Pravidlá vystavovania a trvania práceneschopnosti (PN)

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne známa ako práceneschopnosť, je obdobie, počas ktorého zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Dĺžka PN a náhrada príjmu, respektíve nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať.

O dĺžke trvania PN rozhoduje ošetrujúci lekár, ktorý zohľadňuje zdravotný stav pacienta a jeho schopnosť vykonávať prácu. Vystaviť PN môže všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

Prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe.

Spätné vystavenie PN

Ošetrujúci lekár môže pacienta uznať za dočasne práceneschopného spätne najviac tri kalendárne dni. Toto platí na základe ošetrenia služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby. Ak ide k svojmu lekárovi neskôr, ten mu spätne maródku nevypíše. Doteraz v zákone nebola presne stanovená lehota, do ktorej mohol lekár poistencovi spätne uznať PN-ku. Teraz ju môže uznať maximálne tri dni spätne. To je hlavná zmena, ktorú by mal poistenec zaregistrovať. Ak PN-ku nevystaví príslušný lekár, nebude uznaná odo dňa zistenia choroby alebo bude potvrdená spätne viac ako tri dni, Sociálna poisťovňa neprizná nárok na nemocenské.

Elektronická Práceneschopnosť (ePN) od 1. januára 2024

Od 1. januára 2024 vstúpili do platnosti zmeny, ktoré zjednodušujú proces vystavovania a správy PN. Medzi najvýznamnejšie patrí zavedenie elektronickej práceneschopnosti (ePN), ktorá má priniesť úľavu pacientom, zamestnávateľom aj lekárom.

Kľúčové zmeny v ePN:

• Elektronické vystavovanie a ukončovanie: PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
• Bez papierovej komunikácie: Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
• Vystavovanie bez ohľadu na špecializáciu: ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
• Rozhodnutie lekára: O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Povinnosť vystaviť ePN: Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
• Ukončenie ePN: Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Spätná platnosť a povinnosti pacienta pri ePN:

• Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
• Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte doručovať žiadne potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Nárok na nemocenské a náhradu príjmu

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zmeny od 1. januára 2026:

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa trvania dočasnej práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

Rozdiely v nárokoch na nemocenské:

Ochranná lehota

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.

Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Maximálna výška nemocenského

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.

Výplata nemocenského

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim počas PN

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Zmena miesta pobytu

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Vychádzky

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať. Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Výpoveď počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

Zmeny v legislatíve

Novela zákona č. 578/2004 Z. z.

Ministerstvo zdravotníctva predložilo novelu zákona č.578/2004, ktorá prináša pozitívne zmeny pre pacientov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Odporučenie preskripcie (predpísania) liekov od špecialista pre všeobecného lekára bude na 12 mesiacov. Novela umožní pacientom, ktorí majú ochorenia, ktoré sa nezlučujú alebo výrazným spôsobom zamedzujú potrebný zubno-lekársky výkon, absolvovať zubno-lekárske ošetrenie v celkovej anestézii plne alebo čiastočne uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. Lekár v ambulancii pohotovostnej služby (APS) alebo zubnej APS bude môcť po novom pacientovi vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, teda klasickú PN. V prípade, ak službukonajúci lekár zhodnotí, že vystavenie PN je vzhľadom na pacientov zdravotný stav nevyhnutné. Zmeny nastanú aj pri ukončovaní ePN. Po novom bude poistencom nad 75 rokov pred kúpeľnou liečbou postačovať vyšetrenie u ošetrujúceho lekára a nie internistu. Táto veková hranica sa tak posúva o 5 rokov. Ďalšou zmenou bude skrátenie doby pri epilepsii, kedy pacient nemohol absolvovať kúpeľnú liečbu, a to z 3 rokov na 1 rok. Vypúšťajú sa indikácie na kúpeľnú liečbu v súvislosti s COVID-19. V rámci vybraných diagnóz bol doplnený lekár odboru fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia ako indikujúci lekár. Definuje sa legislatívny rámec pre telemedicínu v systéme zdravotnej starostlivosti v SR. Spresňuje sa jedna z činností zdravotnej poisťovne týkajúca sa poradenstva pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia poskytovaného poistencom a platiteľom poistného. Úpravou sa zabezpečuje, aby vysokošpecializované lôžka boli uvoľňované pre ďalších pacientov. To znamená, ak pacient už danú vysokošpecializovanú starostlivosť nepotrebuje, bude prevzatý do nemocnice čo najbližšie k jeho trvalému bydlisku na komplexné doliečenie. Ustanovenie zabezpečuje, aby ak napríklad lekár so špecializáciou v psychiatrii, ktorý prevádzkuje psychiatrickú ambulanciu, mohol otvoriť aj napríklad psychiatrický stacionár a bol odborným zástupcom v oboch zariadeniach. Odborného zástupcu môže vykonávať len v zariadení nadväzujúcom na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním - okrem stacionárov aj na SVLZ pracoviská alebo zariadenia JZS. Pre ambulancie sa zavádza príznak verejnej dostupnosti. Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie tak, aby Zoznam zdravotných výkonov mohol obsahovať údaj o trvaní zdravotného výkonu v minútach, ohodnotenie zdravotného výkonu v bodoch alebo cenách, pravidlá tvorby bodov alebo cien ako aj vyjadrenie, či je výkon plne, čiastočne alebo neuhrádzaný z verejného zdravotného poistenia. Ponecháva sa, že zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda SR nariadením vlády. Obmedzovacie prostriedky sa budú evidovať len vo vzťahu k osobám s duševnou poruchou a nie na všetkých somatických oddeleniach. Ruší sa rozdelenie na populačný a oportúnny skríning.

Zmeny v odvodoch od 1. januára 2026

Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

tags: #kolko #dni #spatne #moze #lekar #vypisat