V dnešnej digitálnej dobe sa počítačová gramotnosť stáva nevyhnutnou zručnosťou pre všetky vekové kategórie. Seniori, ktorí ovládajú počítače a internet, môžu aktívne participovať na spoločenskom živote, udržiavať kontakt s rodinou a priateľmi, získavať informácie a využívať rôzne online služby. Aká je však realita počítačovej gramotnosti medzi slovenskými seniormi? Presné štatistiky o počítačovej gramotnosti seniorov na Slovensku sú obmedzené, avšak z dostupných údajov a trendov možno vyvodiť určité závery.
Dostupnosť dát a metodológia
Získať presné a aktuálne štatistiky o počítačovej gramotnosti seniorov je náročné. Dôvodom je absencia pravidelných a rozsiahlych prieskumov zameraných priamo na túto cieľovú skupinu. Dostupné dáta pochádzajú z rôznych zdrojov, ako sú prieskumy Eurostatu, národné štatistické úrady a výskumy mimovládnych organizácií. Tieto zdroje však často používajú odlišné metodológie a definície, čo sťažuje priame porovnanie a interpretáciu výsledkov. Napriek týmto obmedzeniam je možné z existujúcich dát vyvodiť určité závery a identifikovať trendy.
Faktory ovplyvňujúce počítačovú gramotnosť seniorov
Počítačová gramotnosť seniorov je ovplyvnená viacerými faktormi, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Vek: S pribúdajúcim vekom sa často znižuje ochota a schopnosť učiť sa nové technológie. Starší seniori, ktorí nemali možnosť pracovať s počítačmi v produktívnom veku, môžu mať väčšie ťažkosti s ich osvojením. Vek hrá jednoznačnú úlohu.
- Vzdelanie: Vyššie dosiahnuté vzdelanie vo všeobecnosti koreluje s vyššou počítačovou gramotnosťou. Ľudia s vyšším vzdelaním majú zvyčajne lepšie kognitívne schopnosti a sú otvorenejší novým poznatkom. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie vyjadruje najvyšší stupeň vzdelania, ktorý rezident úspešne ukončil získaním príslušného dokladu (osvedčenia) o dosiahnutí tohto vzdelania.
- Prístup k technológiám: Dostupnosť počítača, internetu a mobilných zariadení je kľúčová pre rozvoj počítačovej gramotnosti. Seniori, ktorí nemajú prístup k týmto technológiám, nemôžu rozvíjať svoje digitálne zručnosti.
- Sociálno-ekonomické faktory: Finančná situácia a sociálne zázemie seniorov môžu ovplyvniť ich prístup k technológiám a vzdelávaniu. Seniori s nižším príjmom si často nemôžu dovoliť kúpu počítača alebo absolvovanie kurzov počítačovej gramotnosti.
- Motivácia a podpora: Motivácia učiť sa nové technológie a podpora od rodiny, priateľov alebo komunitných centier sú dôležité pre úspešné osvojenie počítačových zručností.
- Historické a politické faktory: Seniori na Slovensku sa v školách učili ako cudzí jazyk ruštinu, iné jazyky sa učili len okrajovo a často nekvalitne. Seniori na Slovensku sa v škole neučili skoro nič o počítačoch a ani s nimi nepracovali. Seniori na Slovensku sa dostali do porevolučnej vlny ako generácia, ktorá na zmeny nebola pripravená a ktorá má doteraz odborné problémy, z ktorých vyplývajú aj problémy ekonomické, sociálne a psychické. Seniori nad 50 rokov majú väčšie zdravotné problémy ako mladí ľudia. Seniori nad 50 rokov sú, môžeme povedať, problematickí. Cítia to aj oni sami.
Štatistiky a prieskumy
Eurostat a národné štatistiky
Eurostat pravidelne publikuje štatistiky o používaní internetu a digitálnych zručnostiach v Európskej únii. Hoci tieto štatistiky nie sú zamerané výlučne na seniorov, poskytujú cenné informácie o digitálnej priepasti medzi rôznymi vekovými skupinami. Z údajov Eurostatu vyplýva, že seniori majú v porovnaní s mladšími vekovými skupinami nižšiu úroveň digitálnych zručností a menej často používajú internet. Konkrétne čísla sa líšia v závislosti od krajiny a roku, ale trend je konzistentný: s vekom klesá používanie internetu a digitálnych technológií. Podobné výskumy sa robia aj v iných krajinách v Európe a je zaujímavé, že ich výsledky sú s nejakým malým fázovým posunom skoro rovnaké ako naše.
Na Slovensku sa realizujú rôzne národné prieskumy, ktoré sa okrajovo dotýkajú aj počítačovej gramotnosti seniorov. Tieto prieskumy zvyčajne sledujú používanie internetu, sociálnych sietí a online služieb medzi rôznymi vekovými skupinami. Podľa výsledkov sledovaní, ktoré vykonala Asociácia internetových médií SR, je na Slovensku okolo 1 600 000 používateľov internetu. Na internet sa z nich pripojí až 21 a viackrát za mesiac o málo viac ako štvrtina všetkých používateľov internetu na Slovensku, teda viac ako 407 000 používateľov. Skoro 23 % používateľov internetu sa pripojí do siete však len asi 1 až 5-krát za mesiac. Ale len 5,4 % návštevníkov internetu tvoria ľudia starší ako 55 rokov, čo je celkove len 85 600 ľudí z milióna ľudí tejto vekovej kategórie, teda viac ako 900 000 z nich nevyužíva služby internetu.
Používanie počítačov u seniorov v roku 2023
Využívanie počítačov a internetu je u mladších a starších ročníkov rozdielne, liší sa najmä využívanie rôznych typov počítačov od prenosných (notebookov) po neprenosné typy (stolný počítač). Najvyužívanejší bol v roku 2023 medzi seniormi notebook, hneď nasledovaný stolným počítačom. Najmenej seniori využívali tablet. U domácností celkom mal väčšiu dôležitosť tablet než stolný počítač.
Tabuľka: Využívanie typov počítačov medzi seniormi (65+ rokov) v roku 2023
| Typ počítača | Podiel seniorov (65+ rokov) |
|---|---|
| Notebook | 30 % |
| Stolný počítač | 25 % |
| Tablet | 9 % |
U seniorov došlo od roku 2016 ku zvýšeniu podielu domácností so stolným počítačom (o 9 percentných bodov), notebookom (o 7 p. b.) aj tabletom (o 6 p. b.).
Používanie sociálnych sietí v roku 2024
V roku 2024 používa sociálne siete viac Slovákov ako kedykoľvek predtým. Nový prieskum agentúry Go4insight odhaľuje, že sociálne siete sú neodmysliteľnou súčasťou každodenného života väčšiny populácie a ich využívanie sa stáva čoraz intenzívnejším. Prieskum ukázal, že až 70 % Slovákov trávi čas na sociálnych sieťach denne a 60 % z nich ich využíva niekoľkokrát denne. Nárast oproti roku 2022 je značný. Denne používa sociálne siete o 9 % viac Slovákov. Penetrácia, teda počet ľudí, ktorí používajú sociálne siete aspoň občas, sa ustálila na 86 %, čo naznačuje, že väčšina populácie je už na sieťach prítomná a používanie sa sústredí najmä na ich intenzitu. Prekvapivo však najrýchlejší nárast v používaní sociálnych platforiem zaznamenali ľudia nad 60 rokov, z ktorých 40 % trávi na sociálnych sieťach čas denne.
Facebook denne používa 60 % populácie, pričom celkovo ho využíva až 80 % Slovákov. Táto platforma je obľúbená medzi všetkými vekovými skupinami, no najčastejšie ju používajú mladí ľudia vo veku 15-26 rokov. Je ideálnym miestom na sledovanie videí od hudby až po vzdelávací obsah. Instagram sa umiestnil na treťom mieste a jeho popularita stúpa, najmä medzi mladými vo veku 15-26 rokov. Celkové využívanie je na úrovni približne tretiny obyvateľov Slovenska. Prvú päticu najpoužívanejších sociálnych sietí na Slovensku uzatvára Pinterest. Obľubujú ju všetky generácie, no ako každá sociálna sieť, svoju hlavnú cieľovú skupinu má medzi mladými ľuďmi. Pinterest je špecifický tým, že hoci ho využíva aspoň občas štvrtina slovenskej populácie, no na dennej báze je to pomerne málo intenzívne (menej ako 5% Slovákov). Discord a Threads, nová sieť od spoločnosti Meta, sa začínajú udomácňovať medzi používateľmi a čoraz viac Slovákov ich už zaradilo do svojho každodenného digitálneho života. Sociálne siete sa stali dôležitým prvkom každodenného fungovania Slovákov - od komunikácie cez zábavu až po prácu. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je viditeľný nárast intenzity používania všetkých veľkých sociálnych sietí.
Sčítanie obyvateľstva 2011 a počítačová gramotnosť
Sčítanie obyvateľstva, ktoré sa konalo na Slovensku v roku 2011, po prvýkrát zisťovalo aj úroveň počítačových znalostí obyvateľov. Poskytlo tak presné informácie o úrovni znalostí na rozdiel od prieskumov, ktoré pracujú väčšinou so vzorkou respondentov s počtom približne tisíc osôb. Bolo to prvé sčítanie, kde bolo možné vyplniť tlačivá aj v elektronickej podobe. Mnohí však vyjadrili obavy o presnosť a relevanciu takýchto otázok v sčítaní. Otázky typu „Viete sa bicyklovať?“ boli použité ako analógia k nedostatočne špecifickým otázkam o počítačovej gramotnosti, ktoré neumožňujú rozlíšiť medzi základnými a pokročilými zručnosťami. Kritika sa týkala aj nedostatku stupnice na hodnotenie znalostí, namiesto jednoduchých odpovedí áno/nie.
Iniciatívy na podporu počítačovej gramotnosti seniorov na Slovensku
Na Slovensku existuje niekoľko iniciatív, ktoré sa zameriavajú na podporu počítačovej gramotnosti seniorov. Tieto iniciatívy organizujú kurzy, workshopy a individuálne konzultácie, ktoré seniorom pomáhajú osvojiť si základné počítačové zručnosti. Medzi najvýznamnejšie iniciatívy patria:
- Univerzity tretieho veku: Ponúkajú kurzy počítačovej gramotnosti pre seniorov v rôznych mestách na Slovensku.
- Komunitné centrá: Organizujú workshopy a kurzy zamerané na digitálne zručnosti pre seniorov.
- Mimovládne organizácie: Realizujú projekty zamerané na podporu aktívneho starnutia a digitálneho začlenenia seniorov.
- Projekt Digitálni seniori: Najväčšia lokálna iniciatíva, ktorá pomáha vylepšovať digitálne zručnosti seniorov.
Projekt Digitálni seniori
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši informoval o reštarte projektu Digitálni seniori. Obnoviť ho sa podarilo po týždňoch intenzívnej práce, ktorej výsledkom je výrazné zjednodušenie procesu. Zmenili a zjednodušili sa podmienky verejných obstarávaní a zrýchlili sa interné procesy tak, aby bolo možné zabezpečiť potrebné školiace kapacity. Počet registrovaných účastníkov v rámci projektu Digitálni seniori presiahol 52 302. Absolventov je v súčasnosti takmer už 13 830. Rezort dodal, že denne sa do školení zapájajú stovky seniorov, čo dokazuje silný dopyt po vzdelávaní aj v oblasti digitálnej bezpečnosti. Aktuálne je realizovaných 938 školení v 108 mestách v 65 okresoch. „V súčasnosti je ich takmer 13 830 a do konca februára tohto roka očakávame prekročenie hranice 16 000," informoval Raši.
Projekt Digitálni seniori ponúka päťtýždňové školenie zamerané na zlepšenie digitálnych zručností. Každé stretnutie trvá tri vyučovacie hodiny a ponúka témy, ako základy práce s tabletom, vyhľadávanie informácií, komunikácia online, no dôležitou súčasťou školení je aj téma informačnej bezpečnosti. Po úspešnom absolvovaní školenia účastníci získajú tablet s dátovým balíkom. Cieľom projektu Digitálni seniori je vďaka digitálnym technológiám uľahčiť život dôchodcom či pomôcť im zostať v spojení s blízkymi alebo s úradmi. Kľúčovou súčasťou nového nastavenia projektu je posilnenie počtu školiteľov vďaka spolupráci s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZŠ), čo pomôže s doplnením školiacich kapacít. Aktuálne poskytované typy tabletov sú kompatibilné s Google aplikáciami a sú nakonfigurované tak, aby ich seniori mohli okamžite začať užívať - v slovenskom jazyku, so zväčšeným písmom aj všetkými štátnymi aplikáciami ako Slovensko v mobile či aplikácie zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne. Podujatie Roadshow bude prebiehať aj v roku 2025.
Aktivity Katedry knižničnej a informačnej vedy FiF UK
Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK participovala dva roky na programe, v rámci ktorého spolupracovala s Univerzitou tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave (U3V) a so Staromestskou knižnicou v Bratislave (SK). V rámci úlohy spolupracovali so ZAWIW Univerzity v Ulme v Nemecku, ktorá úlohu koordinovala, ďalej s Technickou univerzitou v Brne, Českým vysokým učením technickým v Prahe, Institutom Rezzara vo Vicenze v Taliansku, Univerzitou Strathclyde v Glasgowe v Škótsku a Univerzitou v Alicante (Universidad Permanernte de Alicante) v Španielsku. Zaujímavé sú aktivity univerzít tretieho veku, ktoré navštevujú aktívni seniori. Tieto univerzity sú nielen na Slovensku, ale vo všetkých členských krajinách zjednotenej Európy. Preto robili analýzy a prieskumy u študentov seniorov z U3V, prieskum záujmu čitateľov - seniorov o štúdium IT. Tiež v rámci programu v spolupráci so Staromestskou knižnicou v Bratislave a fakultou organizovali praktické kurzy pre jej čitateľov - seniorov. Na základe skúseností s prípravou a výučbou IT pre študentov denného štúdia pripravovali nové učebné osnovy pre seniorov.
Špecifiká výučby seniorov
Výučba seniorov sa líši dosť podstatne od výučby mladých študentov. Sú tu problémy najmä v oblasti rozdielnej psychiky, pomalšej motoriky, pamäti, je tu strach z nového a nepoznaného. Jedným z najväčších problémov bol strach z počítača ako takého. Strach z jeho zložitosti, z toho, že mnohí podvedome cítili, že by asi nezvládli jeho riadenie, strach z používania myšky ako externého zariadenia na vykonávanie pokynov a príkazov, lebo starší človek má niekedy ozaj problém ju ovládať s urobenými rukami. Ale to neznamená, že sa tento problém nedá zvládnuť. Na ovládanie myšky pre seniorov sme využili počítačovú kartovú hru „Solitaire“ a vďaka súťaživosti a hravosti sa za veľmi krátky čas naučili bez problémov myšku ovládať. Počítač a tento program boli pre nich ako pre používateľov odrazu „user friendly“ - používateľsky priateľskí. Potom sa už počítač a internet stali ich priateľmi. Kurzy za rok absolvovalo okolo 50 seniorov, všetci z nich dokázali s pomocou lektorov používať všetky základné služby internetu. Najstarší účastník kurzu mal vyše 80 rokov a IT zvládol perfektne. Jeden z účastníkov, ktorý má 73 rokov, používa teraz doma počítač profesionálne na preklady, ako aj na prístup do internetu.
Program eLiLL (e-Learning in Later Life)
Na programy Socrates nadväzujú ďalšie, kvalitatívne vyššie programy, ktoré riešia aj otázku, ako a s kým to riešiť. Jedným takým programom je program eLiLL (e-Learning in Later Life). Koordinátorom tejto úlohy je Univerzita Ulm a jej účastníkom je aj Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK. Na riešení tejto úlohy sa zúčastňuje Univerzita tretieho veku, Zdravotnícko-sociálna fakulta z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach a Univerzita tretieho veku, Summer School of Jyväskylä (Jyväskylän Yliopisto) vo Fínsku a Universidad Permanernte de Alicante zo Španielska. Prvým krokom bol dotazník, na základe ktorého sa získa analýza súčasného stavu v tejto oblasti. Na spoločnom stretnutí v Alicante sme sa dohodli na vytvorení spoločného dotazníka, s ktorým sa budeme obracať na tie inštitúcie, kde prebieha ďalšie vzdelávanie seniorov, či už v rôznych odboroch štúdia alebo v IT, či pravidelne alebo nepravidelne.
Dotazník bol zameraný na sledované inštitúcie tak, aby boli skúmané z uhlov pohľadu, ktoré majú najväčšiu vypovedaciu schopnosť pre výber a prijatie ďalších krokov na realizáciu vhodných opatrení. Záujem bol napr. o zmapovanie a zistenie rozdelenia vzdelávacích inštitúcií v rôznych regiónoch danej krajiny, či ďalšie vzdelávanie je výsadou len veľkých miest, či vzdelávacia inštitúcia je v meste nad 500 000 obyvateľov, v meste od 50 do 500 000 obyvateľov, v menšom meste do 50 000 obyvateľov, v meste či obci pod 10 000 obyvateľov. Sledovali sa cieľové skupiny študentov a údaje o účastníkoch štúdia - či existujú nejaké požiadavky na minimálnu kvalifikáciu na zaradenie žiadateľa do vzdelávacieho programu, či existuje dolné vekové ohraničenie na prijatie, koľko ľudí sa zúčastňuje vzdelávania v danej vzdelávacej inštitúcii, teda aká veľká je inštitúcia. Samozrejme, že sa sledovalo aj zastúpenie rôznych vekových skupín vo vzdelávacom procese, najvyšší stupeň predchádzajúceho vzdelania, ako aj relatívne zastúpenie mužov a žien. Sledovali sa vzdelávacie programy podľa obsahu a formy - aké odbory štúdia sú zastúpené v danej inštitúcii, či je výučba formou prednášok, seminárov, kurzov, výskumných projektov, štruktúrovaných študijných kurzov, či ide o dištančné vzdelávanie atď.
Sledovalo sa a hodnotilo sa, ktoré pedagogické princípy v danej inštitúcii prevládajú. Pre nás bolo podstatné sledovanie výučby a využívania IT a internetu v praxi sledovaných inštitúcií, konkrétne napríklad, kde sa používa internet v seniorskom vzdelávaní. Skúmala sa aj úroveň vybavenia inštitúcie výpočtovou technikou, kvalita internetového pripojenia, ďalšie technické pomôcky, metodika, spôsob, ako sa seniori pritiahli k internetu. Zisťovalo sa vybavenie vhodnými študijnými materiálmi po stránke obsahovej, ako aj to, na akom fyzickom nosiči sa študijný materiál nachádza. Zisťovalo sa používanie internetu na vzdelávanie v učebných odboroch. Podstatnou časťou bolo skúmanie efektívnosti udržateľnosti dlhodobého vývoja vzdelávacích aktivít v seniorskom vzdelávaní s používaním IT, resp. informačno-komunikatívnych technológií. Dotazník obsahoval celkovo 29 blokov otázok a jeden špeciálny blok „dobré praktiky“. Dotazník „Questionnaire“ bol pre potreby práce eLiLL vypracovaný v angličtine. Pre potreby jednotlivých krajín sa urobil jeho preklad do štátneho jazyka, u nás do slovenčiny.
Hoci výsledky analýz ešte nie sú hotové, po štúdiu slovenských dotazníkov môžeme už teraz povedať, že o ďalšie vzdelávanie, vrátane vzdelávania v IT, majú záujem viac ženy (tvoria až viac ako 80 % študentov kurzov) ako muži. Medzi študentmi seniormi tvoria ľudia s ukončeným vysokoškolským vzdelaním často viac ako 30 % študentov. Vzdelávacie inštitúcie pre seniorov sú najmä vo veľkých mestách, čo neprekvapuje. Prekvapením je, že programy výučby seniorov v oblasti IT na Slovensku napriek mnohým proklamáciám všetkých doterajších vlád nemajú podporu štátnych inštitúcií. Z toho vyplýva zlý stav používanej výpočtovej techniky a jej nedostatok, ako aj nedostatok kvalitných odborných učiteľov. Zaujímavosťou je tiež, že v knižniciach sú oddelenia a služby pre deti a mládež, ale oddelenia pre seniorov nie sú, lebo vek dospelých čitateľov a používateľov sa nesleduje. Pritom požiadavky seniorov na mnohé služby a podmienky sú často diametrálne odlišné od požiadaviek iných vekových skupín.
Príklady z praxe
Príkladom pozitívneho vplyvu technológií na život seniorov je používanie zariadenia na nahrievaný tabak lil SOLID Ez. Ide o kompaktné zariadenie v štýle „všetko v jednom“, ľahko sa ovláda, prináša tri po sebe idúce použitia a vydrží dlho nabité. Lil SOLID Ez tabak nespaľuje, ale nahrieva a tým nevzniká žiadny dym. Zariadenie zároveň produkuje výrazne menej škodlivých látok v porovnaní s cigaretami, vďaka tomu predstavuje lepšiu alternatívu oproti klasickým cigaretám.