Sektor sociálnej ekonomiky a sociálne podniky sú dôležitou súčasťou hospodárstva, ktorá prispieva k zvyšovaniu zamestnanosti, najmä pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Vláda SR sa dlhodobo venuje problematike sociálnej ekonomiky a hľadá spôsoby, ako podporovať jej rozvoj a zároveň zabezpečiť transparentnosť a efektívnosť vynakladaných prostriedkov.
Dňa 13. marca 2018 nadobudol účinnosť nový zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov a upravuje možnosť podpory podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky. Uvedené ciele sú predmetom legislatívnej úpravy, ktorá si kladie za cieľ odstrániť zneužívanie sociálnych podnikov a zároveň nezadusiť tie, ktoré dávajú prácu ľuďom so zdravotným či iným znevýhodnením.
Novela zákona a jej kľúčové zmeny
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v úzkej spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku, ktorá združuje vyše 200 sociálnych podnikov, a tiež s Najvyšším kontrolným úradom SR. Novela, ktorá je pripravená na predloženie v skrátenom legislatívnom konaní, by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Povinnosti integračných sociálnych podnikov
Jednou z najzásadnejších zmien je zavedenie povinnosti pre integračné sociálne podniky. Ak sa im nepodarí integrovať zamestnanca na otvorený trh práce alebo ho u seba zamestnať bez vyrovnávacieho príspevku, budú musieť alikvotnú časť príspevku vrátiť. Zároveň sa zavádza trojmesačné obdobie, počas ktorého môže podnik rozhodnúť, či bude so zamestnancom pokračovať v spolupráci.
Udržateľnosť zamestnania a vrátenie príspevkov
Novela tiež presne stanovuje, ako dlho sa musí znevýhodnený človek po ukončení podpory udržať na trhu práce:
- Ak pri bežne znevýhodnených zamestnancoch bude sociálny podnik poberať vyrovnávací príspevok jeden rok, musí ho udržať na otvorenom trhu práce, alebo u seba bez príspevku minimálne šesť mesiacov.
- Pri značne znevýhodnených zamestnancoch, ak bude poberať príspevok dva roky, musí ho udržať jeden rok.
Ak sa tak nestane, podnik bude povinný vrátiť pomernú časť príspevku. Výnimku budú mať zdravotne znevýhodnení zamestnanci, pre ktorých pravidlá zostávajú rovnaké, avšak po novom bude posudkový lekár úradu práce posudzovať ich schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú pozíciu a potrebu asistenta.
Výška a limity príspevkov
Výška príspevkov v percentách sa nemení:
- Pri znevýhodnených zamestnancoch zostáva 50 % z celkovej ceny práce.
- Pri zdravotne znevýhodnených zamestnancoch zostáva 75 % z celkovej ceny práce.
Mení sa však maximálny limit, príspevok od štátu nebude môcť presiahnuť sumu minimálnej mzdy, teda 915 eur mesačne od roku 2026. Zníženie príspevkov má svoju logiku, keďže štát si v čase konsolidácie nemôže dovoliť ročne vynakladať 60 až 70 miliónov eur na tieto príspevky. V opačnom prípade by sa eurofondy určené na podporu sociálnych podnikov minuli už v máji budúceho roka.
Sprísnenie pravidiel proti špekulatívnemu využívaniu
Novela zároveň sprísňuje pravidlá, aby zabránila špekulatívnemu využívaniu systému. Sociálny podnik bude môcť poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca len raz. Ak sa zamestnanec bude chcieť uplatniť v inom sociálnom podniku, bude musieť mať minimálne šesťmesačnú prestávku. Zakazuje sa tiež súbeh pracovného pomeru, na ktorý sa poberá príspevok, s inými pracovnými činnosťami alebo živnosťami.
Zmeny pre nové sociálne podniky a použitie zisku
Nové sociálne podniky budú musieť naplniť kvótu znevýhodnených zamestnancov do štyroch mesiacov namiesto doterajšieho jedného roka. Mení sa aj pravidlo o zisku - podnik bude musieť zisk zo svojej činnosti použiť na sociálne účely do dvoch rokov, inak prepadne v prospech štátu.
Verejné obstarávanie a kontrola
Rezort zároveň sprísňuje podmienky v oblasti verejného obstarávania. Po novom bude môcť sociálny podnik realizovať zákazky s maximálne 20 % podielom subdodávateľov a nebude môcť byť súčasťou konzorcií s bežnými komerčnými firmami. Výnimku budú tvoriť len konzorciá medzi sociálnymi podnikmi. Tieto opatrenia ešte prejdú konzultáciou s Úradom pre verejné obstarávanie, aby boli v súlade s európskymi pravidlami.
Dôležitou súčasťou novely je posilnenie kontroly. Ministerstvo práce plánuje každoročne skontrolovať 5 až 10 percent všetkých sociálnych podnikov. Napriek konsolidácii sa odbor kontroly na ministerstve posilní, čo je jednou z hlavných výhrad Najvyššieho kontrolného úradu k predchádzajúcim vládam.
Úprava DPH
V spolupráci s Ministerstvom financií SR sa pripravuje aj úprava DPH pre sociálne podniky. Podľa návrhu by sa sadzba mala zvýšiť z 5 na 19 percent, pričom finálne rozhodnutie oznámi Ministerstvo financií. Cieľom týchto opatrení nie je sociálne podniky likvidovať, ale naopak, vyčistiť trh a zachovať len tie, ktoré reálne plnia svoj účel a pomáhajú znevýhodneným ľuďom.