Kognitívne myslenie seniorov: Aktivácia a podpora duševnej kondície

S pribúdajúcim vekom prechádza naše telo aj myseľ prirodzenými zmenami. Kognitívne funkcie, ako je pamäť a pozornosť, môžu byť ovplyvnené starnutím. To však neznamená, že seniori nemôžu udržiavať svoju myseľ aktívnu a sviežu. Skôr naopak - mozog je potrebné posilňovať o to viac. Existuje mnoho spôsobov, ako zlepšiť duševnú kondíciu seniorov, ktoré sú nielen efektívne, ale aj zábavné. Zabúdanie nemusí byť len prejavom demencie, ale aj prejavom unavenej mysle, ktorá je zaplnená mnohými údajmi. Preto všetci potrebujeme mentálne aktivity, ktoré nás stimulujú a pomáhajú udržiavať naše poznávacie schopnosti, ako sú pamäť, myslenie a reč.

Starostlivosť a tréning pamäti sú často zanedbávané, pričom životný štýl môže pamäť nevedomky sabotovať. Je dôležité uvedomiť si, že pamäť úzko súvisí s kvalitou života. Iba tak budeme motivovaní starať sa o ňu a trénovať ju. Predstavte si pravidelné cvičenie v posilňovni, kde namiesto svalov posilňujete váš mozog. Pravidelné cvičenie mozgu zlepšuje nielen pamäť, ale aj schopnosť sústredenia, rýchlosť spracovania informácií a dokonca aj kreativitu.

Čo je kognitívne myslenie?

Kognitívne funkcie nám umožňujú vnímať svet okolo seba, jednať, reagovať a zvládať rôzne úlohy. Ide v podstate o intelektuálny proces, ktorý považujeme za samozrejmý a len málokomu napadne zamýšľať sa nad tým, že by nemusel fungovať automaticky. Kognitívne funkcie nám umožňujú nielen spoznávať okolitý svet, ale aj myslieť. Vďaka nim môžeme posudzovať, odôvodňovať, učiť sa, pamätať si to, čo sme už v minulosti urobili a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka. Inými slovami, sú zodpovedné za to, že vieme bez problémov fungovať v bežnom, každodennom živote.

Medzi kognitívne funkcie patrí napríklad:

• Pamäť
• Pozornosť
• Reč
• Rýchlosť myslenia
• Schopnosť pochopenia informácií
• Schopnosť posudzovania a riešenia problémov
• Plánovanie
• Organizovanie
• Sebakontrola

Koordináciu kognitívnych funkcií zabezpečujú mozgové centrá vo frontálnej (čelovej) oblasti mozgu. Z evolučného hľadiska sa táto oblasť mozgu vyvinula neskoro a u človeka je oveľa väčšia ako u geneticky najbližších primátov. Frontálne laloky predstavujú 40 % ľudského mozgu. Kognitívne funkcie nie sú vrodené, získavame ich učením. Vyvíjajú sa teda na základe skúsenosti sprostredkovaného učenia pri bežných situáciách v živote a preto môžeme považovať kognitívne funkcie za predpoklad myslenia u ľudí.

Kognitívne funkcie by sa mohli rozdeliť na 3 základné skupiny, i keď medzi nimi nie sú jednoznačné hranice: VSTUP (prijímanie informácií), SPRACOVANIE (spracovanie úlohy za použitia informácií), VÝSTUP (prezentácia výsledkov úlohy). Deficit kognitívnych funkcií sa dá aj charakterizovať ako nevhodný spôsob interakcií človeka s (učebnými) situáciami a úlohami.

Kognitívne myslenie u seniorov a jeho špecifiká

Už okolo 2 000 rokov pred Kristom si starovekí Egypťania všimli, že vysoký vek sa často spája s významným zhoršením pamäti. Tiež antickí lekári a filozofi opisovali proces úpadku duševných schopností súvisiacich so starnutím. Platón ale predpokladal, že staroba sama o sebe nemusí byť nutne sprevádzaná zhoršovaním mentálnej kondície. Medzi časté problémy, ktoré postihujú ľudí v seniorskom veku, patria poruchy kognitívnych funkcií. Starší ľudia sa sťažujú hlavne na problémy s pamäťou či pozornosťou, napríklad si nevedia spomenúť na obvyklý výraz alebo meno známeho človeka.

Úbytok kognitívnych funkcií je v priebehu starnutia do určitej miery prirodzený, v niektorých prípadoch sa však stáva patologickým. Alarmujúci nárast neurodegeneratívnych porúch, s očakávaným dvoj- až trojnásobkom pacientov s Alzheimerovou chorobou do roku 2050, je tragickým dôsledkom. Je nutné zdôrazniť, že demencia je choroba a naopak, starnutie neznamená byť dementný. Od poruchy kognície po demenciu je ešte kus cesty. Je mnoho somatických ochorení a úrazov, ktoré vedú k prechodnej, reverzibilnej poruche pamäti. Inými slovami, v súčasnosti pod pojmom demencia označujeme získaný klinický syndróm definovaný ako progresívna deteriorácia kognitívnych funkcií, ktorá nesúvisí s kvantitatívnou alebo kvalitatívnou poruchou vedomia ani depresiou a spôsobuje závažné narušenie funkčnosti v bežných denných aktivitách.

Pojem miernej kognitívnej poruchy sa v literatúre objavuje už viac ako 30 rokov. Je to stav, kedy sa výraznejšie či významnejšie zhoršia kognitívne funkcie, než zodpovedá danému veku jedinca, ale nespĺňajú kritéria demencie. Vieme, že mierna kognitívna porucha je heterogénna klinická jednotka, ktorú môžeme posudzovať z rôznych pohľadov. Z hľadiska príčin jej vzniku môžeme hovoriť napríklad o problémoch spojených s kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym systémom, o neurologických ochoreniach s degeneračným potenciálom mozgu (SM nevynímajúc), úrazoch mozgu, psychiatrických, metabolických, hormonálnych, či infekčných ochoreniach. Z hľadiska vývoja môžeme hovoriť o reverzibilných, zvratných poruchách, alebo o progresívnych stavoch, ktoré môžu vyústiť do demencie rôzneho stupňa. A ak sa takýto stav nezachytí dosť včas, už v prvopočiatku, môže mierna kognitívna porucha progredovať do demencie, a to až v 15 % prípadov ročne a celkovo sa demencia vyvinie až v 80 - 90 % prípadov.

Je potrebné zamerať sa na včasnú diagnostiku a odhaliť kognitívne poruchy už v ich začiatku. Zistiť, či sa za prejavom poruchy kognície neskrýva iné, liečiteľné ochorenie a potom je stav reverzibilný. Tiež je potrebné sústavné sledovanie kognície (cca v 3 mesačných intervaloch) pomocou psychologických testov. Tiež je potrebné sledovanie pacienta pomocou laboratórnych testov a paraklinických vyšetrovacích metód (napr. MRI), a to v závislosti od klinického priebehu ochorenia.

Kognitívny tréning: Cesta k zlepšeniu pamäti a kognitívnych funkcií

Skvelým riešením je kognitívny tréning, ktorého úlohou je aktivovať kognitívne funkcie a podporovať rôzne časti mozgu. Kognitívny tréning je dôležitý pre zdravých seniorov aj pre pacientov s kognitívnym postihnutím. Jeho cieľom je zlepšiť alebo stabilizovať kognitívne funkcie a podporiť zvládanie životných situácií spojených s ochorením. Kognitívny tréning je program alebo súbor špeciálnych cvičení, ktoré sa vykonávajú formou pero-papier alebo pomocou tréningového programu na počítači. Je určený na zastabilizovanie a zlepšenie kognitívnych schopností, ako sú pamäť, pozornosť, orientácia a reč.

Tréning pamäti možno definovať ako vzdelávací program komplexného charakteru zameraný na aktivizáciu rozumových schopností. Jeho cieľom je udržať si dobrú pamäť aj vo vyššom veku, dosiahnuť zdravé sebavedomie a dostatočný stupeň nezávislosti a sebestačnosti v každodennom živote. Praktickými cvičeniami zameranými na pamäť a ostatné kognitívne funkcie sa udržiava a rozvíja schopnosť prijímať nové vedomosti a porozumieť im, ako aj orientovať sa v zmenách. V tomto ponímaní je tréning pamäti edukáciou na meniace sa podmienky súčasného života a prispieva k príjemnej a dôstojnej forme starnutia. S takýmito prevažne skupinovými aktivitami sa stretávame v denných stacionároch pre seniorov.

Pre prácu s osobami s kognitívnym postihnutím sa používa termín kognitívna rehabilitácia. Znamená opätovné získanie schopností stratených chorobou či úrazom alebo spomalenie kognitívneho poklesu. Po úraze hlavy alebo operácii mozgu liečebný pedagóg pracuje s pacientom a jeho rodinou s využitím terapeutických princípov ako je vytvorenie kompenzačných stratégií a náhľadu a samozrejme stimuláciou kognitívnych funkcií. Dôraz kladie na zlepšenie zvládania aktivít každodenného života, nielen na zlepšenie v testoch hodnotiacich kognitívne funkcie. Neoddeliteľnou súčasťou je emočná podpora pacienta a rodinných príslušníkov, ktorí hľadajú praktickú pomoc, pretože problémy v oblasti kognície pretrvávajú dlhú dobu a v niektorých prípadoch sa zlepšujú len veľmi pomaly a minimálne.

U pacientov s demenciou, kedy je jej príčinou neurodegeneratívny proces v mozgu z dôvodu napr. V začiatkoch ochorenia Alzheimerovej choroby, keď sú kognitívne funkcie na úrovni mierneho kognitívneho postihnutia (MCI - Mild Cognitive Impairment), je kognitívny tréning indikovaný ako edukačno-stimulačný program zameraný na stabilizovanie alebo zlepšenie kognitívnych funkcií, ktorý má svoj špecifický postup a prihliada na osobitosti, ktoré vyplývajú z ochorenia.

Formy kognitívneho tréningu

Kognitívny tréning má individuálnu alebo skupinovú formu. Individuálna forma je vhodná u pacientov s pridruženou poruchou zmyslových orgánov napr. slabým zrakom alebo sluchom. Tréning v skupine okrem posilňovania kognitívnych funkcií podporuje sociálne väzby a pôsobí preventívne pred sociálnou izoláciou jedinca. Pre dobrú spoluprácu účastníkov je potrebná homogénna skupina podľa stupňa oslabenia kognitívnych funkcií a stabilná štruktúra stretnutí, nakoľko pravidelnosť a predvídateľnosť diania dodáva účastníkom pocit istoty.

Najčastejšie sa v skupine pracuje s úlohami administrovanými na papieri (forma pero - papier), v trvaní minimálne tri mesiace, raz týždenne, ideálna dĺžka trvania je 60 - 90 minút. Zameriava sa na viaceré kognitívne schopnosti a vždy je spojený s inými aktivitami, ktoré sa striedajú so psychomotorickými aj relaxačnými cvičeniami. Sú to pohybové aktivity zamerané na stimuláciu pravej a ľavej hemisféry, koordináciu pohybov, udržanie rovnováhy, orientáciu v priestore, ale aj učenie sa novým pohybovým schémam. Využíva prvky motogeragogiky, tanečno-pohybovú terapiu, posilňovacie cvičenia. Účinok kognitívneho tréningu ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane individuálnych charakteristík účastníka, typu a intenzity tréningu a celkového zdravotného stavu.

Príklady cvičení kognitívneho tréningu

Kognitívny tréning je tréning pamäti a iných kognitívnych funkcií ako pozornosť, myslenie, plánovanie, organizovanie, úsudok, porozumenie a používanie reči, vyjadrovanie sa, schopnosť riešiť problémy atď. Cvičenia zapájajú do činnosti časti mozgu, hlavne tie, ktoré nie sú pri bežných rutinných aktivitách dostatočne využívané na požadovanej úrovni. Tu je niekoľko príkladov cvičení, ktoré možno zaradiť do kognitívneho tréningu:

1. Kocky vyfarbite ôsmimi rôznymi farbami. Každá kocka je označená navrchu písmenom, ktoré značí jej farbu. Každá farba zodpovedá jednému smeru (hore, dole, naľavo, napravo a štyri diagonálne /šikmé/ smery). Začnite s kockou umiestnenou v strede (červená s číslom dva). Vždy sa posuňte o toľko políčok, koľko udáva číslo na kocke, a v smere, ktorý zodpovedá farbe kocky. To, aký smer zodpovedá ktorej farbe, musíte zistiť sami. Na každej z kociek by ste mali zotrvať iba raz.
2. Hľadanie dvojíc - pamäť. Priraďte správne hlavné mesto k príslušnej krajine.
3. Tvorenie slov - verbálne schopnosti. Vyskúšajte si svoju pamäť a slovnú zásobu. Vymyslite čo najviac slov, v ktorých sa vyskytujú nasledujúce slová.

Okrem toho existujú aj ďalšie aktivity, ktoré možno zaradiť do kognitívneho tréningu:

• Tréning pamäti pomocou hier s kartami. Jednou z najjednoduchších a zároveň veľmi účinných hier je klasické „pexeso“ alebo iné kartové hry zamerané na párovanie. Tieto hry pomáhajú rozvíjať krátkodobú pamäť a podporujú koncentráciu. Stačí obyčajná sada kariet alebo špeciálna verzia s obrázkami, ktorá je ideálna aj pre seniorov s miernym zrakovým postihnutím. Táto hra je zábavná, môže ju hrať úplne každý, čo prináša ďalšiu výhodu - sociálny kontakt.
• Písanie denníka alebo spomienok. Písanie je skvelý spôsob, ako precvičovať pamäť a udržiavať aktívne jazykové schopnosti. Povzbudzujte seniorov, aby začali písať denník alebo zaznamenávať spomienky na svoj život. Nielenže tým posilnia svoje kognitívne funkcie, ale vytvoria aj cenný poklad pre budúce generácie. Ak nemajú dostatok trpezlivosti na dlhšie texty, môžu písať aj krátke úryvky. Písanie podporuje nielen pamäť, ale aj schopnosť vyjadrovania.
• Spoločné varenie s využitím receptov. Varenie je na prvý pohľad jednoduchá činnosť, ale môže byť aj prekvapivo komplexná - čítanie receptu, odmeriavanie surovín, sledovanie času a organizácia práce môže dať zabrať každému. Táto činnosť môže byť pre seniorov skvelým spôsobom, ako precvičiť pamäť, pozornosť a plánovanie. Okrem toho spoločné varenie s rodinou alebo opatrovateľom prináša ďalšie výhody v podobe zdieľania zážitkov a sociálnej interakcie. Ideálne je pripravovať nové recepty, ktoré sú trochu náročnejšie, napríklad pečenie zložitejšieho koláča alebo tradičného jedla z detstva.
• Krížovky, sudoku a logické hry. Klasické slovní a logické hry, ako sú krížovky, sudoku alebo rôzne hlavolamy, sú ideálnym tréningom pre mozog. Skvele procvičujú logické myslenie a koncentráciu. Táto aktivita je veľmi flexibilná - seniori môžu riešiť hlavolamy kedykoľvek počas dňa, a to buď samostatne, alebo s pomocou druhých, ak je to potrebné. Pravidelné riešenie týchto hier pomáha spomaliť kognitívnu degeneráciu.
• Umelecké a tvorivé činnosti. Tvorivé aktivity, ako je maľovanie alebo vyšívanie, sú skvelým spôsobom, ako rozvíjať nielen motoriku. Tieto činnosti vyžadujú pozornosť a často aj zapamätanie si rôznych vzorov alebo postupov. A čo viac - tvorenie podporuje uvoľnenie a prináša radosť, čo je skvelé pre celkovú pohodu seniorov. Umelecké aktivity poskytujú skvelú možnosť sebavyjadrenia a môžu byť vhodnou formou terapie.
• Čítanie ako spôsob trénovania pamäti a sústredenia. Čítanie je jednou z najjednoduchších a zároveň najúčinnejších aktivít na zlepšenie mentálnej kondície seniorov. Pravidelné čítanie kníh, novín, časopisov alebo aj krátkych článkov rozširuje slovnú zásobu a udržiava mozog aktívny. Seniori sa pri čítaní stretávajú s novými myšlienkami, čo im pomáha rozvíjať kritické myslenie a schopnosť rýchlejšie spracovávať informácie. Na zvýšenie kognitívnych prínosov čítania je ideálne, ak seniori po prečítaní nejakého úryvku alebo kapitoly diskutujú o obsahu. Môžu tiež písať krátke zhrnutia alebo diskutovať o tom, čo si zapamätali. Práve reflexia posilňuje pamäť a umožňuje lepšie pochopenie textu. Zapojenie rodiny alebo opatrovateľa do týchto diskusií navyše posilňuje sociálne väzby a vytvára príležitosti na konverzáciu.
• Učenie sa nového cudzieho jazyka. Ide o mentálne stimulujúcu aktivitu, ktorá umožňuje posilňovať poznávacie funkcie nad rámec bežných každodenných činností.
• Učenie sa novej básne alebo lúštenie sudoku. Poznávacie funkcie (pamäť, myslenie, reč) sú pri demencii a iných podobných ochoreniach ohrozené, musíme ich preto udržiavať ustavične aktívne.
• Pamäťový palác. Táto technika, ktorú používali už starí Gréci a Rimania, spočíva vo vytváraní mentálnych obrazov, ktoré spájajú informácie s konkrétnymi miestami.
• Používanie nedominantnej ruky. Pri bežných činnostiach, ako je čistenie zubov alebo jedenie, používanie nedominantnej ruky núti mozog vytvárať nové neurónové spojenia.
• Učenie sa nového jazyka alebo hudobného nástroja. Učenie sa novým zručnostiam núti mozog vytvárať nové neurónové dráhy a posilňuje tzv. neuroplasticitu.

Ďalšie tipy na zlepšenie pamäti a pozornosti

Okrem cvičení existujú aj ďalšie tipy, ktoré môžu pomôcť zlepšiť pamäť a pozornosť:

• Dostatok spánku: Počas hlbokého spánku mozog konsoliduje spomienky a „upratuje“ v informáciách, ktoré ste získali počas dňa. Dopriať si kvalitný a osviežujúci spánok a zamedziť poruchy dýchania v spánku (spánkové apnoe), kedy mozog trpí nedostatkom kyslíka.
• Pravidelné cvičenie: Fyzická aktivita zvyšuje prietok krvi do mozgu a podporuje tvorbu nových neurónov. Je dokázané, že aeróbny a silový tréning zlepšuje kognitívne funkcie.
• Zdravá strava: Mozog potrebuje správne palivo. Strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny, antioxidanty a vitamíny skupiny B je pre zdravie mozgu nevyhnutná. Profylaxia zahŕňa i prijímanie potravy s vysokým antioxidačným indexom, ktoré spomaľujú starnutie mozgu. Sem patria vitamíny zo skupiny A, C, E, ďalej selén, lykopén, polyfenoly, lecitín. Potraviny by mali byť čo najskôr spracované a zjedené bez zbytočných konzervantov. Pri ich príprave treba používať len kvalitné tuky a do jedálnička zaradiť najmä omega 3 a omega 6 mastné kyseliny. Samozrejmosťou by mali byť vitamíny zo skupiny vitamínov B, najmä vitamín B12, kyselina listová. V neposlednom rade je nutné zvýšiť príjem vitamínu D a vápnika. Za samozrejmosť považujeme zníženie pitia alkoholu na minimálnu možnú mieru a nefajčiť ani pasívne.
• Meditácia: Len 10 minút meditovania denne môže zlepšiť schopnosť sústrediť sa a následne si lepšie pamätať.
• Sociálna interakcia: Rozhovory s inými ľuďmi sú skvelým mentálnym cvičením. Tréning v skupine okrem posilňovania kognitívnych funkcií podporuje sociálne väzby a pôsobí preventívne pred sociálnou izoláciou jedinca.
• Zvládanie stresu: Zvládanie stresu patrí k štandardným úlohám pacientov s SM a ich rodín.
• Liečiť prípadné komorbidity: Akými sú: vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca a poruchy srdcového rytmu, cukrovka, hormonálne poruchy a pod.
• Dopriať si aj dovolenku s aktívnym oddychom.

Výživové doplnky a ich vplyv na pamäť a pozornosť

Niektoré výživové doplnky môžu podporiť kognitívne funkcie a zlepšiť pamäť a pozornosť. V ostatnej dobe sa veľmi často hovorí, že pacienti s SM trpia poruchami kognitívnych funkcií, kognície. Tieto poruchy vytvárajú určitý stupeň dysability, prinajmenšom dyskomfort. Okolie vôbec nemusí spozorovať tieto poruchy, avšak človek postihnutý takouto poruchou veľmi trpí, trápi sa. Nie je zriedkavé, že má pocit, či dokonca presvedčenie, že sa u neho rozvíja demencia.

Farmakologický prístup pri prevencii kognitívnych porúch je vcelku problematický. Už aj preto, že poruchy kognície sú, ako som už povedal, nesúrodou skupinou ochorení, ktoré vyžadujú špecifickú liečbu. V súčasnosti na liečbu kognitívnych porúch nie je schválený žiaden liek. Sú však rôzne štúdie, ktoré skúmajú vplyv rôznych farmák na kognitívne poruchy. Tu sú niektoré z nich:

• EGb 761 (Gingko biloba): Látka, ktorá zlepšuje cievnu mikrocirkuláciu, má neuroprotektívny účinok, vychytáva voľné radikály, zlepšuje metabolizmus mitochondrií v bunke a podporuje neuroplasticitu. Európska lieková agentúra (EMA) schválila liečivo EGb 761 na liečbu vekom podmieneného kognitívneho deficitu. Štandardná dávka EGB 761 by mala byť 120 mg/deň.
• Vinpocetín: Syntetický etyl ester apovinkamínu, získaného z listov Vinca minor. Tento preparát sa používal najmä pri cievnych mozgových ochoreniach, ukázal sa jeho neuroprotektívny účinok a prínos pri ovplyvnení kognitívnych porúch.
• Piracetam: Pôvodná látka, pri ktorej boli popísané účinky, ktoré sa označujú ako nootropné. Nootropikum alebo nootropná látka je biochemicky aktívna látka, ktorá sa prirodzenou cestou zúčastňuje na mozgových metabolických procesoch.

tags: #kofnitivne #myslenie #seniorov