V právnom svete nastávajú situácie, keď žalovaný uhradí celú žalovanú sumu, avšak nárok žalobcu neuzná. Tento článok sa zaoberá dôsledkami takéhoto konania, pričom vychádza z konkrétneho prípadu riešeného súdmi na Slovensku.
Prípad z Košíc: Neplatné uznesenia vlastníkov bytov
Krajský súd v Košiciach, zložený z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ľuboša Kunaya, riešil právnu vec medzi žalobkyňou A. E. a žalovanými K. C. P., Mestom Košice a J. Y. Predmetom sporu boli rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na B. N. Č. X Y. F.
Okresný súd Košice I rozhodol o neplatnosti niektorých uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007, konkrétne uznesenia č. 4 a č. 7. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Krajský súd v Košiciach toto rozhodnutie potvrdil v jeho napadnutej časti.
Súd dospel k záveru, že schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalovaná v 1. rade nepreukázala, že bola riadne splnomocnená zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na jej základe žalovaná v 1. rade nemohla zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi.
Žalovaná v 1. rade podala proti rozsudku odvolanie, v ktorom namietala neplatnosť rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Tvrdila, že rozhodnutia schôdze boli doručené žalobkyni včas a že plná moc, ktorú predložila, spĺňala zákonné podmienky. Žalobkyňa sa s tvrdeniami žalovanej v 1. rade nestotožnila. Poukázala na to, že žalovaná v 1. rade nemala platnú plnú moc na zastupovanie žalovaného v 2. rade a že schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaná v 1. rade nepreukázala, že bola riadne splnomocnená zastupovať žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov.
Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade.
Upomínacie konanie a platobný rozkaz
V kontexte vymáhania peňažných pohľadávok je dôležité spomenúť upomínacie konanie, ktoré predstavuje zjednodušenú a elektronickú formu súdneho konania.
Upomínacie konanie je typom súdneho konania, ktoré je pre žalobcu výlučne elektronické a formulárové. To znamená, že na súd nie je potrebné doložiť žiadnu listinu v písomnej podobe. Návrh sa podáva elektronicky, prostredníctvom na to určeného formulára. Upomínacie konanie predstavuje alternatívu k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu v štandardnom súdnom konaní podľa zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Na to, aby ste podali návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, musíte mať občiansky preukaz s čipom aktivovaným na podpisovanie a čítačku. S takýmto občianskym preukazom získate prístup k mnohým elektronickým službám na platforme slovensko.sk, vrátane možnosti podať návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.
V rámci upomínacieho konania je možné uplatniť len peňažné pohľadávky vyjadrené v eurách voči žalovanému, ktorému sa platobný rozkaz bude doručovať buď do elektronickej schránky alebo poštou na území Slovenskej republiky. V návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je potrebné označiť žalobcu a žalovaného menom, priezviskom (alebo názvom či obchodným menom), adresou trvalého pobytu alebo pobytu (alebo miesta podnikania či sídla), dátumom narodenia (alebo rodným číslom alebo IČO-m).
Zákon o upomínacom konaní neupravuje, aké prílohy vo všeobecnosti treba k návrhu priložiť. Pre prípad, ak sú žalobca aj žalovaný účtovnými jednotkami, stačí priloženie faktúry alebo inej výzvy, ktorou žalobca požadoval zaplatenie žalovanej sumy od žalovaného. Zároveň však žalovaný musí vyhlásiť, že žalovaný nárok eviduje vo svojom účtovníctve.
Pokiaľ by žalobca podal návrh, ktorý by bol čiastočne v rozpore s právnymi predpismi (napríklad uplatní vyššiu sadzbu úrokov z omeškania ako Zákon o upomínacom konaní umožňuje), súd vyzve žalobcu, aby sa do 5 pracovných dní vyjadril, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti návrhu, ktorý nie je v rozpore s právnymi predpismi. Pokiaľ žalobca súhlasí, na zvyšok návrhu sa hľadí ako na späťvzatý.
V upomínacom konaní preto nie je možné prihliadať na námietku miestnej, vecnej ani kauzálnej príslušnosti súdu, vzájomnú žalobu, návrh na pristúpenie do konania ani návrh na priznanie postavenia intervenienta, žiadosť o zmenu účastníkov konania (napr. v dôsledku prevzatia dlhu), žiadosť o prerušenie konania, žiadosť o oslobodenie žalobcu od súdneho poplatku, čiastočné späťvzatie žaloby po vydaní platobného rozkazu.
Proces vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní:
- Kauzálne príslušným súdom je len Okresný súd Banská Bystrica. Formulár je potrebné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom.
- Výzva na zaplatenie súdneho poplatku - súd vyzve žalobcu (toho, kto podal návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) na zaplatenie súdneho poplatku do 10 dní odo dňa doručenia výzvy.
- Odmietnutie návrhu - súd musí odmietnuť vydanie platobného rozkazu, ak je návrh neprípustný, ak žalovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať alebo žalobca ani po výzve súdu neodstránil chyby v návrhu.
- Vydanie platobného rozkazu - pokiaľ boli splnené všetky podmienky vyžadované zákonom, súd vydá platobný rozkaz, v ktorom určí dlžníkovi povinnosť do 15 dní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s trovami konania alebo v rovnakej lehote podať odpor.
- Ak dlžník (označovaný ako žalovaný) odpor nepodá, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a je možné podať návrh na exekúciu voči dlžníkovi.
Odpor a jeho dôsledky
Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s jemu uloženou povinnosťou zaplatiť sumu uvedenú v platobnom rozkaze, podá odpor, ktorý musí odôvodniť.
Žalovaný môže podať odpor elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára, listinne prostredníctvom na to určeného formulára alebo aj listinne bez použitia formulára. Je potrebné, aby odpor podal priamo žalovaný alebo aby k odporu bolo priložené plnomocenstvo v origináli alebo vo forme zaručenej konverzie, inak súd vyhodnotí odpor ako podaný neoprávnenou osobou a odmietne ho.
Odpor treba poslať v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu a riadne ho odôvodniť (teda uviesť, prečo žalovaný spochybňuje dôvod a výšku pohľadávky a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení), v opačnom prípade môže súd odpor takisto odmietnuť.
Za odôvodnený sa teda bude považovať aj odpor, v ktorom žalovaný uvedie: „Podávam odpor z dôvodu, že v našej firme neevidujeme neuhradenú faktúru č. 123456 voči žalobcovi". Pozor pri odôvodňovaní odporu, ak je dôvodom len vaša insolventnosť, teda nedostatok peňažných prostriedkov. Niektoré súdy vyvodzujú z tvrdenia, že „žalovaný uvádza, že nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dlhu", že odpor nie je odôvodnený. Za odôvodnenie považujú len tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky uplatneného nároku.
Ak je odpor odôvodnený, súd platobný rozkaz zruší a požiada veriteľa o vyjadrenie, či má záujem pokračovať na miestne príslušnom súde. Pokiaľ má veriteľ záujem pokračovať na miestne príslušnom súde, celé konanie sa presúva na príslušný súd. Tento súd nariadi pojednávanie, vypočuje žalobcu aj žalovaného a vo veci rozhodne.
Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odôvodnený odpor do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, má totiž účinky právoplatného rozsudku!
Dôležitosť odôvodnenia rozsudku a jeho vplyv
V právnom kontexte nie je významný len výrok rozsudku, ale aj jeho odôvodnenie, ktoré poskytuje dôležitý kontext pre právne vzťahy.
V judikatúre možno nájsť hneď niekoľko príkladov toho, že právne významný je nielen výrok rozsudku, ale aj jeho odôvodnenie. Napríklad v prípade, ak súd žalobu zamietol z dôvodu, že splatnosť žalovanej pohľadávky ešte nenastala, takýto výrok rozsudku netvorí prekážku veci rozhodnutej pre žalobu podanú o zaplatenie tej istej pohľadávky po zročnosti dlhu. Z výroku rozsudku, ktorým bola prvá žaloba zamietnutá (spravidla formulovaným iba „(Súd) žalobu zamieta“), však vôbec nemožno posúdiť splnenie procesnej podmienky - prekážky litispendencie, ktorá bráni opätovnému prejednaniu tej istej žaloby iba do splatnosti dlhu. Posúdenie tejto prekážky je možné len na základe interpretácie výroku rozsudku v spojení s jeho odôvodnením.
Ďalším príkladom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Takýto rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej iba za nezmeneného skutkového stavu, pri zmene skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie naliehavého právneho záujmu však opätovné podanie určovacej žaloby nie je vylúčené.
V prípade, ak v priebehu súdneho pojednávania konaného bez prítomnosti žalobcu žalovaný preukáže čiastočné alebo úplné splnenie žalovaného dlhu, žalobca už pre neprítomnosť nemôže reagovať na zistený skutkový stav. A ak k zaplateniu dlhu dochádza napr. iba deň pred pojednávaním alebo v deň pojednávania, ani z časových dôvodov už ani akokoľvek bdelý žalobca nestíha reagovať príslušným procesným podaním (čiastočným alebo úplným späťvzatím).
Účelom podania žaloby je vymoženie dlhu, ku ktorému žaloba o jeho zaplatenie je nevyhnutným krokom - žalobca sa nesúdi preto, aby mal v rukách právoplatný rozsudok, ale aby po jeho právoplatnosti na jeho základe vymohol žalovanú pohľadávku. Preto ak dôjde k úplnému alebo čiastočnému splneniu dlhu práve v dôsledku podania žaloby, ktorá v tejto časti nebude vzatá späť a súdom bude iba pre splnenie dlhu zamietnutá, nemožno túto situáciu posudzovať formálne ako procesný neúspech žalobcu, keďže žalobca dosiahol práve to, čo podanou žalobou v konečnom dôsledku sledoval (splnenie dlhu).
Rozhodnutie o trovách konania musí byť komplexným zhodnotením celkového výsledku konania, nielen jeho formálneho prejavu, ktorý je obsahom výroku rozsudku, ale aj jeho reálnych dôsledkov. Posudzovať úspech a neúspech vo veci nemožno len podľa toho, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je potrebné posudzovať ho v širších súvislostiach, ani rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posúdením výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci samej.
Pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vyhnúť sa extrémnemu rozporu s princípmi spravodlivosti, napr. uplatnením prehnaného formalizmu pri aplikácii práva. Splnenie dlhu je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodom zániku záväzku splnením a z hľadiska procesnoprávneho je dôvodom zamietnutia žaloby v rozsahu splnením zaniknutej časti dlhu.
Späťvzatie žaloby má prednosť pred meritórnym rozhodnutím súdu vo veci zamietnutím žaloby, ale v situácii, ak žalobca žalobu späť vziať nestihne alebo pre chybu súdu sa jeho podanie do spisu včas nedostane, súdu nezostáva nič iné ako v zodpovedajúcej časti žalobu zamietnuť. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby pre splnenie dlhu žalovaným po začatí konania je (až na výnimočné prípady) zavinenie zastavenia konania na strane žalovaného a žalobcovi vzniká v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania.
Potom ak v prípade čiastočného zastavenia konania z dôvodu splnenia časti dlhu je rozsudkom žalovaný zaviazaný k zaplateniu celého nezaplateného zvyšku žalovanej sumy, vzniká žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (sčasti z dôvodu zavinenia žalovaného a sčasti z dôvodu úspechu).
Rovnako je potom potrebné pre účely vzniku nároku na náhradu trov konania posudzovať aj výrok rozsudku súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu splnenia časti dlhu, keď žaloba v tomto prípade nie je zamietnutá z dôvodu, že by nebola podaná dôvodne, ale „iba“ z dôvodu zániku dlhu splnením.
Pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu v konaní preto v tomto prípade nestačí len formálne porovnanie výroku rozsudku s navrhovaným žalobným petitom, ale potrebné je vziať do úvahy aj dôvody (splnenie dlhu) pre ktoré bola žaloba zamietnutá. V rozsahu zamietnutia žaloby pre splnenie dlhu potom vzniká žalobcovi aj zodpovedajúci nárok na náhradu trov konania rovnako ako by tomu bolo v prípade zastavenia pre späťvzatie.