okuliarov (napr. Sme zapojení do projektu INFOVEK. Slabozraké a nevidiace deti pracujú s PC (Internet). Máme špeciálny software pre slabozrakých (programy LUNAR a MAGIC - zväčšujú text na monitore až 40-krát). Pre nevidiacich máme software JAWS - hovoriaci program, ale aj hmatový display (tzv. Braillovský riadok), aby slabozrakí, ale aj nevidiaci mohli získavať od malička zručnosti v práci s počítačmi a v práci s Internetom. Spolupracujeme s Podporným centrom pre zrakovo postihnutých pri MFF UK, študenti uvedenej fakulty vedú krúžky práce s PC.
V Špeciálnej materskej škole pre slabozrakých a nevidiacich: program výchovnej práce v materskej škole vychádza z programov MŠ bežného typu a je rozšírený o špeciálne výchovy: individuálna tyflopedická starostlivosť, priestorová orientácia a mobilita zrakovo postihnutých, základy Braillovho písma. Príprava je zameraná na lepšiu adaptáciu a bezproblémový prechod zrakovo postihnutých žiakov do základnej školy. Počet žiakov v triede: 6 - 8 žiakov.
V ZŠ pre slabozrakých je učebný plán rozšírený o povinný predmet písanie na stroji a nepovinné predmety individuálna tyflopedická starostlivosť a individuálna logopedická starostlivosť, bodové Braillovo písmo. Určité odlišnosti sú vo výučbe telesnej výchovy podľa druhu a stupňa zrakového postihnutia a podľa predpísaného pohybového obmedzenia. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.
V ZŠI pre nevidiacich je učebný plán rozšírený o bodové Braillovo písmo, prácu s OPTACON-om, EURÉKOU, ARIOU a o priestorovú orientáciu. Určité odlišnosti sú v predmetoch Tv, Pv, Vv vzhľadom k zrakovému postihnutiu. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.
CVI Vizuálne správanie: Kompenzačné zručnosti
Organizácie a podpora
Na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré sa venujú zrakovo postihnutým a podpore ich rodín. Mnohé usporadúvajú aj stretnutia rodičov, podujatia pre deti či požičiavajú stimulačné pomôcky. ÚNIA NEVIDIACICH A SLABOZRAKÝCH SLOVENSKA: Občianske združenie má celoštátnu pôsobnosť, pobočky nájdete vo väčšine okresov.
Vďaka financiám z Plánu obnovy a odolnosti (POO) sa Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podarilo podporiť jediné dve školy na Slovensku, ktoré sú v súčasnosti v rámci škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením zamerané konkrétne na zrakové postihnutie. Práve Komponent 7 z POO Vzdelávanie pre 21. Uvedené dve školy pre žiakov so zrakovým postihnutím poskytujú nenahraditeľnú platformu kvalitného vzdelávania s možnosťami kompenzácie postihnutia zraku. „Len nedávno oslávila Spojená škola v Levoči svoje 100. výročie a za tú dobu vyšlo z jej brán množstvo vzdelaných, motivovaných a šikovných žiakov a žiačok pripravených sa plnohodnotne začleniť do bežného života, pretože ich na to ich škola dokázala pripraviť. Považujeme za svoju povinnosť vytvárať pre školy také podmienky, aby mohli naďalej deťom poskytovať kvalitnú a plnohodnotnú prípravu do života v 21. Financie vo výške 374 970 eur budú použité na nákup kompenzačných pomôcok a vybavenia uľahčujúceho vzdelávanie žiačok a žiakov základných škôl so zrakovým postihnutím. „Inklúzia vo svojej podstate znamená prispôsobenie podmienok na vzdelávanie potrebám žiačok a žiakov.
Keď sa do rodiny narodí nevidiace dieťa, je to pre rodičov obrovský šok. Najskôr je nutné sa so vzniknutou situáciou vysporiadať a snažiť sa ju prijať. Každý z rodičov samozrejme spracováva túto situáciu odlišne a môžu kvôli tomu medzi nimi vznikať nemalé spory. Našťastie existuje niekoľko miest, kam sa môžete, ako rodičia, ktorým sa to stalo, obrátiť s prosbou o pomoc. Pomôžu vám nielen poskytnutím napríklad psychologickej pomoci, ale hlavne vám poradia, kde hľadať pomoc, ako k nevidiacemu dieťaťu pristupovať, ako ho vychovávať, kam ho dať neskôr do škôlky a školy a zapožičajú vám aj kompenzačné pomôcky. Verte, že aj nevidiaci môžu žiť plnohodnotný život a byť šťastní. Zo začiatku môže pomôcť návšteva psychológa. Je dôležité k výchove nevidiaceho dieťaťa pristupovať podobne ako k výchove zdravého dieťaťa. Neobviňujte seba ani vaše dieťa. Skúste prijať tento fakt a sústrediť sa na to, ako čo najlepšie pomôcť dieťaťu, aby mohlo žiť plnohodnotný život aj so svojím postihnutím. Kontaktujte a stretávajte sa s rodinami v podobnej situácii. Neduste svoje pocity v sebe, ale ak vám to pomôže, môžete ich zdieľať aj verejne na internete. Uvidíte, že sa nájde veľa ľudí, ktorí vám budú oporou a budú vás na vašej ceste povzbudzovať.
tags: #historia #vzdelavania #zrakovo #postihnutych