Cieľom tejto knihy nie je vysvetľovať, ako funguje druhý pilier. Druhý pilier funguje úplne inak ako prvý pilier. Preto nie je celkom správne porovnávať, ktorý pilier je lepší - prvý či druhý.
Prvý pilier funguje na princípe priebežného financovania dôchodkov z odvodov a z dotácie od štátu. Tí, čo pracujú, respektíve podnikajú ako SZČO, platia odvody. Určitú sumu platí do prvého piliera štát za svojich poistencov (sú to osoby na MD, RD, opatrovatelia, osobní asistenti ZŤP osôb a niektoré ďalšie menej významné skupiny poistencov). Takto získané prostriedky Sociálna poisťovňa v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení okamžite vypláca poberateľom dôchodkov. Suma vyplatených dôchodkov v prvom pilieri by v zásade mala zodpovedať príjmom prvého piliera. To však reálne neplatí, prvý pilier bol, je a zrejme aj naďalej bude deficitný. Na dôchodky sa vyplácajú vyššie sumy, než sú príjmy Sociálnej poisťovne. Deficity, ktoré sa takto tvoria, musí dofinancovať nenávratnými dotáciami prvého piliera štát. Otázne je, dokedy sa tak bude diať a v akej miere. Vzhľadom na nízku pôrodnosť a naopak vzhľadom na silné ročníky ľudí narodených medzi rokmi 1970 až 1990, demografický vývoj na Slovensku jednoznačne ukazuje, že relatívna výška dôchodkov občanov z prvého piliera v porovnaní s ich príjmami počas aktívneho života sa bude musieť postupne znižovať. V prvom pilieri do značnej miery platí (a zrejme aj v budúcnosti bude platiť) princíp solidarity. To znamená, že slabšie zarábajúci majú v pomere k svojim odvodom relatívne vyššie dôchodky. Naopak, nadpriemerne zarábajúcim sa pri výpočte dôchodku nezohľadní celá suma zaplatených odvodov.
Druhý pilier je postavený na princípe sporenia a na princípe zhodnocovania prostriedkov sporiteľov na ich vlastných osobných dôchodkových účtoch, a to prostredníctvom dôchodkových fondov dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Ak ste v druhom pilieri, časť vašich odvodov ide na váš osobný dôchodkový účet. Osobný dôchodkový účet je naozaj váš. Je to váš majetok, ktorý vám spravuje dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) a v budúcnosti sa vám z týchto prostriedkov bude vyplácať doživotný dôchodok. V druhom pilieri si môžete sporiť aj dobrovoľne. Žiaľ, táto forma sporenia bola daňovo zvýhodnená len v rokoch 2013 - 2016. Pravidlá pre druhý pilier sú dané zákonom č. 43/2004 Z. z.
Slováci majú jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v únii, slabé platy, nedôverujú politikom, nevyšetrené kauzy, žiadny extra vysoký vek dožitia, no i tak v rámci V4 máme v niektorých veciach navrch. Český štatistický úrad si posvietil na viaceré ukazovatele životnej úrovne vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky a zisťoval, v čom sa líšia od ostatných krajín Európskej únie.
Spoločná minulosť, rozdielna budúcnosť?
S našimi susedmi nás nespája len súčasné členstvo vo Vyšehradskej štvorke a spoločné pôsobenie v určitých oblastiach, ale predovšetkým história. Ide najmä o historické a geografické pozadie. Snahy o unifikáciu strednej Európy siahajú už od desiateho storočia.
Ak sa pozrieme do súčasnosti, prípadne blízkej budúcnosti krajiny V4 toho už toľko spoločného nemajú. Síce naše platy často nedosahujú štvorciferné sumy resp. úroveň ostatných krajín EÚ alebo častejšie zomierame na ochorenia obehovej sústavy ako je priemer krajín EÚ - to sú zrejme jediné veci, čo V4 spájajú.
Priemerné platy nám v priemysle za 16 rokov narástli o niečo viac ako Čechom, chudoba ohrozuje menej Slovákov ako Maďarov či Poliakov. Slovenskí vedci sa však veľmi tešiť nemôžu, na výskum a vývoj dávame len 0,8 %, čo je najmenej zo všetkých krajín V4. Na dvojpercentný priemer EÚ však nedosiahne žiadna z našich krajín.
Nezamestnanosť: sme na tom najhoršie
Aj keď sa vláda chváli najnižšou nezamestnanosťou za posledné roky, v rámci V4 sme na tom najhoršie. Naše postavenie v rámci Vyšehradskej štvorky v prípade nezamestnanosti najlepšie odzrkadľuje toto číselné vyjadrenie:
- Slovensko: 7,7 %
- Poľsko: 4,7 %
- Maďarsko: 3,8 %
- Česká republika: 2,6 %
Zásadné rozdiely v zahranično-politickom smerovaní
Rozdeľuje nás okrem iného aj prístup k zahraničnej politike. V súčastnosti Poľsko stavia na svojej protiruskej politike, Česi hľadajú obchodné a ekonomické cestičky aj s takými partnermi ako sú Rusi a Číňania. Maďari robia diferencovanú svojskú zahraničnú politiku a vystupujú ako najväčší oponent voči EÚ pre migráciu.
Slovenská zahraničná politika sa dá len veľmi ťažko hodnotiť - členstvo v EÚ a NATO nás stavia do pozície prozápadne orientovanej krajiny, nájdu sa však vo vláde aj takí, ktorí by radi našu zahraničnú politiku smerovali na východ.
Prognóza: V4 v nasledujúcich rokoch porastie
České ministerstvo financií v aktuálnej januárovej makroekonomickej prognóze tento rok počíta s rastom českého hrubého domáceho produktu na obyvateľa v pomere k eurozóne na 85 percent a budúci rok na 86 percent. Slovensko, ktoré je z krajín V4 na druhom mieste, si má polepšiť v tomto roku na 74 percent a budúci rok na 76 percent priemeru 19 krajín eurozóny.
Na Slovensku vlani bola cenová hladina v rovnakej výške ako v Česku na úrovni 65,7 percenta, v roku 2016 to bolo 65,2. V roku 2018 by to malo byť 65,7 percenta a v roku 2019 65,9 percenta.
Ekonomická úroveň krajín sa porovnáva na základe bežnej parity kúpnej sily. To je pomer medzi menami, ktorý vyjadruje schopnosť kúpiť rovnaký súbor tovarov alebo služieb v oboch krajinách. Index cenovej hladiny je podiel menového kurzu a parity kúpnej sily medzi menami.
Francúzsko sa vzdáva: Dôchodky pohltia jeho ekonomiku a nič sa s tým nenarobí
Legislatívne zmeny a ich dopad na mzdy a dane (platné od 1. 1. 2026)
Vzhľadom na blížiacu sa novelu zákona o dani z príjmov a ďalšie legislatívne zmeny, prinášame prehľad najdôležitejších úprav, ktoré sa dotknú predovšetkým zamestnancov a zamestnávateľov. Tieto zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2026.
Zmeny v dani z príjmov fyzických osôb
- Nezdaniteľná časť na daňovníka: Pre rok 2026 je stanovená suma 5 966,73 €, mesačne sa bude uplatňovať čiastka 497,23 €.
- Nezdaniteľná časť na manželku (manžela): Pre rok 2026 je suma 5 455,30 €.
- Daňový bonus na dieťa: V roku 2026 sa výška daňového bonusu na každé dieťa znižuje, ak čiastkový základ daňovníka je vyšší ako 1,5 násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2024 (2 286,- €). Zníženie predstavuje 1/10 z rozdielu čiastkového základu dane a 1,5 násobku priemernej mesačnej mzdy.
- Sadzby dane: Rozširuje sa počet sadzieb daní na štyri: 19 %, 25 %, 30 % a 35 %.
- Mesačná hraničná suma pre 19 % sadzbu je 3 665,28 €.
- 25 % sadzba sa uplatňuje na základ dane od 3 665,28 € do 5 029,10 € vrátane.
- 30 % sadzba sa uplatňuje na základ dane od 5 029,10 € do 6 250,86 € vrátane.
- 35 % sadzba sa uplatňuje na základ dane presahujúci 6 250,86 €.
- Minimálna mzda: Pre rok 2026 je ustanovená na 915,- € mesačne alebo 5,259 € za hodinu.
- Mzdové príplatky: Od 1. 1. 2026 sa mení výška minimálnych príplatkov za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, príplatku za prostredie a za prácu vo sviatok.
Zmeny v sociálnom poistení
- Maximálny vymeriavací základ: Od 1. 1. 2026 sa zvyšuje na 16 764,- €. Úrazové poistenie nemá stanovený maximálny vymeriavací základ.
- Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci: Pre rok 2026 je vo výške 762,- €.
- Starobné dôchodkové sporenie (II. pilier): Povinné príspevky zostávajú na úrovni 4 % z vymeriavacieho základu.
- Maximálny denný vymeriavací základ pre náhradu príjmu: Pre rok 2026 je 100,2082 €.
Zmeny v zdravotnom poistení
- Maximálny vymeriavací základ z dividend: Od 1. 1. 2026 sa zvyšuje na 91 440,- €.
- Sadzba poistného pre zamestnanca: Vo výške 5 % z vymeriavacieho základu. Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím je to 2,5 %.
- Minimálny preddavok zamestnanca: Pre rok 2026 je 45,45 €, stanovený z výšky životného minima platného k 1. januáru (284,13 €).
Ďalšie legislatívne zmeny
- Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Zamestnávateľ vypláca náhradu za prvých 14 dní, Sociálna poisťovňa od 15. dňa.
- Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP): Od 1. 1. 2026 sa ruší povinnosť zamestnávateľa predkladať ELDP pri skončení pracovného pomeru alebo na výzvu Sociálnej poisťovne. Zamestnávatelia však budú musieť poslať ELDP za každý pracovný vzťah trvajúci v roku 2026.
- Stravné pri pracovných cestách: Od 1. 12. 2025 sa zvyšuje suma stravného.
- Odpočet DPH z osobných áut: Od 1. januára 2026 je možné uplatniť odpočet DPH len do výšky 50 %, ak sa vozidlo používa aj na súkromné účely.
- Zvýšenie sadzby DPH: Od 1. januára 2026 vstupuje do účinnosti zvýšenie sadzby DPH z 19 % na 23 % pre vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru alebo soli.
- Daň z príjmov právnických osôb: Sadzby sa od 1. 1. 2026 nezmenili. Zaviedol sa nový limit minimálnej dane vo výške 11 520,- € pri výnosoch nad 5 000 000,- €.
- Daň z príjmov fyzických osôb: Od 1. 1. 2026 sa zdaňujú príjmy do 100 000,- € sadzbou 15 %. Pri vyšších príjmoch sa uplatnia sadzby 19 %, 25 %, 30 % a 35 % v závislosti od výšky základu dane.
- Sadzby náhrad za používanie motorových vozidiel: Od 1. 1. 2026 sú stanovené na 0,313 €/km pre osobné auto a 0,090 €/km pre jednostopové vozidlá.
Kniha "DÔCHODKY 2024" je k dispozícii v elektronickej podobe. Ak chcete čítať knihu "DÔCHODKY 2024" v elektronickej podobe, zaregistrujte sa a čítajte knihu tu na stránke. Ak napriek tejto knihe potrebujete osobnú pomoc a rady pri získaní vášho čo najlepšieho dôchodku, zaregistrujte sa na mojej stránke www.relia.sk a zvoľte si registráciu s prístupom "OBČAN". Pozor, pre mzdové účtovníčky je určená registrácia "PROFESIONÁL". Získate tak možnosť položiť mi otázky, na ktoré vám rád odpoviem.