Počas obdobia socializmu v Česko-Slovensku (ČSSR) bolo charakteristické, že krajina patrila medzi štáty s vyššou pôrodnosťou v Európe. V druhej polovici 70. rokov boli zaznamenané opatrenia na podporu rodín, ako napríklad dostupnosť bývania a mladomanželské pôžičky. Pred rokom 1989 bol podiel detí narodených mimo manželstva nízky a priemerný vek prvorodičiek bol 21 až 22 rokov, čo bolo o päť až osem rokov menej ako v západných krajinách. Klasickým modelom bola rýchla pôrodnosť dvoch detí a skorý návrat matky do zamestnania.
Po roku 1989 došlo k výraznému poklesu pôrodnosti. Zatiaľ čo v roku 1990 sa narodilo 80 000 detí, v roku 2002 to bolo už len 50 841. Priemerný počet detí na matku klesol z 2,1 na 1,19. V rokoch 2003 a 2004 sa pokles pôrodnosti zastavil a začala sa mierne zvyšovať. Počas 90. rokov tiež vzrástol podiel detí narodených mimo manželstva, ktorý dosiahol štvrtinu všetkých detí.
Práca ako povinnosť v socializme
V období socializmu bolo právo na prácu a trestný čin príživníctva samozrejmosťou. Každý občan musel byť zamestnaný alebo mať v občianskom preukaze potvrdenie o zamestnaní. Po revolúcii v roku 1989 došlo k prepúšťaniu a mnohí ľudia sa museli vyrovnať s nezamestnanosťou, chudobou a rozpadom rodín.
V roku 1990 bola priemerná veľkosť podniku v Česko-Slovensku približne 3 500 zamestnancov. V súčasnosti tvoria 99 % podnikov v EÚ malé podniky do 50 zamestnancov. V roku 1992 dosiahla nezamestnanosť na Slovensku 12 %, najmä kvôli rozpadu trhov RVHP a nepripravenej konverzii zbrojárskeho priemyslu. Nezamestnanosť ďalej rástla a v roku 1994 dosiahla 14,6 %.
Útlm baníctva, zbrojárstva a ťažkého priemyslu bol bolestivý. Vrchol nezamestnanosti nastal v roku 2001 s 19,2 % obyvateľov. Od roku 2004 do 2008 nezamestnanosť klesala, ale následná kríza ju opäť zvýšila. V súčasnosti je nezamestnanosť okolo 13,6 % s výraznými regionálnymi rozdielmi.
Dôchodkový vek a výška dôchodkov v ČSSR
V období socializmu sa dôchodky prideľovali podľa zákona č. 121/1975. Existovali tri kategórie zamestnancov s rozdielnymi podmienkami pre nárok na starobný dôchodok. Muži mali nárok na dôchodok po 25 rokoch zamestnania a dosiahnutí 60 rokov. Ženy potrebovali 25 rokov zamestnania a do dôchodku odchádzali v 53 až 57 rokoch v závislosti od počtu detí. Výška dôchodku bola 50 % z priemerného mesačného zárobku. Rozhodujúce obdobie pre výpočet zárobku boli posledné desaťročia pred dôchodkom.
Maximálna výška starobného dôchodku bola 3 000 Sk. V roku 1988 bol prijatý zákon č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení, ktorý platil do roku 2003. Po roku 1989 prešiel viacerými úpravami, ale zachoval princípy zásluhovosti a podmienok nároku na dôchodok.
Prechod na dôchodkové poistenie a zmeny v dôchodkovom veku
V roku 2003 bol prijatý nový zákon o sociálnom poistení, ktorý prešiel od systému dôchodkového zabezpečenia k systému dôchodkového poistenia. Nárok na dôchodok sa odvádza od doby poistenia a zaplateného poistného. V prechodnom období sa postupne zvyšuje dôchodkový vek žien a predĺžil sa aj všeobecný dôchodkový vek.
Dôchodková reforma zrušila strop na úrovni 64 rokov a dôchodkový vek sa opäť naviazal na strednú dĺžku života. Štát motivuje k predčasnému odchodu do dôchodku, čo sa týka najmä špecializovaných profesií. Táto možnosť prináša výhody pre zamestnancov s dlhoročnou fyzicky náročnou prácou, ale zároveň predstavuje výzvu pre udržateľnosť štátnych financií.
Aká je budúcnosť dôchodkového systému?
Ivan Šramko, bývalý guvernér NBS, poukazuje na to, že mnohí ľudia odchádzajú do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, pričom prepočet ich dôchodku je nastavený tak, že sú motivovaní odísť skôr.
