Sociálni pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme výchovy a prevencie na Slovensku. Ich činnosť je upravená niekoľkými zákonmi a predpismi, ktoré definujú ich kompetencie, úlohy a postavenie v školskom a sociálnom systéme.
Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia. V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľnočasoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1., 2. a 3. stupňa.

Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno-patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách.
Legislatívny rámec pre sociálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov
Prácu sociálneho pedagóga na Slovensku upravuje predovšetkým zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 138/2019 Z. z."). Tento zákon definuje sociálneho pedagóga ako odborného zamestnanca a stanovuje kvalifikačné predpoklady pre výkon tejto profesie. Okrem toho, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), v znení neskorších predpisov, upravuje postavenie sociálneho pedagóga v systéme výchovného poradenstva a prevencie.
Zákon č. 138/2019 Z. z. je kľúčový pre definovanie práv a povinností sociálneho pedagóga. Podľa § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. sú stanovené kvalifikačné predpoklady pre výkon funkcie sociálneho pedagóga. Pôsobenie sociálneho pedagóga je uvedené v § 27 odseku 3 zákona č. 138/2019 Z. z., ktorý špecifikuje jeho úlohy a činnosti v školskom prostredí.
Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, v prílohe č. definuje konkrétne požiadavky na výkon práce sociálneho pedagóga. Tieto štandardy slúžia ako základ pre hodnotenie kvality práce sociálnych pedagógov a pre ich ďalšie vzdelávanie a profesijný rozvoj.
Podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je sociálny pedagóg jednou zo zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Konkrétne, § 130 ods. 3 e) zákona č. 245/2008 Z. z. to potvrdzuje. Zložky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené (§ 130 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.). To znamená, že sociálny pedagóg aktívne participuje na vytváraní komplexného prístupu k riešeniu problémov detí a žiakov.

Sociálni pedagógovia pôsobia v školách (§ 27 ods. 2) a školských zariadeniach (§ 117, 120 a ods.). Podľa § 130 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. poradenské zariadenie vykonáva činnosti: diagnostické, poradenské, terapeutické, preventívne, rehabilitačné.
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.
Seminar: Social Deprivation and Language Development
V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“. Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z.
Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 3 zákona č. 219/2014 Z. z. je Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Úlohy a kompetencie sociálneho pedagóga
Medzi hlavné úlohy sociálneho pedagóga patrí identifikácia a diagnostika sociálnych problémov. Sociálny pedagóg aktívne vyhľadáva a identifikuje deti a žiakov, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii, majú problémy s adaptáciou, správaním, alebo sú ohrozené rizikovým správaním. Predmetom jeho záujmu sú intaktné deti, ale tiež deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia, z dysfunkčných rodín, deti na okraji spoločnosti - šikanované deti, deti experimentujúce či zneužívajúce legálne a nelegálne látky (alkohol, tabak, marihuana a i.), deti trpiace nelátkovými závislosťami (anorexia, bulímia), rieši záškoláctvo na škole, delikvenciu, kriminalitu a iné výchovné problémy žiakov.
Ďalšou dôležitou oblasťou je poradenská a terapeutická činnosť. Poskytuje individuálne a skupinové poradenstvo deťom, žiakom, ich rodičom a pedagogickým zamestnancom v oblasti sociálnych problémov, medziľudských vzťahov, výchovy a prevencie. Individuálne pracuje s deťmi zo sociálne a emocionálne znevýhodneného prostredia, deťmi vyžadujúcimi si špeciálno-pedagogickú, psychologickú, psychiatrickú pomoc, alebo mimoriadnu zdravotnú starostlivosť.
Sociálny pedagóg plní úlohy v oblasti prevencie a riešenia sociálno-patologických javov u detí, svojimi aktivitami pôsobí na pedagógov, žiakov a ich zákonných zástupcov za účelom vytvorenia pozitívnej sociálnej klímy v škole. Realizuje preventívne programy a aktivity zamerané na predchádzanie sociálnym problémom, rizikovému správaniu a šikanovaniu. Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.
Sociálny pedagóg úzko spolupracuje s rodinou a komunitou. Aktívne spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka, s orgánmi sociálnej starostlivosti, s mimovládnymi organizáciami a ďalšími relevantnými subjektmi v komunite s cieľom zabezpečiť komplexnú podporu a pomoc. Medzi hlavné zásady intervencie patrí právo klienta na riešenie vlastného problému v rámci jeho možností a akceptácia klienta takého, aký je. Dôležitá je viera, že klient je schopný zmeny a nápravy vlastnými silami. Sociálny pracovník hľadá silné stránky klientovej osobnosti a pri hodnotení situácie a stanovení cieľov spolupracuje s klientom. Kľúčová je mlčanlivosť v osobných veciach klienta a zodpovednosť sociálneho pracovníka nielen pred klientom, ale aj pred sebou samým, pred spoločnosťou a profesionálnou obcou.
Intervencia v krízových situáciách predstavuje okamžitú pomoc a podporu deťom a žiakom, ktorí sa nachádzajú v krízovej situácii, ako je napríklad násilie, zneužívanie, zanedbávanie, alebo strata blízkej osoby. Krízová intervencia je špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa náhle ocitli v akútnej krízovej situácii. Zahŕňa okamžitú redukciu ohrozenia, prvotný odhad a posúdenie situácie, formuláciu hypotézy a samotnú intervenciu.

Podpora integrácie je zameraná na pomoc deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, deťom z marginalizovaných skupín a deťom cudzincov pri ich integrácii do školského prostredia a spoločnosti.
Sociálny pedagóg realizuje osvetové aktivity a vzdelávacie programy pre deti, žiakov, rodičov a pedagogických zamestnancov v oblasti sociálnych problémov, prevencie a zdravého životného štýlu. Zároveň vedie evidenciu o svojej činnosti, vypracováva správy a posudky a podieľa sa na tvorbe individuálnych plánov pre deti a žiakov so špeciálnymi potrebami.
Sociálna terapia a intervencia
Sociálna terapia je sociálno-výchovné pôsobenie na klienta s cieľom dosiahnuť nápravu pomerov v osobnom živote klienta. Je založená na dynamickej interakcii klienta a sociálneho pracovníka a ide o formovanie názorov, postojov a presvedčení. Medzi najčastejšie používané metódy v sociálnej terapii patrí terapeutický rozhovor, rozbor problémovej situácie a terapeutické skupiny. Základným nástrojom sociálnej terapie je osobný kontakt s klientom a možnosť hovoriť o svojom probléme s inou osobou. K najčastejšie používaným metódam v sociálnej terapii patria:
- terapeutický rozhovor,
- rozbor problémovej situácie,
- terapeutické skupiny,
- rodinná terapia,
- realitná terapia,
- naratívna terapia,
- systematická terapia,
- behaviorálna terapia.
Sociálna intervencia predstavuje vlastné jadro sociálnej práce s klientom - plánovaný, koordinovaný postup pri riešení klientovho problému. Členenie intervencie je na bežnú a krízovú. Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu. Krízová intervencia je určená klientovi, ktorý sa náhle ocitol v akútnej krízovej situácii. Kríza je dôsledok stretu s prekážkou, ktorú nie sme schopní zvládnuť vlastnými silami, stratégiami, alebo pomocou blízkych, v prijateľnom čase a obvyklým spôsobom. Riešenie krízy - väčšinu životných kríz ľudia prekonávajú sami, prostredníctvom svojpomoci (náhradná aktivita, tendencia niečo zmeniť, sklon potláčať zraňujúce spomienky) a vzájomnej pomoci (vplyv rodiny, priateľov, spolupracovníkov).
Organizácie, ktoré poskytujú krízovú intervenciu, sú napríklad linky dôvery a krízové centrá. V procese intervencie má klient psychickú aj praktickú oporu v sociálnom pracovníkovi.
Sociálne služby v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, jej riešenie alebo zmiernenie, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti viesť samostatný život a podporovať začlenenie do spoločnosti, zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, riešenie krízovej sociálnej situácie a prevenciu sociálneho vylúčenia.
Činnosti na účely sociálnych služieb sa delia na:
- Odborná činnosť: sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, pracovná terapia, tlmočenie, sprostredkovanie tlmočenia a osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.
- Obslužná činnosť: ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
- Ďalšia činnosť: napr. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP, nepriaznivého zdravotného stavu alebo dôchodkového veku, sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, podporné služby.
Formy sociálnych služieb
Sociálne služby sa poskytujú v ambulantnej, pobytovej, terénnej a iných formách. Funkcie sociálnych služieb zahŕňajú podpornú, terapeutickú, ochrannú a stimulačnú funkciu.
Typy zariadení sociálnych služieb
- Zariadenie podporovaného bývania: Poskytuje sa v ňom sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odkázaná na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Okrem dohľadu sa poskytuje ubytovanie, sociálne poradenstvo a vykonáva sa sociálna rehabilitácia.
- Zariadenie opatrovateľskej služby: Poskytuje sa na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Zahŕňa pomoc pri odkázanosti, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, ošetrovateľskú starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva a utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí.
- Zariadenie pre seniorov: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo ktorá potrebuje poskytovanie sociálnej služby z iných vážnych dôvodov. Služby sú podobné ako v zariadení opatrovateľskej služby.
- Rehabilitačné stredisko: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ktorá je slabozraká, nepočujúca alebo ktorá má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť. Zahŕňa sociálnu rehabilitáciu, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti, ubytovanie, stravovanie, pranie, upratovanie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. Ak sa poskytuje ambulantná sociálna služba, zariadenie nie je povinné poskytovať stravovanie, ubytovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva.
- Domov sociálnych služieb (DSS): Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej 5, alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej 3. Služby sú komplexné a zahŕňajú okrem iného pracovnú terapiu, záujmovú činnosť a podmienky na vzdelávanie.
- Špecializované zariadenie: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej 5 a má zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS. Služby sú podobné ako v DSS, špecializované na konkrétne postihnutie.
- Denný stacionár: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a je odkázaná na sociálnu službu v zariadení len na určitý čas počas dňa. Zahŕňa pomoc pri odkázanosti, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, stravovanie a zabezpečuje pracovnú terapiu.
Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce
Podľa § 3 zákona č. 219/2014 Z. z. je Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Komora združuje členov komory, pričom členstvo je dobrovoľné.
Disciplinárna zodpovednosť sociálnych pracovníkov
Členovia komory sú povinní dodržiavať Etický kódex sociálneho pracovníka a iné predpisy komory. V prípade porušenia týchto povinností môžu byť členom uložené disciplinárne opatrenia, ako je písomné napomenutie za porušenie povinnosti alebo peňažná pokuta až do výšky 150 eur za opakované porušenie povinnosti.
Sústavné vzdelávanie sociálnych pracovníkov
Sociálni pracovníci sú povinní sa sústavne vzdelávať a zvyšovať si svoju odbornú kvalifikáciu. Komora organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre svojich členov.
Podmienky na výkon sociálnej práce
Na výkon sociálnej práce je potrebné splniť určité podmienky, ktoré sú upravené v zákone č. 219/2014 Z. z. Medzi tieto podmienky patrí získanie vysokoškolského vzdelania v odbore sociálna práca, absolvovanie odbornej praxe a získanie povolenia na výkon sociálnej práce. Komora odníme povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky alebo neplní povinnosti.

Sociálna posudková činnosť a ľudské práva
Sociálna posudková činnosť je oblasť sociálnej práce, ktorá si vyžaduje profesionálne kompetencie odborníka, ktorý okrem teoretických poznatkov a aplikovania základných metód a prístupov sociálnej práce využíva aj znalosti z oblasti základných ľudských práv a slobôd. Znalosť ľudských práv je potrebná najmä pri správnej aplikácii ľudskoprávnych dokumentov, vrátane Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Ľudské práva sú oprávnenia, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti od narodenia až po smrť. Štát je povinný ľudské práva garantovať a prijať nevyhnutné opatrenia na ich ochranu. Dôležitosť dodržiavania ľudských práv a slobôd v sociálnej práci má byť nielen samozrejmosťou, ale aj povinnosťou.
Každý štátny zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony ako aj právne záväzné medzinárodné zmluvy a dohovory, zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť jeho nestrannosť. Je potrebné zabezpečiť, aby každý štátny zamestnanec bol oboznámený aj s ľudskými právami, pričom ich povinnosťou je dbať na to, aby nikdy nedošlo k ich porušeniu. Znalosť ľudských práv má mimoriadny význam v sociálnej práci a rovnako to platí pri sociálnej posudkovej činnosti.
Sociálny pracovník sa má riadiť princípmi kresťanského humanizmu, má konať v súlade s etickým kódexom sociálneho pracovníka, hájiť ľudské práva a slobody sociálne slabších jedincov, má konať spravodlivo, v súlade s morálnymi a etickými princípmi. Spravodlivé posudzovanie má značný vplyv na kvalitu života posudzovanej osoby, preto táto činnosť vyžaduje kvalifikovaného odborníka na posudkovú činnosť. Profesia sociálnej práce úzko súvisí s ľudskými právami, nakoľko uznáva základné hodnoty ako sociálna spravodlivosť, rešpekt, ľudská dôstojnosť a sebaurčenie. Význam ľudských práv v sociálnej práci je nepochybná. Pomocou nich môže každý jednotlivec žiť plnohodnotne a ľudsky dôstojne.
Rešpektovanie základných práv a slobôd je základom moderného demokratického a právneho štátu. Dodržiavanie a garancia ľudských práv je záväzkom štátu, ktorý je povinný ľudské práva chrániť, pričom jednotlivec má právo vyžadovať, aby štát jeho právo rešpektoval a chránil. Princíp rovnakého zaobchádzania je upravený v čl. 12 ods. 2) Ústavy SR kde je uvedené, že práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na rôzne dôvody. Síce dôvod zdravotné postihnutie tam nie je upravené výslovne, z pojmu iné postavenie možno vyvodiť, že tento pojem zahŕňa aj dôvod zdravotného postihnutia.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2006. V roku 2010 bol tento Dohovor ratifikovaný Slovenskou republikou a tým sa stal právne záväzným dokumentom, ktorý má prednosť pred našimi zákonmi. Cieľom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa čl. 1 je „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.
Zásada rovného zaobchádzania neznamená len zákaz diskriminácie, ale aj to, že je potrebné dbať na to, aby k diskriminácii nikdy nedošlo, teda vykonať aj preventívne opatrenie na zabránenie diskriminácie. Podľa antidiskriminačného zákona každý má právo aj na ochranu pred diskrimináciou a právo domáhať sa svojich práv na súde. Medzi základné zásady prístupu k osobe so zdravotným postihnutím patria rešpektovanie autonómie klienta, jeho jedinečnosti, akceptácia, humánnosť, konanie dobra, nehodnotiaci postoj, nepoškodzovanie a spravodlivé zaobchádzanie.
Problematika ľudských práv v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa nachádza v prílohe č. 2 zákona, kde sú upravené podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby. Okrem toho celý zákon o sociálnych službách vychádza z ľudskoprávnych záväzkov. Ľudskoprávne záväzky sú obsiahnuté aj v rôznych medzinárodných dokumentoch, národných programoch ako napríklad aj v dokumente Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2021 - 2030.
Záväzky spočívajú v tom, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli viesť samostatný, nezávislý život a aby bolo zabezpečené ich plné začlenenie do spoločnosti. Slovenská republika sa zaviazala k ľudskoprávnemu prístupu, má zabezpečiť podmienky pre slobodný, nezávislý život hlavne pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaných na pomoc iných. Každá ľudská bytosť má právo participovať v spoločnosti, byť rovnocenným partnerom, rozhodovať o svojom živote, vyvíjať rôzne aktivity podľa vlastného výberu, nikoho nemožno obmedzovať v tom, kde, ako a s kým chce žiť, nakoľko všetci ľudia sú si rovný v dôstojnosti a v právach. Je potrebné im zabezpečiť aj prístup k službám, k potrebným pomôckam a dbať na to, aby nedošlo k ich segregácii a izolácii v spoločnosti.