Rodičovský príspevok a s ním spojená materská a rodičovská dovolenka sú dôležitým aspektom sociálneho zabezpečenia v mnohých krajinách Európskej únie, pričom Taliansko nie je výnimkou. Cieľom týchto opatrení je umožniť rodičom, aby sa mohli starať o svoje deti v prvých rokoch ich života, a zároveň im zabezpečiť určitý príjem. V Taliansku existuje niekoľko foriem podpory pre rodiny, vrátane rodinného prídavku (Assegno per il Nucleo Familiare - ANF).
Tento príspevok je určený na pomoc rodinám zamestnancov, dôchodcov a poberateľov iných sociálnych dávok. Assegno per il Nucleo Familiare (ANF) je príspevok, ktorý bol uzákonený za účelom pomoci rodinám zamestnancov a poberateľov dôchodkov alebo iných sociálnych dávok zo závislej práce, ako aj rodinám pracovníkov využívajúcich poistenie proti tuberkulóze.
Prídavok sa priznáva v rôznej výške v závislosti od počtu členov rodiny a výšky príjmu rodiny. Sumy prídavkov sú priaznivejšie v prípade niektorých typov domácností (napr. domácnosti s jedným rodičom). Každoročne sú uverejňované príslušnou inštitúciou (INPS - Istituto Nazionale della Previdenza Sociale) v tabuľkách platných od 1. júla príslušného roka do 30. júna nasledujúceho roka.
Komu patrí Assegno per il Nucleo Familiare (ANF)?
Rodinné prídavky (ANF) patria:
- Zamestnancom súkromného sektora
- Poľnohospodárskym zamestnancom
- Zamestnancom pracujúcim v domácnostiach
- Pracovníkom zapísaným do tzv. Gestione Separata
- Zamestnancom zaniknutých spoločností a spoločností v likvidácii
- Poberateľom dôchodkov vyplácaných zamestnaneckými dôchodkovými fondmi, osobitnými fondmi a bývalými ENPAL
- Poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia
- Iným pracovníkom v podobe priamej platby
Rodinná jednotka pre účely ANF
Na vznik nároku na rodinný prídavok musí rodinná jednotka spĺňať isté znaky, ktoré sa menia podľa toho, či je žiadateľom závislý zamestnanec, osoba, ktorej vznikol nárok na dôchodok alebo na pozostalostný dôchodok.
Pre závislých zamestnancov a osoby, ktorým vznikol nárok na dôchodok, môže rodina pozostávať z týchto členov:
- Žiadateľ o prídavok
- Manžel alebo tzv. partner občianskeho zväzku, ktorý nie je právne a účinne žijúci oddelene, aj keď reálne s rodinou nežije
- Deti, pokiaľ majú menej ako 18 rokov, bez ohľadu na to, či žijú so žiadateľom alebo nie
- Plnoleté deti, fyzicky alebo mentálne postihnuté, ktoré sa kvôli tomuto postihnutiu absolútne a permanentne nemôžu venovať žiadnej práci prinášajúcej príjem
- Deti (a ich ekvivalent), ktoré sú študentmi alebo učňami, starší ako 18 rokov a mladší ako 21 rokov za predpokladu, že sú súčasťou „početných domácností“, t.j. rodiny s najmenej štyrmi deťmi, všetkými mladšími ako 26 rokov, s predchádzajúcim povolením
- Bratia, sestry, netere alebo synovcovia žiadateľa, za predpokladu, že sú maloletí (resp. nežijú so žiadateľom v spoločnej domácnosti, nie sú vyživované žiadateľom, nemajú pobyt v Taliansku - ak je žiadateľom taliansky občan alebo občan Európskej únie alebo občan iného štátu, s ktorým má Taliansko uzavretú osobitnú zmluvu)
Výnimku tvoria nemanželské deti, ktoré boli zákonne uznané oboma rodičmi, a pre ktoré sa vyžaduje podmienka spolužitia so žiadateľom.
Manžel
Na to, aby sa manžel mohol považovať za súčasť rodinnej jednotky, nesmie byť zákonne odlúčený ani rozvedený, ani nesmie žiť mimo rodiny.
Vnuci, netere, synovcovia
Za súčasť rodinnej jednotky sa považujú len tieto kategórie:
- Príbuzní vo vedľajšej línii: Žiadateľ môže žiadať rodinný prídavok na synovcov a netere vo vedľajšej línii, a teda na deti svojich bratov alebo sestier, ktoré sú mladšie ako 18 rokov alebo staršie ako 18 rokov, ale fyzicky alebo mentálne postihnuté. Podmienkou je, že musia byť sirotami po oboch rodičoch a nemajú nárok na sirotský dôchodok. V opačnom prípade sa nepovažujú za súčasť rodinnej jednotky a nemajú nárok na rodinné prídavky. Synovcovia a netere vo vedľajšej línii, ktorí sú formálne zverení do výchovy žiadateľovi, sú zrovnoprávnení s vlastnými deťmi, a teda tvoria súčasť rodinnej jednotky žiadateľa, aj keď nie sú sirotami, resp. sú sirotami, ale majú nárok na sirotský dôchodok.
- Priami vnuci: Vnuci v priamej línii, ktorých priamym predkom je starý otec / stará mama (nie strýko alebo teta), sú zrovnoprávnení so zákonnými deťmi, aj keď formálne nie sú zverení do ich výchovy. Priami vnuci, za predpokladu, že sú mladší ako 18 rokov, majú právo na prídavky nielen v prípade, že splnia horeuvedené podmienky pre príbuzných vo vedľajšej línii, ale alternatívne aj vtedy, ak:
- sú v stave núdze, keďže nie sú ekonomicky sebestační,
- sú vyživovaní starým rodičom, ktorý prídavok žiada.
V prípade rodín rodičov, ktorí boli oddelení / rozvedení alebo ich občiansky zväzok bol rozpustený a majú dohodnutú spoločnú starostlivosť o deti, majú právo na ANF obe strany, pričom voľba medzi tým, ktorý z dvoch rodičov môže požiadať o dávku, je ponechaná na dohodu medzi stranami. Ak sa dohoda nedosiahne, dávka sa prizná rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy.
Rodinné prídavky môžu byť priznané aj vtedy, ak rodinná jednotka pozostáva len z jednej osoby, ktorej vznikol nárok na pozostalostný dôchodok (sirota alebo manžel), za podmienky, že je maloletým alebo postihnutým plnoletým.
Rodinný príjem a jeho vplyv na výšku ANF
Výška rodinných prídavkov závisí od výšky príjmu rodiny. Za rodinný príjem sa nepovažuje len príjem žiadateľa, ale príjem všetkých osôb, ktoré tvoria rodinnú jednotku. Rodinný príjem, ktorý sa berie do úvahy na účely posúdenia výšky rodinných prídavkov, je príjem rodiny v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Príjmové limity
Nárok na rodinný prídavok závisí od celkového príjmu rodinnej jednotky, ktorý nesmie presiahnuť ročné limity stanovené zákonom. Limity rodinného príjmu sa stanovujú každoročne k 1. júlu a sú platné do 30. júna nasledujúceho roka. Sú stanovené zákonom a každoročne prehodnocované na základe percentuálnych zmien ukazovateľov priemerných ročných spotrebiteľských cien pre rodiny robotníkov a ostatných zamestnancov, ktoré sleduje Istat (taliansky štatistický úrad). Pre rodiny s jedným rodičom a s postihnutým členom sa stanovujú vždy vyššie limity rodinných príjmov.
Čo sa považuje za príjem?
Za príjem sa na účely rodinných prídavkov považujú:
- Všetky hrubé príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb a príjmy akéhokoľvek iného charakteru, vrátane nezdanených príjmov a príjmov, ktoré sú predmetom zrážok, ak presahujú 1032,91 €.
- Do úvahy sa berú príjmy, ktoré vznikli v kalendárnom roku predchádzajúcom 1. júlu a platia až do 30. júna nasledujúceho roka. Ak teda žiadosť o rodinný prídavok zahŕňa obdobie prvého semestra, t.j. od januára do júna, deklarujú sa príjmy získané pred dvoma rokmi. Ak sa žiadosť týka období od júla do decembra, uvádzajú sa príjmy získané v predchádzajúcom roku.
Čo sa nepovažuje za príjem?
Za príjem sa na účely rodinných prídavkov nepovažujú:
- Odstupné a príjmy a ich preddavky poskytované pri ukončení pracovného pomeru
- Rodinné prídavky a iné príspevky na podporu rodiny poskytované na základe zákona
- Vojenské dôchodky
- Renty a dôchodky poskytované v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania (vypláca ich INAIL)
- Príspevky poskytované čiastočne slepým a hluchým osobám
- Príspevky pravidelne poskytované maloletým telesne postihnutým
- Sprievodné príspevky poskytované invalidným dôchodcom z INPS
Dôležité upozornenie: Nárok na rodinné prídavky vzniká len v prípade, ak suma príjmov pochádzajúcich zo závislej práce, dôchodku alebo iných príspevkov naviazaných na výkon závislej práce (napr. podpora v nezamestnanosti, nemocenské, materská, príspevok na podporu mobility) vzťahujúcej sa na príslušnú rodinnú jednotku, dosiahne aspoň 70% z celkového rodinného príjmu.
Žiadosť o ANF
Žiadosť musí byť predložená na každý rok, v ktorom máte nárok na ANF. Akákoľvek zmena v príjme a / alebo zložení rodinnej jednotky počas obdobia poberania ANF sa musí oznámiť do 30 dní. Žiadosť o zmenu sa musí predložiť aj v prípade opätovného zamestnania u iného zamestnávateľa.
Postup podávania žiadostí
Zamestnanci spoločností pôsobiacich v nepoľnohospodárskom súkromnom sektore: S účinnosťou od 1. apríla 2019 musí byť žiadosť o ANF zamestnancom súkromných nepoľnohospodárskych spoločností predložená priamo INPS výlučne elektronickými prostriedkami. Žiadosť musí žiadateľ predložiť INPS prostredníctvom špecializovanej služby online alebo prostredníctvom telematických služieb, ktoré ponúkajú Patronáty. V prípadoch ustanovených platnými ustanoveniami je tiež potrebné predložiť žiadosť o autorizáciu ANF na INPS (napr. v prípade mnohopočetných rodín).
Zamestnanci spoločností pôsobiacich v súkromnom poľnohospodárskom sektore: Poľnohospodárski zamestnanci na dobu neurčitú predkladajú žiadosť o ANF zamestnávateľovi na formulári ANF/DIP (SR16) v papierovej forme. V prípadoch uvedených v platných ustanoveniach je potrebné pripojiť k nemu aj autorizáciu ANF (ANF43) vydanú INPS.
Kto vypláca prídavok?
Zamestnávateľ je povinný vyplácať rodinný prídavok na priamu žiadosť zamestnanca, ktorý preukáže, že má naň nárok. V niektorých prípadoch je však zamestnávateľ povinný platiť len vtedy, ak má zamestnanec predchádzajúce oprávnenie od INPS.
Oprávnenie INPS sa vyžaduje na vyplácanie rodinného prídavku týmto osobám:
- Deti legálne oddelene žijúcich alebo rozvedených rodičov
- Nemanželské deti uznané oboma rodičmi
- Bratia, sestry, netere, synovcovia, vnuci
- Plnoletí, telesne alebo mentálne postihnutí rodinní príslušníci, ktorým ešte nebola uznaná 100% invalidita
- Maloletí, telesne alebo mentálne postihnutí rodinní príslušníci, ktorým ešte nebola uznaná neschopnosť vykonávať činnosti a aktivity zodpovedajúce veku
- Rodinní príslušníci, ktorí majú pobyt v cudzine
Zamestnancom vykonávajúcim závislú prácu vypláca rodinný prídavok zamestnávateľ spolu so mzdou. Zamestnávateľ následne požiada INPS o refundáciu zaplatenej sumy. Domáckym zamestnancom, poľnohospodárskym zamestnancom, nezamestnaným a pod. vypláca rodinný prídavok priamo INPS. Dôchodcom vypláca rodinný prídavok INPS spolu s výplatou dôchodku.
Všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na zmenu výšky rodinného prídavku alebo na jeho stratu, musia byť oznámené subjektu, ktorý prídavok vypláca (zamestnávateľ alebo INPS). Zmeny sa môžu týkať najmä počtu členov rodiny alebo situácií, ktoré môžu mať vplyv na použitie inej tabuľky výpočtu prídavku (napr. vznik fyzického alebo mentálneho postihnutia, zmena stavu a pod.).
Rodičovský príspevok a materská dovolenka v kontexte EÚ
Vstupom Slovenska do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Mnohí slovenskí rodičia odchádzajú pracovať do iných členských štátov EÚ z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.
Situácie a príklady
Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok. Jedná sa napr. o štáty Cyprus, Grécko, Írsko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia, napr. Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, v Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa. V Poľsku sa vypláca dávka iba v prípade, ak rodina nepresahuje stanovenú hranicu príjmov.
Príklady z praxe
Príklad 1: Žena je štyri roky zamestnaná v Českej republike, narodilo sa jej dieťa. Manžel je Čech, tiež zamestnaný v ČR. Žijú na Slovensku, nakoľko bývajú v rodinnom dome, ktorý si na Slovensku postavili. Poberá materské z ČR. Požiadala si o prídavok na dieťa v ČR, ale zamietli jej ho z dôvodu vysokého príjmu. Po skončení výplaty materského má zmysel žiadať o rodičovský príspevok v ČR, keďže pri rodičovskom príspevku sa neskúma príjem rodičov.
Príklad 2: Žena pracuje v Rakúsku ako zdravotná sestra, v súčasnosti poberá v Rakúsku materské. Narodilo sa jej dieťa v Rakúsku. Manžel je zamestnaný v Bratislave, ale všetci spolu žijú v Rakúsku, majú tu prenajatý byt. Trvalý pobyt má ona aj manžel na Slovensku. Bude mať nárok na výplatu rodičovského príspevku v Rakúsku.
Príklad 3: Žena sa po skončení štúdia zamestnala na Slovensku, ale naskytla sa jej možnosť výhodného zamestnania v Rakúsku, tak zamestnanie v SR ukončila a v Rakúsku pracuje už skoro rok. Narodilo sa jej dieťa a keďže je zdravotne poistená v Rakúsku, pôrod sa uskutočnil v Rakúsku. V súčasnosti bývajú spolu s priateľom aj dieťaťom na Slovensku, nakoľko priateľ je zamestnaný na Slovensku. Po skončení výplaty materského v Rakúsku sa informovala, či bude mať nárok na rodičovský príspevok v Rakúsku. Dostala informáciu, že nárok bude mať na Slovensku, nakoľko pri nároku na dávky zmysle koordinačných predpisov a nariadení sa posudzuje situácia celej rodiny, teda aj sociálny status otca dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa je zamestnaný na Slovensku a Slovenská republika je aj štátom bydliska celej rodiny, podľa článku 68 bod 1 písm. b) a i) nariadenia č. 883/2004 bude Slovensko vyplácať rodinné dávky.
Príklad 4: Žena je slobodná matka, otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste. Pracuje v Českej republike, pred pôrodom sa vrátila k rodičom na Slovensko a tu aj porodila. Zamestnanie v Českej republike jej stále trvá, avšak žije v súčasnosti aj s dieťaťom na Slovensku u rodičov. Na úrade na Slovensku jej povedali, že nemá nárok na rodičovský príspevok na Slovensku, ale má si požiadať v Českej republike. V Českej republike ju informovali, že tam nemá nárok, nakoľko žije spolu s dieťaťom na Slovensku. V takomto prípade je príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku Česká republika. Nárok na dávku jej garantuje nariadenie č. Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris). V takomto prípade nie je podstatné, že žije na Slovensku, môže žiť v ktoromkoľvek štáte EÚ, podstatné je, že jej trvá zamestnanie v ČR.
Príklad 5: Žena je zamestnaná na Slovensku, narodilo sa jej na Slovensku dieťa. Po skončení výplaty materského na Slovensku jej začali vyplácať rodičovský príspevok na Slovensku. Nakoľko manžel pracuje v Anglicku, odišla za ním spolu aj s dieťaťom. Z dôvodu bydliska v Anglicku jej Slovenská republika nemôže vyplácať rodičovský príspevok. Aj na túto situáciu sa vzťahujú koordinačné predpisy a nariadenia EÚ, nakoľko otec dieťaťa je zamestnaný v Anglicku. Keďže žije spolu s dieťaťom a manželom v Anglicku, kde je manžel zamestnaný, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko. Vzhľadom k tomu, že Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, nemôže jej takúto dávku vyplácať.
Rodičovská dovolenka a príspevky v krajinách V4
Rodičovský príspevok a s ním spojená materská a rodičovská dovolenka sú dôležitým aspektom sociálneho zabezpečenia v Európskej únii. Cieľom týchto opatrení je umožniť rodičom, aby sa mohli starať o svoje deti v prvých rokoch ich života, a zároveň im zabezpečiť určitý príjem. V rámci EÚ existujú značné rozdiely v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj vo výške poskytovaných dávok.
Pozrime sa bližšie na jednotlivé štáty V4 (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko). Vo všetkých všeobecne platí, že nárok na rodičovskú dovolenku je osobným neprenosným právom oboch rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, prípadne aj obaja súčasne.
Slovensko
Na Slovensku Zákonník práce v ustanovení § 166 rozlišuje medzi rodičovskou dovolenkou poskytovanou mužovi v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu, ako sa poskytuje žene materská dovolenka (ide o tzv. otcovskú dovolenku), za predpokladu, že sa stará o narodené dieťa (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce). Zákonník práce ďalej rozlišuje rodičovskú dovolenku poskytovanú žene a mužovi s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce), a to žene alebo mužovi, ktorí o to požiadajú zamestnávateľa, až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
Počas trvania materskej a rodičovskej dovolenky slovenský Zákonník práce poskytuje rodičom zvýšenú ochranu (stanovenia § 64 a 66 ZP, ktoré upravujú tzv. zákaz výpovede). Pracovný pomer však môže skončiť ta, ako upravuje § 64 ods. Podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 ZP. Je zamestnávateľ povinný zamestnanca po materskej a rodičovskej dovolenke zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko.
Materské sa vypočíta ako 75 % z denného vymeriavacieho základu. Maximálna denná výška materského sa zvýši na sumu 49,95622500 EUR. Od januára 2020 je maximálne materské v sume 1 498,70 EUR (pri 30-dňovom mesiaci) alebo 1 548,70 EUR (pri 31-dňovom mesiaci). Materské pri minimálnej mzde 520 eur bude vo výške 397,47 EUR v mesiaci, ktorý má 31 dní, resp. 384,65 EUR pri 30-dňovom mesiaci.
Už od júna by rodičia na Slovensku, ktorými sú spravidla najčastejšie matky, mohli dostávať aj v prípade zárobkovej činnosti plnú výšku rodičovského príspevku. Polepšiť by si mali aj matky, ktorých výška materskej dávky je nižšia ako výška rodičovského príspevku. Štát im rozdiel medzi materskou dávkou a príspevkom doplatí. Rodičovský príspevok je po prídavku na dieťa druhou najrozšírenejšou rodinnou dávkou v SR. Poberá ho okolo 128-tisíc rodín. Ide o dávku, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečovanie osobnej starostlivosti a riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku, v prípade, že ide o dieťa so zdravotným postihnutím do šiestich rokov jeho veku. Počas tohto obdobia starostlivosti vypláca v súčasnosti štát rodičovi príspevok vo výške 4 110 korún mesačne, ak rodič pracuje alebo dáva dieťa do škôlky, dostáva od štátu len 1 300 korún.
Dĺžka rodičovskej dovolenky, ako aj výška poskytovaného príspevku počas jej trvania, je v krajinách EÚ rôzna. Vo veľkej Británii trvá rodičovská dovolenka 13, v Írsku 14 a napríklad v Luxembursku 24 týždňov. Nárok na trojročnú rodičovskú dovolenku má rodič v Nemecku, vo Francúzku, na Slovensku, ale aj v Španielsku a Estónsku. Nie vo všetkých krajinách sa za obdobie rodičovskej dovolenky poskytuje finančná náhrada formou u nás známeho rodičovského príspevku. Touto dávkou nedisponujú v Írsku, Grécku, Holandsku či v Španielku. Rodičovský príspevok sa poskytuje buď ako plošná dávka alebo sa viaže na obdobie predchádzajúceho príjmu ako napríklad vo Fínsku a v Dánsku. Tu predstavuje rodičovský príspevok 60 až 70 % materskej dávky. Vo Švédsku je to 80 % predchádzajúceho príjmu. Príspevok ako plošnú dávku poskytuje štát rodičom v Nemecku, a to počas dvoch rokov 300 eur, v prípade, že si vyberú rodičovskú dovolenku v trvaní len do 12 mesiacov, výška príspevku je 460 eur mesačne. Nemecko je špecifické aj tým, že rodičovskú dovolenku si môžu zobrať obaja rodičia súčasne a popri nej môže každý z rodičov pracovať ešte 30 hodín týždenne. Tieto skrátené úväzky môžu rodičia využívať len u zamestnávateľa s viac ako 15 zamestnancami a zákon určuje aj strop ich príjmu na zárobku, do ktorého sa príspevok poskytuje. Základná výška rodičovského príspevku v Estónsku je 77 eur. V Rakúsku, kde bol ešte dokonca roka 2001 príspevok podmienený predchádzajúcou pracovnou aktivitou, je jeho výška (príspevok je už univerzálny) 436 eur. V Luxembursku je to 462 eur mesačne. Rodičovský príspevok, ako aj rodičovská dovolenka sú v krajinách EÚ značne rôznorodé. Krajiny, v ktorých (tabuľka č. 3) nie je "klasický" rodičovský príspevok, majú spravidla iný podporný nástroj pre rodiny starajúce sa o deti v predškolskom veku. Najčastejšie ide o materskú dávku (Slovinsko, Litva, Malta) alebo napr. Slovensko navrhlo zmeniť podmienky v poskytovaní rodičovského príspevku najmä z dôvodu možnosti voľby alebo zmeny formy starostlivosti o dieťa v priebehu jeho prvých troch rokov života, respektíve šesť rokov života, a to tak, aby čo najviac zodpovedala aktuálnym potrebám dieťaťa alebo rodiča, najmä ak chce rodič vykonávať zárobkovú činnosť. Ak rodič bude pracovať, a to na akýkoľvek pracovný úväzok, a zabezpečí starostlivosť o dieťa opatrovateľkou, starým rodičom alebo inou fyzickou či právnickou osobou, bude mať nárok na plnú výšku príspevku, a to 4 110 korún. Zmeny v rodičovskom príspevku chystá aj susedné Česko. Príspevok sa tam poskytuje do štyroch rokov veku dieťaťa, (v prípade zdravotného postihnutia do veku siedmich rokov) rodič však musí riadnu dennú starostlivosť o dieťa zabezpečiť inou dospelou osobou. Ak ho dá do škôlky, nárok na príspevok stráca. Od prvého januára 2006 budú môcť dať rodičia v Česku dieťa do škôlky na štyri hodiny denne a štát im príspevok ponechá. Rodičovský príspevok predstavuje finančnú dávku zo strany štátu v čase plnenia rodičovských povinností počas rodičovskej dovolenky. Tá predstavuje jeden z podporných nástrojov rodinnej politiky v EÚ. Jej cieľom je okrem iného zvýšenie miery participácie žien na trhu práce a odstránenie rodovo špecifickej špecializácie v oblasti starostlivosti o deti. Prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla program podobný rodičovskej dovolenke, bolo Rakúsko. V roku 1957 poskytlo matkám možnosť využiť šesť mesiacov neplatenej dovolenky po ukončení materskej dovolenky. Obdobné opatrenia zaviedli v priebehu 70. rokov aj ďalšie krajiny. Až v 90. Rada Európy prijala až v roku 1996 smernicu o rodičovskej dovolenke pre prijatie alebo úpravu zákonných noriem v jednotlivých členských štátoch. Smernica vytvorila priestor na využitie individuálneho práva muža alebo ženy využiť rodičovskú dovolenku na základe narodenia dieťaťa alebo v prípade jeho adopcie najmenej tri mesiace do veku 8 rokov.
Rok 2026 prináša pre rodiny s deťmi kombináciu pozitívnych správ aj zmien, ktoré si budú vyžadovať väčšiu pozornosť zo strany rodičov. Od januára 2026 sa zvyšujú nemocenské dávky, medzi ktoré patrí materské aj tehotenské. Dôvodom je rast všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý vychádza z priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Pre ženy, ktoré nemajú nárok na tehotenské z nemocenského poistenia - napríklad študentky - zostáva možnosť požiadať o tehotenské štipendium. Najviditeľnejšou zmenou je zvýšenie rodičovského príspevku. Od roku 2026 budú rodičia, ktorí predtým pracovali a platili nemocenské poistenie, dostávať rodičovský príspevok vo výške presahujúcej 500 eur mesačne. Rodičia bez predchádzajúceho nemocenského poistenia dostanú nižšiu, no takisto zvýšenú sumu. Ak sa rodič stará o viacero súčasne narodených detí, suma sa zvyšuje o percentuálny príplatok za každé ďalšie dieťa. Jednou z najzásadnejších zmien je fakt, že od januára 2026 štát prestáva platiť dôchodkové poistenie za rodičov, ktorí sú na rodičovskej dovolenke. Po novom sa dôchodkové poistenie viaže výlučne na reálny zárobok. Ak je rodič na rodičovskej bez príjmu, ide o nepoistené obdobie. To síce neznamená dlh alebo sankciu, no takéto obdobie sa nezohľadní pri výpočte budúceho dôchodku. Rodičia, ktorí si popri rodičovskej privyrábajú alebo podnikajú, budú mať toto obdobie kryté odvádzáním poistného zo skutočného príjmu. Paradoxne, hoci štát prestáva platiť odvody, mení sa zároveň metodika výpočtu dôchodkov. Novela zákona o sociálnom poistení zavádza princíp, podľa ktorého sa obdobie starostlivosti o dieťa posudzuje podobne ako obdobie zárobkovej činnosti. Štandardný rodičovský príspevok končí po dovŕšení troch rokov dieťaťa. Podmienkou je, že rodič dieťa riadne prihlásil do spádovej škôlky, podal odvolanie proti neprijatiu a obec mu nevedela ponúknuť náhradné miesto. Až po splnení týchto krokov je možné požiadať o predĺžený rodičovský príspevok na úrade práce. Okrem rodičovského príspevku môžu rodiny v roku 2026 počítať aj s ďalšími formami podpory. Rok 2026 prinesie rodičom vyššie dávky, no zároveň aj väčšiu potrebu plánovania. Kým rodičovský príspevok rastie a nové pravidlá majú zmierniť vplyv rodičovstva na budúci dôchodok, zrušenie automatického platenia odvodov núti rodičov viac premýšľať o práci, privýrobku či dobrovoľnom poistení. Pre rodiny tak bude kľúčové nielen vedieť, na čo majú nárok.
