Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Bolestné je forma jednorazového peňažného odškodnenia, ktorá sa poskytuje poškodenému za utrpenie a bolesť spôsobenú zásahom do zdravia.
Čo je bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia?
Pod pojmom „bolesť“ je potrebné chápať ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Základom tohto nároku je samotný priebeh liečby a s ňou spojený diskomfort, obmedzenia a nepríjemnosti. Cieľom bolestného je finančne kompenzovať prežitú bolesť a nepohodu - nejde o následky zranenia ako také, ale priamo o bolestivé procesy, ktoré liečba vyžaduje (napr. operácie, sadrovanie, hojenie rán a pod.).
Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky na životné úkony poškodeného, na uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví.
Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo, pričom musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote a v spoločnosti. Vypláca sa na základe lekárskeho posudku.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, pričom musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.

Kedy vzniká nárok na bolestné?
Nárok na bolestné vzniká, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, napríklad nesplneniu zmluvnej alebo zákonnej povinnosti. To znamená, že vznikla škoda na zdraví (úraz alebo ochorenie) a existuje lekárska dokumentácia, ktorá tento stav potvrdzuje. V niektorých prípadoch sa zavinenie nevyžaduje, napr. pri pracovných úrazoch, kde zamestnávateľ má objektívnu zodpovednosť.
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, má nárok na náhradu škody v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady SR č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení Zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a ďalších zákonov v súvislosti so zdravotným poistením.
Uvedený právny predpis ustanovuje:
- Podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
- Vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len „lekársky posudok“) a jeho náležitosti.
- Zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Príklad z praxe
Túto škodu je potrebné uplatniť si v poisťovni vinníka z jeho povinného zmluvného poistenia. Napríklad, ak bol úraz spôsobený majiteľom autobusu, uplatňuje sa z PZP vlastníka autobusu.
Tento cvik vás okamžite zbaví bolesti pri poškodených platničkách v driekovej oblasti
Lekársky posudok a jeho význam
Musí sa vyhotoviť lekársky posudok, ktorý ohodnotí bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie, na základe ktorého bude poisťovňa následne plniť. Informujte sa u všeobecného lekára na obodovanie zranenia. Po ukončení terajšej liečby, resp. ustálení zdravotného stavu, budete môcť požiadať zdravotnícke zariadenie, kde sa liečite, o vypracovanie lekárskeho posudku podľa ust. zákona č. 437/2004 Z. z.
Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti citovaného zákona. Teda po ukončení terajšej liečby, resp. ustálení zdravotného stavu, môžete požiadať terajšie zdravotnícke zariadenie o lekársky posudok podľa citovaného zákona a náhradu si uplatniť.
Kto posudzuje náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia?
Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení ďalších zákonov je posudzujúcim lekárom ten, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Ak ide o chorobu z povolania, je to lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
Lekár Národného rehabilitačného centra Kováčová je súčasťou liečebnej starostlivosti, pokračuje v doliečovaní pacienta a rehabilitácii pacienta po operačných zákrokoch. Po skončení rehabilitačnej starostlivosti sa pacient vracia do starostlivosti lekára špecialistu. Z uvedeného vyplýva, že lekár Národného rehabilitačného centra Kováčová nie je lekárom, ktorý naposledy liečil poškodeného.
Lekársky posudok spracováva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia, alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca - ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení zdravotnú dokumentáciu, súvisiacu s poškodením. O vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený.
V prípade, že vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu oprávnené osoby požiadať o vydanie znaleckého posudku. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Posudok sa vydáva písomne. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla sa posudok vydáva až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Výpočet výšky náhrady
Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod ustanovenej v príslušnom kalendárnom roku. V lekárskom posudku sa bolesť hodnotí určitým počtom bodov podľa sadzieb bodového hodnotenia.
Finančné čiastky sú odvodené od sadzieb bodového hodnotenia za bolesť, napr. hlavy, oka, ucha, zubov, krku, hrudníka, brucha, močovopohlavnej sústavy, chrbtice, nervovej sústavy, horných a dolných končatín. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v spomínaných sadzbách, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. V prípade, že sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, ako „len“ za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Hodnotenie bolesti pri chorobách z povolania (§8 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa vzťahuje na akútnu formu ochorenia pri chorobách z povolania, ak v zákone nie je ustanovené inak.
Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnoty sa sčítavajú.
Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisia od poškodenia napr. hlavy, oka, ucha, zubov, krku, hrudníka, brucha, močovopohlavnej sústavy, zažívacích orgánov, chrbtice, nervovej sústavy, horných a dolných končatín. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v týchto sadzbách, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.
Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovených sadzieb, ako aj choroby z povolania. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška náhrady sa uplatňuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, teda 2% za jeden bod. Výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovuje ročne Ministerstvo zdravotníctva SR svojim opatrením. Opatrenie MZ SR stanovilo v roku 2022 sumu 24,22 eura za jeden bod. Suma sa pravidelne prehodnocuje a uvádza v Opatrení MZ SR.

Príklady bodového hodnotenia zranení (výňatok)
| Položka | Klasifikácia poškodenia na zdraví | Počet bodov |
|---|---|---|
| HLAVA | ||
| 1. | Skalpácia hlavy vrátane operácie | |
| 1a | čiastočná podľa rozsahu | 15-30 |
| 1b | úplná | 70 |
| 3. | Pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu | 5 |
| 8. | Zlomenina lebečnej spodiny podľa rozsahu a lokalizácie | 130 - 200 |
| OKO | (v položkách 19 - 53 sú už započítané i prípadné operácie) | |
| 22. | Erózia rohovky | 5 |
| 28. | Rany prenikajúce rohovkou: Nekomplikované | 20-40 |
| UCHO | (v položkách 54 - 61 sú už započítané i prípadné operácie) | |
| 54. | Rana ušnice | 5-10 |
| 56b | Strata ušnice: úplná | 90-150 |
| ZUBY A JAZYK | ||
| 62a | Vyrazenie zubov alebo extrakcia následkom úrazu: jedného až dvoch zubov | 10 |
| 66. | Strata jazyka | 70-100 |
| CHRBTICA | ||
| 104. | Podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice | 25 |
| HORNÁ KONČATINA | ||
| 128a | Vykĺbenie ramennej kosti (ramena): liečené konzervatívne | 35 |
| 159a | Amputácia (odňatie): exartikulácia v ramennom kĺbe | 150 |
| DOLNÁ KONČATINA | ||
| 166b | Pretrhnutie Achillovej šľachy: liečené operáciou | 75 |
Zavinenie poškodeného a jeho vplyv na náhradu
Ak zamestnávateľ alebo iná príslušná právnická osoba (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady za bolesť o mieru zavinenia poškodeného.
Mieru jeho zavinenia určí zamestnávateľ podľa výsledkov vyšetrovania úrazu. Aby bolo možné objektívne zistiť príčiny vzniku pracovného úrazu, prípadne určiť mieru zavinenia zamestnanca, môže zamestnávateľ zriadiť komisiu, závery ktorej bude možné použiť aj na posúdenie ďalších nárokov zamestnancov.

V Slovenskej republike sa podľa údajov Národného inšpektorátu práce stalo v roku 2022 až 7210 registrovaných pracovných úrazov, z toho 31 s následkom smrti. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.