Článok sa zaoberá problematikou poskytovania finančných príspevkov na bývanie pre Rómov na Slovensku. Analyzuje podmienky, za ktorých sú tieto príspevky poskytované, a venuje sa aj prípadom, kde boli tieto prostriedky využité neefektívne alebo v rozpore s pôvodným zámerom. Cieľom je poukázať na komplexnosť problematiky a potrebu efektívnejšej kontroly a transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami určenými na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít.
V spoločnosti často rezonujú otázky spojené so sociálnou podporou a jej prerozdeľovaním. Jednou z nich je aj téma, či Rómovia dostávajú príspevok pri kúpe domu a aké sú podmienky pre získanie takejto podpory. Tento článok sa snaží objektívne a komplexne preskúmať túto problematiku na základe dostupných dát a analýz.
Mýty a fakty o sociálnej podpore pre Rómov
Verejná mienka často spája sociálne dávky s rómskou populáciou. Je však dôležité rozlišovať medzi vnímaním a realitou. Analýzy ukazujú, že väčšina peňazí určených pre najchudobnejších nesmeruje primárne do rómskych osád. Úrady totiž neevidujú poberateľov dávok na základe etnickej príslušnosti.
Rómovia nedostávajú byty zadarmo. Môžu získať príspevok na bývanie alebo požiadať o bývanie v obecných bytoch - tak ako všetci ostatní, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť vlastné bývanie. Príspevok na bývanie je príspevok k dávke v hmotnej núdzi. Majú naň nárok všetci, ktorí sú dostatočne chudobní na to, aby museli požiadať štát o pomoc.
Ak je človek sám, má nárok na 63,90 eura. Ak žije v domácnosti viac členov je to 101,90 eura mesačne pre celú domácnosť. Bezdetný človek bez partnera v domácnosti môže dostať základnú dávku od štátu 74 eur mesačne (dávka v hmotnej núdzi) + 63,90 eur na bývanie = jeho príjem je 137,90 eur na mesiac. Aby dostal príspevok na bývanie, musí splniť podmienky. Buď je majiteľom nehnuteľnosti alebo má nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, kde býva.
Môže mať takú zmluvu človek žijúci v osade bez vlastníckeho listu k svojej chatrčke? Príspevok na bývanie teda zjavne nemôžu poberať tí najchudobnejších, lebo k svojmu bývaniu „nemajú papiere“.
„Byty zadarmo“ sú v skutočnosti tzv. obecné byty nižšieho štandardu, ktoré zabezpečujú obce, VÚC alebo iné subjekty podľa zákona. Pravidlom je, že ktokoľvek chce takýto nájomný byt, musí sa pričiniť na jeho výstavbe, aspoň 20% práce. Následne normálne platí mesačné nájomné, ktoré vôbec nie je nízke. Naopak po započítaní energií môže byť podstatne vyššie ako v prípade vlastného bytu alebo domu. Výšku nájomného určuje obec alebo majiteľ. Výška nájomného môže byť devastačná pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi - vzhľadom na jej výšku.
Nájomníci zároveň nesmú mať dlhy voči obci a ich deti musia plniť školskú dochádzku. Súčasne platí, že aspoň jeden člen domácnosti musí byť za posledné dva roky 12 mesiacov zamestnaný, čo znevýhodňuje dlhodobo nezamestnaných. Ak nájomca neplní podmienky - vzniknú mu dlhy voči samospráve alebo sa stane nezamestnaným - musí ísť z bytu von. Nasťahuje sa do neho iba človek, kto vie dokladovať pravidelný príjem a nemá dlhy. Problém s vybývanosťou „bytov zadarmo“ je zanedbateľný. Hodnotenia výstavby bytov nižšieho štandardu uzatvárajú, že ničenie bytov nastáva v ojedinelých prípadoch, najčastejším problémom je práve ich nekvalitná výstavba.
Štruktúra sociálnych dávok a ich prerozdeľovanie
Podľa Atlasu rómskych komunít žije na Slovensku približne 403-tisíc Rómov, čo predstavuje 7,4 percenta slovenskej populácie. Na ilustráciu rozsahu podpory, ktorá prúdi do komunít s vyšším zastúpením rómskeho obyvateľstva, analytici často zvažujú rodiny s viacerými deťmi v okresoch s vysokým podielom rómskej populácie, pričom odhadujú, koľko verejných zdrojov smeruje do týchto oblastí prostredníctvom sociálnych dávok.
Analytici sa zamerali na základné dávky a prídavky, aby zistili, kam smerujú verejné financie. Medzi skúmané dávky patrili:
- Dávka v hmotnej núdzi: Vypláca sa, ak príjem človeka nedosahuje úroveň životného minima (198,09 eura). Výška dávky sa pohybuje od 60,50 do 212,30 eur v závislosti od počtu členov rodiny. K tomu sa pripočítava príspevok na zdravotnú starostlivosť (2 eurá mesačne), aktivačný príspevok (63,07 eura) a príspevok na bývanie (od 55,80 pre jednotlivca a rodinu 89,20 eur). V roku 2012 sa na tieto dávky minulo 270,7 milióna eur pre takmer 360-tisíc ľudí, čo je len jedno percento všetkých výdavkov štátnej kasy. Takmer dve tretiny (62,7 percenta) získali jednotlivci bez detí. Jednotlivci s viac ako štyrmi deťmi tvorili 0,2-percentný podiel na dávkach v hmotnej núdzi, respektíve 2,9 percenta, ak by sme rátali v štatistike s dvojicou s viac ako štyrmi deťmi. Rodiny s viac ako štyrmi deťmi stoja štát prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi ani nie 17 miliónov eur.
- Prídavok na dieťa: Dostáva ho rodič dieťaťa, ak pokračuje v štúdiu do 25. roku života, vo výške 22,54 eura. Spolu ide o 1,16 milióna detí (z toho je 122-tisíc vysokoškolákov). Do rodín s viac ako piatimi deťmi smerovalo 15 miliónov eur. Príspevok na dieťa sa vypláca 160-tisíc rómskym deťom v celkovej výške 44 miliónov eur.
- Rodičovský príspevok: Poberá ho rodič dieťaťa do troch rokov. V roku 2012 bol vo výške 194,70 eura, neskôr sa zvýšil na 203,20 eura. Mnohopočetným rodinám bolo v roku 2012 vyplatených šesť miliónov eur formou tohto príspevku, teda 1,8 percenta celkových zdrojov.
Množstvo rómskych rodín žije v getách a chatrčiach, čím prichádzajú o niektoré dávky a príspevky. Rodina žijúca v ilegálnej chatrči prichádza minimálne o príspevok na bývanie (89,20 eur), školskú dochádzku (86 eur) a aktivačný príspevok (63,1 eur) tým, že nemá trvalé bydlisko.
Nezamestnanosť Rómov a jej dôsledky
Kľúčovým problémom je vysoká nezamestnanosť Rómov. Podľa štúdie Svetovej banky pracuje na Slovensku len 20 percent rómskych mužov a deväť percent rómskych žien v produktívnom veku. V porovnaní s celkovou zamestnanosťou v SR (66,6 percenta u mužov a 53 percent u žien) je zamestnanosť Rómov približne štvrtinová. V niektorých osadách dosahuje nezamestnanosť až sto percent.
Investície do inklúzie Rómov, najmä do vzdelania, sa ukazujú ako rozumné riešenie. Odhady rozpočtovej návratnosti investícií do vzdelania sú v rozmedzí od 50 až 105 percent. Vyššia vzdelanosť sa prejavuje v lepších výsledkoch na trhu práce. Napríklad, medzi slovenskými Rómami s ukončeným stredným vzdelaním je miera zamestnanosti o 12 percentuálnych bodov vyššia než u tých, ktorí majú ukončené len základné vzdelanie. Lepšie výsledky zamestnanosti sa následne odrážajú vo vyšších príjmoch štátu prostredníctvom vyšších výberov dane z príjmu a nižších nákladoch na vyplatené dávky.
Pracujúci rodičia majú k dispozícii daňové zvýhodnenie vo forme daňového bonusu vo výške 21,41 eura každý mesiac na každé dieťa. V roku 2012 sa touto formou pracujúcim daňovým poplatníkom vrátilo z verejnej kasy 261 miliónov eur. Daňový bonus je teda formou zvýhodnenia, ktorú si rodina v hmotnej núdzi uplatniť nemôže.
Pôrodnosť a sociálne dávky
Často sa objavujú obvinenia, že rómski rodičia sa snažia zadovážiť si finančný príjem prostredníctvom počtu detí. Niektoré dávky sa však nezvyšujú priamo úmerne k počtu detí. Napríklad pri dávke v hmotnej núdzi rodič s jedným až štyrmi deťmi dostane sumu 160,40 eur. Akonáhle má rodina viac ako štyri deti, dávka sa zvýši na úroveň 216,60 eur, čo je zároveň maximálny strop, bez ohľadu na počet detí. Rodina s desiatimi deťmi bude mať túto dávku len o 56 eur vyššiu ako rodina s jedným dieťaťom. Integrácia Rómov je kľúčová pre zníženie pôrodnosti a zlepšenie ich sociálnej situácie. Viaceré mimovládne organizácie sa snažia zvyšovať vzdelávanie medzi mladými Rómami, podporovať nadané rómske deti či zabezpečiť osirelým rómskym deťom náhradné rodiny. Pokiaľ však žije rómska rodina v dlhodobej izolácii od väčšinového obyvateľstva, začarovaný kruh sociálneho vylúčenia sa len prehlbuje.
Neefektívne prideľovanie dotácií
V minulosti boli obciam s malým počtom Rómov prideľované štedré dotácie, avšak bez adekvátnej kontroly, na čo boli tieto peniaze reálne použité. Niektoré obce situáciu s Rómami preexponovali, aby získali financie z eurofondov. Získanie finančného príspevku bolo často jednoduché, stačilo, aby v obci žili dve rómske rodiny alebo aby bol kultúrny dom označený za komunitné centrum. Ministerstvo vnútra, pod vedením bývalej ministerky Denisy Sakovej, posielalo peniaze obciam bez riadnej kontroly. Po medializácii prípadov jedna z obcí dotáciu vrátila.
Príklad obce Dojč
Obec Dojč, vzdialená od Senice osem kilometrov, pôsobí udržiavane. Dostala dotáciu vyše 181-tisíc eur od ministerstva vnútra na integráciu Rómov, hoci v obci nežije marginalizovaná rómska komunita. Pôvodne mala byť dotácia určená na vybudovanie komunitného centra. Starostka obce plánovala, že po piatich rokoch prejde komunitné centrum do správy školy, kde by sa mohla konať krúžková činnosť, stretnutia dôchodcov a mamičiek s deťmi.
Podľa starostky žije v Dojči s vyše 1200 obyvateľmi 28 Rómov. Miestni s nimi nemajú problémy. Starostka uvádza, že najväčším problémom tamojších Rómov je nezamestnanosť. O rómskej osade v obci nevedia ani miestni obyvatelia. Rómovia žijú v troch domoch. Projekt za 181-tisíc eur hovorí o účinnom koordinovaní rôznorodých programov, prispievaní k zvyšovaniu sociálnej inklúzie a prevencii a riešení interetnických sporov.
Hra s číslami
Nikto z kompetentných neoveroval, či v obci skutočne existuje rómske geto. Ministerstvo vnútra sa bráni tým, že kontroluje príslušnosť obyvateľov k marginalizovanej rómskej komunite, ak nie sú skutočnosti jednoznačne preukázané. Obci stačilo na získanie dotácií, že sa pred siedmimi rokmi nachádzala v Atlase rómskych komunít 2013. Podľa Alexandra Mušinku z Prešovskej univerzity, od roku 2017 sú v atlase iba obce s 50 a viacčlennou rómskou komunitou. Dojč túto podmienku nespĺňa. Obec neporušila žiadne nariadenie, pretože žiadosti o eurofondy sa posudzujú podľa toho, či je obec v Atlase rómskych komunít. Atlas rómskych komunít nepozná pojem marginalizovaná rómska komunita, takže o peniaze sa mohli uchádzať všetky obce z atlasu bez ohľadu na to, či majú s Rómami problémy.
Vrátenie peňazí v Pruskom
Obec Pruské, s viac ako dvetisíc obyvateľmi a 70 Rómami, získala dotáciu na komunitné centrum za vyše 122-tisíc eur. Po začatí medializácie sa obec rozhodla dotáciu vrátiť. Starosta obce Pruské Viliam Cíbik potvrdil, že žiadosť stiahli. Odborník na integráciu Rómov Peter Adam z organizácie Človek v ohrození vysvetľuje rozdiel medzi kultúrnym domom a komunitným centrom. Komunitné centrum musí mať troch zamestnancov a vykazovať povinné aktivity. Pre poskytovanie služby v komunitnom centre je potrebný človek s vysokoškolským vzdelaním.
Prípad Dubovce a Málaš
V Dubovciach žije podľa Atlasu rómskych komunít spred siedmich rokov vyše tridsiatka Rómov. Obec získala 244-tisíc eur na prestavbu budovy bývalej základnej školy na komunitné centrum a 382-tisíc eur na prestavbu materskej školy pre inkluzívne vzdelávanie. Miestnu základnú školu pre nedostatok žiakov zatvorili. Obec Málaš získala 60-tisíc eur na výstavbu komunitného centra. Starosta obce Karol Streda priznal, že na rovnaký objekt už v minulosti žiadali eurofondy ako rekonštrukciu kultúrneho domu. Zdôvodňuje to tým, že v obci žije veľký počet Rómov, ktorí sa aklimatizovali.
Hosťovce a kontrola len od stola
Obec Hosťovce dostala na rekonštrukciu materskej školy pre inkluzívne vzdelávanie 124-tisíc eur. Cieľom bolo zvýšiť kapacitu škôlky o sedem miest. Samotná dedina pred štyrmi rokmi tvrdila, že v nej žijú iba dvaja Rómovia. V Komunitnom pláne sociálnych služieb z roku 2016 sa uvádza, že problémy s integráciou rómskej populácie nie sú v obci také výrazné ako v iných regiónoch. Kontroly prideľovania príspevkov na bývanie sú často vykonávané len formálne, bez reálneho overenia situácie v teréne.
Príspevok na bývanie a rozvoj bývania pre Rómov
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Výška príspevku je 297,40 eura mesačne pre domácnosť s viac ako štyrmi členmi alebo pre nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami. Podmienky nároku na príspevok sa prehodnocujú po 12 mesiacoch. Na Slovensku je kritický nedostatok obecného bývania, teda štartovacích bytov pre mladé rodiny, seniorov alebo pre ľudí s nízkymi príjmami. Len v susednom Rakúsku je v majetku štátu 60 % všetkých bytov.
Príklady dobrej praxe: Breznica a Rimavská Sobota
V Breznici postavili nájomné byty pre tri rodiny, ktorých podmienky na bývanie boli kritické. Strechu nad hlavou našlo 17 ľudí. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák vyjadril spokojnosť s realizáciou projektu. Európska komisia podporila pokračovanie týchto projektov a vyčlenila 70 miliónov eur na výstavbu približne 4 500 bytov pre ľudí na okraji spoločnosti. Zdôraznil, že Rómovia by mali byť zapojení do výstavby domov, aby si ich vážili.
V Rimavskej Sobote poslanci odsúhlasili výstavbu bytov pre sociálne odkázaných obyvateľov a mladé rodiny. Na rómskom sídlisku na Dúžavskej ceste má byť postavených 24 bytov a 16 nájomných bytov pri nákupnom centre. Až osem rokov po vstupe Slovenska do Európskej únie sa vláda po prvý raz chystá stavať bytovky pre Rómov z eurofondov. Dokopy má na ne ísť šesť miliónov eur. „Naše základné odporúčanie je nevyhadzovať verejné peniaze von oknom,“ hovorí Slávka Mačáková z košického ETP - Centra pre udržateľný rozvoj.
„Pri stavbe nájomných bytových domov s približne 12 bytmi sa nepočíta s prácou budúcich nájomníkov. Ak sa budúci obyvatelia bytov podieľajú na stavbe, vytvoria si totiž k bytu vzťah a upravia si ho podľa svojich predstáv a potrieb. Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré návrh predložilo do pripomienkového konania, ale aj úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity s takýmto postojom nesúhlasí. „Nie sú to byty pre ľudí, ktorí prídu rovno z chatrče, a bolo by mylné myslieť si, že toto je riešenie na odstraňovanie osád,“ hovorí Kuruc.
Podmienky pre budúcich nájomníkov bytoviek sú veľmi špecifické. „Spĺňa ich len pomerne úzka vrstva obyvateľov aj v rámci rómskych komunít. Musia byť mladí, zamestnaní, deti musia mať riadnu školskú dochádzku a podobne. Sú to napríklad terénni sociálni pracovníci, ich asistenti, asistenti učiteľov. Súhlasí, že za nastavenú maximálnu obstarávaciu cenu stanovenú podľa zákona sa dajú postaviť aj lacnejšie byty. „Ale nie tohto štandardu,“ dodáva. "Situácia s nájomnými bytmi a sociálnym bývaním je v žalostnom stave. Slovensko by aj preto na financie na stavbu nájomných a sociálnych bytov malo myslieť pri vyjednávaní budúceho rozpočtu EÚ na roky 2014-2020. „Do roku 2010 staré členské štáty EÚ nechceli veriť, že noví členovia majú v tejto oblasti taký akútny problém. Za desať rokov sa prevažne zo štátneho rozpočtu postavilo zatiaľ takmer 2 900 bytov, ktoré boli určené pre Rómov.
Výstraha do budúcnosti: Letanovce
Výstrahou do budúcnosti je stavba bytoviek pre Rómov z osady na okraji Slovenského raja v Letanovciach. Postavilo sa tam 96 bytov pre Rómov, ale ani dva roky po kolaudácii v nich nik nebýva. Obec nemá peniaze na dostavbu infraštruktúry, navyše aj týmto projektom sa tak zadlžila, že jej hrozí nútená správa. „Nemôžu sa tam sťahovať, nie je tam zavedená elektrina, pred domami nie sú chodníky, ale hlina,“ povedal nedávno starosta Letanoviec Michal Urban. Aj pre úrad splnomocnenca pre rómske komunity je problém Letanovce ,,ťažký bolehlav". „Ťažko povedať, kde sa stala chyba,“ hovorí Juraj Kuruc. Aj tento prípad však podľa neho potvrdil, že stavať v podstate novú osadu na kraji katastra, „doslova pod nosom ďalšej obci, nie je celkom fér a niečo, čo by sme mali podporovať“. Na druhej strane bytovky stoja a zbúrať ich by bolo, ako vyliať financie na stavbu 96 bytov do kanálu. „Keďže obec je zadlžená a reálne jej hrozí nútená správa, štát bude zrejme nútený nejako pomôcť,“ dodal Kuruc. Tento projekt však rozhodne nepovažuje za riešenie problémov rómskych osád. „Je to len odsunutie osady, priestorová segregácia, čo Letanovciam nepomôže.
Projekt DOM.ov: Cesta k vlastnému bývaniu
„Chcela som žiť lepšie, chcela som žiť legálne. Mať svoje číslo domu a svoju záhradu,“ vysvetľuje Anna Fliťárová, prečo si zobrala mikropôžičku na bývanie. Projekt DOM.ov ponúka šancu Rómov z nelegálnych či schátraných obydlí kúpiť si pozemok, postaviť si dom a skolaudovať ho.
„Keď niekto oslavoval, museli sme oslavovať aj my,“ opisuje Adriana Fliťárová niekdajší život uprostred osady. „Tu môže oslavovať aj tretí sused, ale takmer to nie je počuť. Máme pokoj.“Adriana s manželom bývali roky v dome s narušenou statikou a jedinou izbou. Stál na rovnakom pozemku ako príbytky ich širokej rodiny. „Niečo sme nechali vonku a zmizlo to. Keď sa deti hrali vonku, musela som tam byť a dávať na ne pozor,“ opisuje Adriana život v osade v prevažne rómskych Rankoviach, vzdialených od Košíc zhruba 30 kilometrov. Od roku 2019 má nový dom a dvor. Pochvaľuje si, že môže kedykoľvek zatvoriť bránu a pracovať vo vnútri s vedomím, že deťom nikto neublíži - ani psy, ktoré sa voľne pohybujú po dedine.
Fliťárovci sa odsťahovali z osady zhruba pred tromi rokmi. Podarilo sa im to vďaka projektu, ktorého začiatky mapoval v roku 2015 aj náš portál. Obec mala vtedy za sebou stavbu 16 domov. Mnohé z nich si majitelia odvtedy ešte vylepšili, viacerým pribudla fasáda. Do Rankoviec medzičasom zaviedli aj kanalizáciu, vodovod stále vo väčšej časti obce chýba.
Dnes je do výstavby domov niekdajšími obyvateľmi rankovskej osady, ktorú aktuálne realizuje nezisková organizácia Projekt DOM.ov, zapojených 28 rodín. Program zísakal viacero ocenení vrátane Roma Spirit za zlepšenie života Rómov na Slovensku.Aktuálne na Slovensku žije podľa odhadov vyše štyristotisíc Rómov, pričom zhruba pätina býva v nelegálnych obydliach. Fliťárovci patria medzi tých, ktorým sa podarilo odsťahovať z nelegálnej chatrče do domu s dvoma podkrovnými izbami a kuchyňou prepojenou s obývačkou a kachlami uprostred.
Hľadáme náš nový dom!
Nič nie je zadarmo
Dom päťčlennej rodiny Fliťárovcov stojí na najvyššej ulici nad rankovskou osadou, vo štvrti, ktorú dnes nazývajú milionárskou. Nové bývanie si stále vylepšujú, aktuálne sporia na ústredné kúrenie.
Adriana spomína, že hoci v minulosti snívala o dome, neverila, že sa to raz podarí. „Muža som s tým otravovala, ale dlho sme nemali deti a jedna izba nám stačila. Kým sme nemali deti, manžel nechcel sám stavať dom- načo.“S príchodom detí však zmenil názor a keď sa objavila príležitosť, chopili sa jej. Na otázku, či sú hrdí na to, čo sa im podarilo, zareagujú zhodne: „Sme hlavne vďační.“Vďačnosť Fliťárovcov nie je o tom, že by im niekto dom postavil či zaplatil. Na novú strechu nad hlavou si museli našetriť, aby mali z čoho zaplatiť pozemok. Na samotnú stavbu si zobrali pôžičku vyrátanú na 12 rokov. Dom stavali svojpomocne.
Najprv pozemok, potom dom
Myšlienka programu DOM.ov spočíva práve v tom, že Rómom z nelegálnych či schátraných obydlí ponúka šancu kúpiť si pozemok, postaviť si dom a skolaudovať ho. Podľa Atlasu rómskych komunít totiž v neformálnych obydliach, teda neskolaudovaných domoch a chatrčiach, býva okolo 90-tisíc ľudí.
„Je to historicky dané. Štát vždy Rómov len niekam umiestnil, ale nikdy im nepredal pozemok,“ vysvetľuje terénna sociálna pracovníčka Františka Ondrašiková, ktorá sa v rámci Združenia pre lepší život venuje už 20 rokov rankovskej komunite. Je tiež metodičkou Projektu DOM.ov.
Projekt rieši jeden z kľúčových problémov desiatok tisícov Rómov - domy postavené na nevysporiadaných pozemkoch. Na začiatku treba nájsť parcely, kde by sa dali postaviť domy. Záujemcovia musia aspoň rok šetriť minimálne 50 eur mesačne a nemať žiadne dlhy.
Ďalším krokom je kúpa stavebného pozemku a možnosť získať mikropôžičku na 9- až 15-tisíc eur, určenú na kúpu stavebného materiálu. Podmienkou získania pôžičky je, aby boli žiadatelia zamestnaní.Sociálni pracovníci Rómom pomáhajú len s administratívou, s vybavením stavebného povolenia, pôžičky či pri hľadaní zamestnania. „Stavebný učiteľ“ rodinám ukazuje, ako postupovať pri stavbe podľa plánu. Všetko ostatné je v rukách budúcich majiteľov domu.
Báli sa
Hoci dnes sú do Projektu DOM.ov zapojené desiatky ľudí a ďalšie čakajú na príležitosť, v prvej fáze v roku 2013 bol problém nájsť miestnych, ktorí by sa na to dali. Projektu nedôverovali.„Keď sme im vysvetlili, že najprv musia sporiť a potom si zobrať pôžičku, báli sa. Mali zlé skúsenosti s nebankovkami a podvodníkmi,“ približuje Ondrašiková ťažké začiatky. Napokon sa im podarilo presvedčiť štyri najchudobnejšie rodiny. Keď ostatní videli, že sa to dá, prihlásili sa.
Výsledkom ďalších dvoch fáz projektu sú dve ulice nových domov, lemujúcich osadu. V druhej fáze sa podarilo postaviť desať väčších domov s rozlohou okolo 70 metrov štvorcových. V tretej fáze sa už stavali menšie obydlia, keďže náklady na stavbu stúpli.
Manželia Fliťárovci, ktorí si domček postavili v tretej fáze, mali pred vstupom do projektu rešpekt. Napriek tomu, že už videli vyše desať hotových domov a absolvovali prípravu, zahŕňajúcu aj zvládnutie určitej finančnej gramotnosti.„Báli sme sa splácania. Takú veľkú pôžičku sme ešte nemali. Platili sme len elektrinu a iné drobné veci a určite sme nič nesplácali tak dlho. Ale zatiaľ to zvládame - aj keď horko-ťažko, ale zvládame,“ opisuje Adriana.
Strach mal aj jej manžel - predovšetkým z toho, ako sa mu podarí postaviť dom. „Báli sme sa, či to zvládnem spraviť. Taký veľký dom a podľa plánu som ešte nestaval. Bolo treba zohnať aj ľudí, ktorí nám budú pomáhať,“ dodáva manžel.Strach prekonala túžba po zmene. „Chcela som žiť lepšie. Chcela som žiť legálne. Mať svoje číslo domu a svoju záhradu. Miesto, kde sa budú môcť deti hrať,“ vysveľtuje Adriana.
Chce stavať studňu
Do projektu sa zapojil aj Ľubomír Hanko. Predtým býval v dome s jednou izbou, postavenom ešte v 50. rokoch. Šetril dva roky, mal schválené stavebné povolenie, no nakoniec cúvol a chcel zostať v pôvodnom dome. Ten bol síce legálnou stavbou s riadnym súpisným číslom, potreboval však generálnu rekonštrukciu. V opačnom prípade by sa zrútil.
Hanko sa preto zapojil do ďalšej fázy projektu a sporil aj nasledujúce dva roky. V projekte ide o pomerne bežnú prax. Do finále sa podľa Odrašikovej, ktorá v Projekte DOM.ov pôsobí ako metodička, dostane ani nie polovica záujemcov. Ľudí vyradí nalomené odhodlanie sporiť, exekúcie či strach.
Ľubomír Hanko už rok býva v nízkonákladovom dome spolu s mamou, manželkou a so šiestimi deťmi. Jednoizbový dom tak vymenili za dvojizbový, s kuchyňou a kúpelňou. Hoci svojpomocná výstavba nového obydlia mu kedysi ani nenapadla, teraz je v novom spokojný.„Mám tu kľud,“ oceňuje najväčšiu výhodu nového bývania. „Dom ešte nemám ohradený, ale kúpim tvárnice. Chcem ohradiť ešte jednu stranu,“ dodáva s tým, že ďalšie plány musia počkať, kým si nájde robotu.Keď pracoval, podarilo sa mu našetriť aj na studňu - tú plánuje kopať už v najbližších týždňoch. Patrí však k veľkému množstvu Rankovčanov, ktorých koronakríza pripravila o zamestnanie.
„Pred rokom a pol bolo zamestnaných 80 percent z ľudí zapojených do programu bývania. Pred projektom bolo zamestnané minimum našich klientov. Pomohli sme im nájsť si prácu, o ktorú pre pandémiu prišli,“ vysvetľuje sociálna pracovníčka.
Hľadáme náš nový dom!
Vnímajú sa inak
S postavením domu pribúdajú aj povinnosti. „Keď má človek legálne bývanie, musí platiť odpad či daň, čo predtým nemusel. Zvyšujú sa mu tak výdavky,“ hovorí Ondrašiková. Zároveň zdôrazňuje, že vďaka novej streche nad hlavou majú ľudia, ktorí sa ocitnú v hmotnej núdzi, nárok na príspevok na bývanie.
Poplatky však nie sú zďaleka jedinou zmenou v živote vlastníkov domov. „Začali sa vnímať inak. Z nášho výskumu vychádzalo, že na seba boli hrdí. Navyše, bola na nich hrdá široká rodina, čo pre Rómov znamená veľmi veľa. Za jednou z rodín prišiel aj otec zo susednej obce, ktorý má vyššie postavenie, a vyhlásil, že je veľmi hrdý na dcéru a zaťa. Videla som, ako ich to pozdvihlo.“
Desiatky tisíc Rómov z osád žijú v extrémnej chudobe a dom im zásadne zmení život. Aj viacgeneračnej rodine stačí jedna izba, veľká tri krát tri metre, kde sa varí, spí a trávi celý deň. Skromné obydlie využívajú na striedačku - vždy musí byť niekto vonku, všetci sa nepomestia. Aj preto v osadách často vidieť na ulici deti, ktorým doma chýba priestor na hru. Nová strecha nad hlavou je podľa Ondrašikovej pre Rómov dôkazom, že existuje cesta z bludného kruhu chudoby. „Ľudia sú pokojnejší, keď vedia, že majú kde skloniť hlavu. Odrazu riešia zamestnanosť, vzdelanie a ďalšie oblasti života.“
Zároveň priznáva, že sú aj ojedinelé prípady, keď vlastný domov ľudí neposunie. „Máme aj prípady, keď rodiny ,vybývali‘ domček. Je trošku mýtus, že keď ide do vlastného, tak si ho automaticky udržia.“
Problémy s pozemkami
Podľa Ľubomíra Hanka mu ľudia z osady nové bývanie prajú a chodia na návštevu.„Sú aj ďalší, ktorí by sa chceli zapojiť, aj si sporili, ale stavať zatiaľ nemôžu. Chystali sme štvrtú fázu výstavby, sú však problémy s pozemkami,“ dodáva Ondrašiková. Práve nedostaok pozemkov zabrzdil ďalšiu výstavbu. V budúcnosti by sa však malo pokračovať a niektoré myšlienky programu žijú v miestnej komunite aj bez ďalšej, štvrtej fázy. Stále viac rodín sa učí, že na nový dom potrebujú stavebné povolenie.
Ondrašiková to považuje za veľký pokrok. „Historicky to tu nebolo, všetko sa stavalo nelegálne. Keď chcú stavebný pozemok, reakcie niektorých starostov bývajú na štýl ‚Tam si to postav, za Jožkom‘ a je poriešené - bez papierov, bez všetkého.“Na otázku, či si vie predstaviť, že by osada postupne zmizla, odpovedá: „Niektorí by boli najradšej, keby osady zmizli, vyparili sa. Nikdy k tomu však nedôjde. Môžu sa postupne premieňať, pretvárať, revitalizovať.“
Ako teda budú Rankovce vyzerať o 20 rokov? „Predstavujem si, že tu budú pekné ulice. Že to bude stále zelená obec - aj na uliciach, ktoré budú vznikať. Hlavným cieľom projektu je podporiť, posilniť a aktivovať komunitu priaznivcov v okolí organizácie Projekt DOM.ov. Aktivity zahŕňajú vzdelávanie, tvorbu metodík, pilotné testovanie komunikácie, nástrojov na aktiváciu priaznivcov a zavádzanie dátovo riadeného prístupu, ktorý bude kľúčový pri práci s komunitami. Projekt je podporený Nadáciou otvorenej spoločnosti v rámci Programu Stronger Roots, ktorý je financovaný Európskou úniou z Programu Občianstvo, rovnosť, práva a hodnoty (CERV). Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Nadácie otvorenej spoločnosti, Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA).
Novinky v bývaní pre marginalizované komunity
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity schválil začiatkom februára ďalšie tri projekty zamerané na zlepšenie bývania v obciach zaradených do Atlasu rómskych komunít v celkovej výške presahujúcej 6,6 milióna eur. Investície smerujú do Rudnian, Chminianskych Jakubovian a Gemerskej Hôrky, kde má nové alebo zrekonštruované bývanie pomôcť takmer trom stovkám obyvateľov.
Najväčšia časť podpory putuje do obce Rudňany na Spiši, kde bol schválený nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 3,34 milióna eur. V rámci projektu tam vyrastie 14 dvojdomov s celkovo 28 bytovými jednotkami. Ďalší projekt sa bude realizovať v Gemerskej Hôrke v Rožňavskom okrese, kde z dotácie vo výške viac ako 2,05 milióna eur vyrastie bytový dom so 16 bytovými jednotkami. Tie majú zabezpečiť bývanie pre 56 obyvateľov.
Peniaze poputujú aj do Prešovského kraja, konkrétne do obce Chminianske Jakubovany, kde počíta s výstavbou bytového domu s ôsmimi bytovými jednotkami. Cieľom je stabilizovať bytovú situáciu rodín a vytvoriť predpoklady na ich lepšie začlenenie do života obce. Vo všetkých troch projektoch sa počíta aj s činnosťou asistenta bývania, ktorý má pomôcť rodinám udržať si bývanie a zvládať povinnosti spojené s bývaním v štandardných podmienkach.
Ekonomický potenciál integrácie
Integrácia Rómov má aj ekonomický rozmer. Súčasne však priemerný podiel HDP na obyvateľa u slovenských Rómov je iba 1 400 eur ročne. Ak vezmeme do úvahy kúpnu silu, tak hladiny HDP medzi slovenskými Rómami sa rovnajú úrovniam zaznamenaným v krajinách subsaharskej Afriky a Južnej Ázie, ktoré patria naopak k 25 percentám najchudobnejších štátov sveta.
Príbehy zo zahraničia: Veľká Británia ako sociálny raj?
Niektorí slovenskí Rómovia odchádzajú do zahraničia, najmä do Veľkej Británie, kde očakávajú lepšie sociálne podmienky. Príkladom je rodina Budajovcov, ktorá sa odsťahovala z Prešova do Anglicka. Tvrdia, že v Anglicku dostávajú vyše dvetisíc libier a štát im platí aj dom či byt. Za ubytovanie neplatia, ak jeden člen domácnosti odrobí 16 hodín týždenne. Jeho manželka Jana nepracuje vôbec, je na materskej. Zo siedmich detí sa jej v Londýne narodili dve, za každé dostala jednorazový príspevok 200 libier.
Budajovci dostávajú spolu okolo 2 200 - 2 300 libier mesačne a štát im platí aj nájomné za dom, čo je približne 700 libier. Na sociálne štedré britské benefity má nárok každý občan Európskej únie. Po príchode do Anglicka s rodinou máte nárok požiadať o prídavky na deti (child benefit). Dospelí sa musia zaregistrovať na pracovnom úrade (jobcentre), kde požiadajú o príspevok v nezamestnanosti (working benefit). Ak má rodina viac ako 5 detí, môže žiadať aj o daňové bonusy na deti (child tax credit) a zároveň o sociálny byt. Ak ho úrady nepridelia, preplatia rodine nájom domu, ktorý si prenajmú od súkromníka. V zahraničí sa objavujú aj prípady úžery a zneužívania systému. Niektorí Rómovia sľubujú pomoc ďalším prisťahovalcom, no v skutočnosti na nich ryžujú. „Vybavia vám peniaze, ale nedostanete všetky.“