Štát by mal urýchlene riešiť situáciu približne 70 bývalých hasičov, ktorí pre stratu výsluhového dôchodku poberajú iba ten starobný v nízkych sumách. Hnutie poukazuje na "sporný výklad zákona", ktorý podľa poslanca Národnej rady SR Gábora Grendela (OĽaNO) spôsobil, že spomínaní bývalí hasiči dostávajú už tretí mesiac po sebe nízky dôchodok. Hnutie pripomína, že na takúto situáciu upozornili Ministerstvo vnútra a Sociálnu poisťovňu už vo februári tohto roka a odvtedy sa vec nepohla dopredu. Bývalý hasič vysvetlil, že za 26 rokov odslúžených v zložkách ministerstva vnútra mu bol priznaný výsluhový dôchodok 500 eur a neskôr, za 16 rokov odpracovaných mimo rezortu, 172 eur. Od januára tohto roka mu však podľa jeho slov ministerstvo zastavilo vyplácanie výsluhového dôchodku a zostal mu iba starobný.
Sporný výklad zákona a jeho dôsledky
Grendel poukázal na vyjadrenie, ktoré rezort zaslal bývalému hasičovi. Podľa neho by mal vrátiť tisíce eur, teda výsluhový dôchodok za obdobie od apríla 2013, kedy začal poberať aj starobný dôchodok, do decembra 2017. Toto by bolo podľa neho v poriadku, keby Sociálna poisťovňa priznala hasičovi, a jemu podobným, starobný dôchodok za všetky odpracované roky, a nie iba za tie, ktoré pracoval mimo rezortu vnútra. Ministerstvo vnútra (MV) SR a Sociálna poisťovňa (SP) tvrdia, že momentálne čakajú na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu, na ktorý sa obrátila práve SP. "Sociálna poisťovňa môže postupovať len presne podľa príslušných zákonov, a to: v zmysle zásady uplatňovanej v práve sociálneho zabezpečenia, z dôvodu tej istej sociálnej udalosti a za to isté obdobie sa nevyplácajú dve dávky poistenia. Čiže pri žiadosti o starobný dôchodok si daná skupina hasičov musela vybrať, či chce, aby sa jej obdobie služby v HZ započítalo do výsluhového dôchodku alebo na účely starobného dôchodku," vysvetlil hovorca SP Peter Višváder s tým, že každý prejavil svoju vôľu a podľa toho im bol vyplácaný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Ministerstvo vnútra koná v tejto veci na základe dvoch totožných rozsudkov Najvyššieho súdu. Uvedené rozhodnutie MV SR bude platiť do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, keďže rozhodovacia prax v tejto veci nie je jednotná.
Policajti a hasiči na dôchodku stratili niekoľkomiliónovú príležitosť, ale nikto nevie prečo.
Legislatívne zmeny a ich vplyv na výsluhové dôchodky
Novela zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá vstúpila od 1. januára 2005 do platnosti, zaručuje policajtom a vojakom naďalej nárok na výsluhový dôchodok, odchodné a výsluhový príspevok. Policajtom a vojakom ostane nárok na výsluhový dôchodok vo výške 30 percent platu po 15 rokoch služby. Bude narastať až do výšky 60 percent platu po 30 rokoch služby. Novela limituje výšku odchodného 30 odslúženými rokmi. Doteraz horná hranica obmedzená nebola. Nárok na odchodné vznikne policajtovi a vojakovi tak, ako doteraz, po piatich rokoch a za každý odslúžený rok sa bude zvyšovať o polovicu služobného platu až do 30 odslúžených rokov. Podmienky vyplácania výsluhového príspevku zostanú nezmenené až do 1. januára 2008. Od tohto času bude mať nárok na príspevok vo výške 50 percent priznaného platu každý odchádzajúci policajt a vojak už po troch rokoch služby.
Začlenenie hasičov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, je zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby (ďalej len „hasič“). Vykonávanie činností hasičov v služobnom pomere je svojou charakteristikou i priebehom analogické služobnému pomeru príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl a má rovnaké alebo veľmi podobné sociálne dopady na hasičov a príslušníkov ich rodín. Štátna služba hasičov je vykonávanie činností s vysokou fyzickou a psychickou náročnosťou spojenou so zásahmi pri požiaroch, povodniach, nehodách, haváriách a katastrofách, záchranou ľudských životov a materiálnych hodnôt a u príslušníka Horskej záchrannej služby s vykonávaním záchranných prác v horských oblastiach, a to v oboch prípadoch s vysokým stupňom rizika ohrozenia vlastného zdravia. Tieto znaky štátnej služby hasičov vyžadujú, aby hasič bol motivovaný k vykonávaniu služobných činností a nemal obavy, že pri prípadnom poškodení zdravia, ktoré nemusí byť ani služobným úrazom ani chorobou z povolania, bude znížená životná úroveň jeho samého a jeho rodiny.
Na hasičov, rovnako ako na príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, sú v komplexe kladené osobitné požiadavky (dobrý zdravotný stav, fyzická zdatnosť, psychická odolnosť a intelektuálna primeranosť), ktorých plnenie sa s výnimkou intelektuálnej zložky začína z objektívnych dôvodov zhoršovať vo veku, ktorý v tej či onej miere výrazne predchádza veku prezumovanej fyzickej staroby, teda veku, v ktorom sa priznáva starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Dôsledkom toho je skutočnosť, že hasič musí skončiť štátnu službu v inak ekonomicky aktívnom veku, pričom stráca svoju kvalifikáciu a ocitá sa na trhu práce v pozícii novej, nekvalifikovanej alebo málo kvalifikovanej pracovnej sily znevýhodňovanej naviac postupujúcim vekom a zhoršujúcimi sa možnosťami rekvalifikácie, prípadne až nemožnosťou rekvalifikácie. Riešenie nepriaznivých sociálnych dopadov, uvedených krátkodobých a dlhodobých sociálnych dopadov služobného pomeru hasiča je k dispozícii v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorý sa preto navrhuje rozšíriť o hasičov.
Transformácia Horskej záchrannej služby
V súčasnosti sú úlohy Horskej záchrannej služby plnené zamestnancami, ktorí sú v pracovnom pomere k Horskej záchrannej službe. Právne predpisy upravujúce pracovný pomer zamestnanca Horskej záchrannej služby však nevytvárajú podmienky na zodpovedajúce riešenie systému vykonávania verejnej služby, výberového konania zamestnancov, platových a ďalších náležitostí, sociálneho a nemocenského zabezpečenia. Keďže účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť sociálne zabezpečenie aj tejto skupiny záchranárov, je potrebné pred ich začlenením do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov transformovať ich pracovný pomer na služobný pomer. Túto transformáciu sa navrhuje vykonať ich začlenením do zákona č. 315/2001 Z. z. Z hľadiska legislatívno-technického, ako aj vecného ide o najjednoduchšiu formu transformovania pracovného pomeru zamestnancov Horskej záchrannej služby na služobný pomer. Navrhovaným začlenením zamestnancov Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov dôjde aj k zjednoteniu sociálneho zabezpečenia a mzdového ohodnotenia záchranných zložiek pôsobiacich v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Problematika § 143t zákona č. 328/2002 Z. z.
Na základe výziev Úradu sociálneho zabezpečenia (ÚSZ) sú hasiči-dôchodcovia, ktorí sú poberateľmi výsluhových dôchodkov, žiadaní, aby predložili svoje žiadosti o priznanie starobných dôchodkov a tiež rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní starobných dôchodkov s poukazom na to, že podľa § 143t zákona č. 328/2002 Z. z. im zanikol nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona. Ide pritom o prechodné ustanovenie, ktoré bolo zapracované do tohto zákona nie z dôvodu, aby bol hasičovi-dôchodcovi odňatý výsluhový dôchodok, ale aby mu bola daná možnosť rozhodnúť sa, podľa ktorého systému sociálneho zabezpečenia chce byť primerane hmotne zabezpečený v starobe. Dôsledkom takéhoto postupu potom je vydanie rozhodnutia ÚSZ o odňatí výsluhového dôchodku spätne ku dňu priznania starobného dôchodku a samozrejme nadväzne i rozhodnutia o vrátení z tohto dôvodu neoprávnene vyplateného výsluhového dôchodku. Treba uviesť, že naznačený problém nemajú hasiči-dôchodcovia, ktorých služobný pomer skončil po 31.12.2010, a títo majú nárok tak na výsluhový dôchodok, ako aj starobný dôchodok.
Policajti a hasiči na dôchodku stratili niekoľkomiliónovú príležitosť, ale nikto nevie prečo.
Petícia a snahy o riešenie
Bývalí hasiči, ktorí sa ocitli v tejto situácii, spustili petičnú akciu. Únia výsluhových dôchodcov schválila na valnom zhromaždení bezodkladné spracovanie a zaslanie žiadosti prezidentke SR a podnet verejnému ochrancovi práv SR na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade zákona č. 210/2023 Z. z. s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1, na Ústavný súd SR v súvislosti s mimoriadnou valorizáciou dôchodkov. Dôvodom je, že v návrhu nie sú tí poberatelia výsluhového dôchodku, ktorým bol priznaný výsluhových dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Nečinnosť zákonodarcu tak predstavuje porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Vláda schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. ktorá rieši čiastkový dôchodok. Na najbližšom zasadnutie NR SR v utorok 14. marca bude predložená novela zákona 461 o dôchodkovom zabezpečení. Dňa 29.novembra 2019, zasadaní NR SR bola schválená novela zákona 461/2003, v rámci ktorej bol zapracovaný aj návrh na riešenie § 143t. Návrh novely bol predložený na rokovanie NR SR a bez zmien schválený.
Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bude zahrnuté do osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.