Psoriáza, známa aj ako lupienka, je chronické autoimunitné zápalové ochorenie kože, ktorého názov pochádza od brnenského rodáka Hebru z roku 1841. V dávnej minulosti sa postupne opísali všetky kožné formy psoriázy a potvrdilo sa, že nie je prenosná, ale podmienená geneticky. Prejavy psoriázy sú popálené červené plochy s nadmernou tvorbou striebristých šupiniek.
Psoriáza nie je nákazlivá. Je to autoimunitné neinfekčné zápalové ochorenie kože. To znamená, že prenos psoriázy na inú osobu nie je možný. Nemôžete ju teda od nikoho „dostať“, ani ju posunúť ďalšiu osobu. Aj v prípade kontaktu s kožnými plakmi (šupinami) alebo postihnutou pokožkou, prenos nenastáva.
Na vzniku ochorenia sa podpisuje predovšetkým genetická predispozícia a vyvolávací faktor (stres, zranenie, ochorenie). Medzi najčastejšie vyvolávacie faktory psoriázy patria napríklad stres organizmu, čiže trauma, psychický stres, operácia, ale aj niektoré ochorenia sprevádzané vysokými horúčkami.
Psoriáza je dedičná. Patrí ku geneticky podmieneným ochoreniam, to znamená, že ju môžete dostať vtedy, ak ste zdedili genetickú predispozíciu (psoriatické gény). Zodpovedá za ňu viacero génov, pričom doposiaľ sa nepodarilo všetky odhaliť. Ak má psoriázu jeden z rodičov, pravdepodobnosť vzniku u detí je zhruba 14%. Pokiaľ týmto ochorením trpia obaja rodičia, šanca stúpa až na 41%. Z tohto dôvodu je psoriáza liečiteľná, ale nie vyliečiteľná.
Začiatky a diagnostika psoriázy
V začiatkoch psoriázy sa objavujú malé červené hrbolčeky, ktoré môžu pripomínať bežné vyrážky. Tieto hrbolčeky postupne stúpajú niekoľko milimetrov nad kožu, zväčšujú sa a môžu sa na nich objaviť strieborné alebo biele šupiny. V podstate ide o to, že v postihnutých miestach dochádza k navrstvovaniu pokožky. Následne nastáva jej odlupovanie, zápal a tiež bolestivé či svrbivé prejavy.
Pre stanovenie diagnózy je nevyhnutná dôkladná anamnéza a vyšetrenia pokožky tela odborníkom, teda dermatológom. Diagnostika psoriázy prebieha aj pomocou biopsie. Lekár odoberie vzorku kožných buniek a pošle ich do laboratória. Okrem toho, že je vďaka biopsii možné zistiť presný druh psoriázy, pomáha vylúčiť aj iné potenciálne ochorenia.
Niekedy býva psoriáza iba vo vlasatej časti hlavy a niekedy postihuje dokonca iba nechty. Pri postihnutí vlasatej časti hlavy sa môže zameniť za tzv. seborrhoickú dermatitídu a pri výskyte na nechtových platničkách zasa za plesňové ochorenie nechtov. Často až dermatológ špecializovanými metodikami môže stanoviť diagnózu psoriázy.
Psoriatická artritída: Spojenie kože a kĺbov
Psoriatická artritída (PsA) je chronické zápalové reumatické ochorenie, ktoré sa podľa niektorých údajov vyskytuje skoro tak často ako cukrovka. MUDr. H. upozorňuje, že vo väčšine prípadov kožný nález aj niekoľko rokov predchádza postihnutie pohybového aparátu, pričom rozsah kožných zmien môže byť rôzny. Psoriáza nie je len kožné ochorenie, ale napáda aj kĺby, svaly a orgány.
Zápal, ktorý pri psoriáze postihuje kožu, sa pri psoriatickej artritíde rozširuje aj na kĺby a okolité štruktúry. Psoriatická artritída je dlhodobé zápalové ochorenie kĺbov, ktoré súvisí s poruchou imunitného systému. Znamená to, že imunita reaguje nesprávne a namiesto ochrany tela napáda vlastné tkanivá. Ak s týmto ochorením žijete, môžete pociťovať bolesť, opuch a stuhnutosť kĺbov. Ťažkosti sa často ozývajú najmä ráno alebo po dlhšom sedení či ležaní. Keď sa rozhýbete, stav sa zvyčajne aspoň čiastočne zlepší.
Príznaky PsA sa môžu výrazne líšiť podľa pacienta a typu ochorenia. Priebeh býva kolísavý, s obdobiami zlepšenia (remisie) a zhoršenia. Artritída spojená s psoriázou môže zasiahnuť malé aj veľké kĺby. Často ide o prsty na rukách a nohách, chrbticu alebo oblasti úponov šliach, napríklad pätu. Typickým znakom choroby je tzv. lúčovité postihnutie kĺbov toho istého prsta, kedy je celý prst zdurený a pripomína svojím výzorom párok či klobásu (preto sa v praxi používa termín „párkovitý“ alebo tiež „klobásovitý“ opuch). V medicínskej terminológii sa označuje ako daktylitída, ktorá sa nemusí vyskytovať na všetkých prstoch končatín a môže sa kombinovať s postihnutím koncových tzv. distálnych článkov prstov. V dôsledku opuchu sú kĺby menej ohybné a pokiaľ zápal trvá dlhšiu dobu a nelieči sa, môže viesť k rôznym deformitám. U pacienta sa vtedy zhoršuje pohyblivosť, často sa stráca v dôsledku deformít kĺbov rúk aj úchopová funkcia ruky a pacient je odkázaný v bežnom živote na pomoc inej osoby.
Príznaky a symptómy psoriatickej artritídy | Johns Hopkins Medicine
Niektorí pacienti, u ktorých zápal poškodí chrbticu, pripomínajú výzorom pacientov s Bechterevovou chorobou. Bolesti chrbtice ich spravidla budia nad ránom, pričom po prebudení pociťujú stuhnutosť chrbtice, ktorá sa zmierňuje v priebehu dopoludnia. PsA postihuje mužov aj ženy a najčastejšie sa objavuje medzi 30. až 40. rokom života. Udáva sa, že u 10 až 40 % mužov a žien chorých na psoriázu sa v priebehu ochorenia manifestuje aj zápalové postihnutie kĺbov.
Diagnostika a liečba psoriatickej artritídy
Diagnostika psoriatickej artritídy je založená na kombinácii vyšetrení. Ukazuje zápal a poškodenie kostí a kĺbov. Neexistuje jeden test, ktorý by jednoznačne potvrdil psoriatickú artritídu. Diagnóza sa stanovuje na základe kombinácie príznakov, vyšetrení a vylúčenia iných ochorení. Základom každého vyšetrenia je anamnéza, pričom lekára bude zaujímať, ako sa ochorenie začalo, ktoré kĺby a ako dlho sú bolestivé a opuchnuté.
K doplnkovým vyšetreniam patrí röntgenové vyšetrenie, ktoré zobrazí deštruktívne zmeny postihnutých kĺbov. Pri diagnostike sa využíva aj ultrasonografické vyšetrenie kĺbov a šliach, alebo magnetická rezonancia, najmä na zachytenie včasných zmien. Súčasťou vyšetrenia je odber krvi na vyšetrenie ukazovateľov zápalu a niektorých protilátok. Pri diagnostických nejasnostiach môže byť nápomocné aj genetické vyšetrenie, pri ktorom sa nachádzajú pre ochorenie typické gény (HLA B27 - najmä u pacientov s postihnutím chrbtice, Bl3 a cw6 pri kožných nálezoch psoriázy).
Liečba psoriatickej artritídy závisí od závažnosti ochorenia, toho čo je postihnuté (periférne kĺby, postihnutie chrbtice) a od pridružených diagnóz. Psoriatickú artritídu dnes vo väčšine prípadov nie je možné úplne vyliečiť, pretože ide o chronické autoimunitné ochorenie. Cieľom liečby je vymiznutie prejavov, alebo aspoň výrazné zlepšenie stavu, s minimálnymi prejavmi choroby. Pri správne nastavenej a včasnej liečbe sa dá ochorenie veľmi dobre kontrolovať a u mnohých ľudí dochádza k dlhodobému ústupu ťažkostí, takzvanej remisii.
Liečba psoriatickej artritídy môže byť beh na dlhé trate a bohužiaľ bez liekov sa nezaobíde. Lieky predpisuje lekár - reumatológ a sú výhradne na predpis. K základom liečby začínajúcej psoriatickej artritídy patria nesteroidové antiflogistiká (NSAID), ako sú ibuprofén, naproxén, diklofenak či indometacín. Tieto lieky pomáhajú tlmiť bolesť a zmierňovať zápal v kĺboch. Pokiaľ zápal kĺbov pretrváva, musia sa ordinovať ďalšie tzv. chorobu modifikujúce lieky, ako napríklad methotrexát, sulfasalazin, cyklosporín A.
Kortikosteroidy sú lieky, ktoré tlmia nadmernú imunitnú reakciu a tým aj zápal. Ak je zápal prítomný v jednom alebo v niekoľkých kĺboch, lekár môže podať kortikosteroid priamo do postihnutého kĺbu, čím sa zápal krátkodobo zmierni. Pomáhajú najmä proti rannej stuhnutosti.
Biologická liečba
Po vyčerpaní možností uvedených štandardných liečebných prostriedkov má lekár v špecializovaných centrách možnosť použiť v indikovaných prípadoch PsA aj najnovšiu tzv. biologickú liečbu. Biologická liečba je podávaná vo forme infúzie alebo podkožných injekcií. Je namierená proti hlavnému zápalovému pôsobisku, ktorým je tzv. tumor nekrotizujúci faktor. Tento má kľúčovú úlohu v procesoch, ktoré vedú k objaveniu sa psoriázy a zápalu kĺbov. Jeho zvýšené hodnoty sa našli v psoriatických ložiskách, ale aj v šľachových úponoch a šľachových puzdrách u pacientov s PsA.
Liečba biologickými prostriedkami je v indikovaných prípadoch veľmi účinná, má však aj svoje riziká. Preto lekár, ktorý môže liečbu indikovať, musí tieto riziká poznať a pri ordinácii biologického liečiva ich zohľadniť. Z toho dôvodu je táto terapia na Slovensku vyhradená pre špecializované pracoviská, ktoré sa zaoberajú diagnostikou a liečbou reumatických chorôb, ako je Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch. Tu sa biologická liečba s úspechom podáva už niekoľko rokov ambulantnou formou, pričom prostredníctvom nej sa podarilo zlepšiť kvalitu života pacientov aj s ťažkým priebehom reumatických chorôb, vrátane PsA, a navrátiť mnohých späť do pracovného procesu.
Biologická liečba je zvyčajne dlhodobá a nie je stanovený časový limit na jej podávanie. Podávanie biologickej liečby preto vyžaduje pravidelné kontroly - nielen z pohľadu hodnotenia jej účinnosti, ale hlavne jej bezpečnosti. K najčastejším vedľajším prejavov patria infekčné ochorenia, ktoré sa objavujú najmä v prvých mesiacoch liečby. Stretnúť sa môžeme aj s alergickými reakciami.
Komplexný prístup k liečbe
Liečba pacienta s PsA by mala byť komplexná. To znamená, že by nemala spočívať iba v predpísaní liekov, ale mala by využívať aj balneo rehabilitáciu na ovplyvnenia funkčného deficitu pohybového aparátu. Kúpeľná liečba môže byť pri psoriatickej artritíde veľmi užitočným doplnkom klasickej liečby.
Lieky nie sú všemocné a dôležitý je aj váš prístup k vlastnému telu. Strava pri psoriatickej artritíde by mala podporovať protizápalové prostredie v organizme. Pri psoriatickej artritíde je dôležitý aj pohyb, rovnako strava. Zamerané na svaly okolo kolien, bedier, ramien a chrbtice. Silnejšie svaly znižujú tlak na kĺby a pomáhajú predchádzať bolesti. Radíme sem cvičenie s odporovými gumami, činkami či drepy.
Psoriáza a alkohol
Psoriatici majú v niektorých prípadoch sklony k zvýšenej konzumácii alkoholu práve kvôli depresii a vplyvu ochorenia na psychické zdravie (kožné prejavy ochorenia, hanba a podobne). Na druhej strane môže alkohol vplývať aj na ochorenie samotné. Je napríklad spúšťacím aj zhoršujúcim faktorom zápalových reakcií. Do úvahy treba brať aj fakt, že alkohol má tendenciu rušiť, prípadne znižovať účinky niektorých liekov na psoriázu. Vo všeobecnosti by ste sa teda mali alkoholu pri psoriáze vyhýbať.
Niektoré výskumy poukazujú na fakt, že pitie piva by mohlo zvyšovať riziko vzniku psoriázy. Týkať by sa to malo predovšetkým žien. Do akej miery sa tento poznatok ukáže ako pravdivý, zatiaľ posúdiť nemožno. Čo však vieme je, že zlatistý mok patrí do skupiny alkoholických nápojov. Z toho teda vyplýva, že tak ako alkohol, ani pivo a psoriáza zrejme nie sú ideálnou kombináciou.
Invalidný dôchodok pri psoriáze a psoriatickej artritíde
Aj pri psoriáze je možné poberať invalidný dôchodok. Závisí to však od miery zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok je dávka, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca ľuďom s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (bude pretrvávať viac ako 1 rok) ovplyvňujúcim ich schopnosť zarábať si na živobytie. Základným kritériom pre schválenie invalidného dôchodku je minimálne 40 percentný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Príznaky a symptómy psoriatickej artritídy | Johns Hopkins Medicine
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 7 zákona).
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Psoriatická artritída môže v pokročilých prípadoch viesť k výraznému obmedzeniu pracovnej schopnosti. Liga proti reumatizmu na Slovensku poskytuje pomocnú ruku a poradenstvo v sociálnej oblasti, vrátane informácií o podávaní žiadostí o invalidný dôchodok.
Prípad z praxe ukazuje, že aj pri psoriáze a psoriatickej artritíde môže byť priznaný invalidný dôchodok, avšak výška a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje individuálne na základe posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. V jednom prípade bol invalidný dôchodok priznaný v sume 193,00 € mesačne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% (40% za psoriázu a 5% za depresiu). V iných prípadoch, ako u Lucie, môže byť suma invalidného dôchodku podstatne nižšia (125,80 €), čo sotva postačuje na pokrytie základných životných nákladov.