Nie každý pár sa rozhodne uzatvoriť manželstvo. Spolužitie „bez papiera“ má však právne dôsledky v prípade rozličných životných udalostí, ako sú spoločný majetok, spoločné úvery, spoločné deti či dedenie. Ako právny poriadok nazerá na spolužitie dvoch ľudí bez toho, aby uzavreli manželstvo? Slovenské právo postavenie druha a družky nedefinuje ani neupravuje, a z pohľadu legislatívy predstavujú v zásade len dvoch kamarátov, priateľov či partnerov. To má dopad aj na spoločné spolužitie, spoločné nadobúdanie majetku, dedenie a ďalšie aspekty.
Definícia blízkej osoby a spoločnej domácnosti
Slovenský právny poriadok síce nepozná pojmy druh a družka v širšom zmysle, avšak operuje s pojmami ako „domácnosť“ a „rodinný príslušník“, ktoré majú význam najmä v prípade sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zmysle Zákonníka práce.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. sa „blízkou osobou“ rozumie okrem iného aj osoba žijúca s dotknutou osobou v spoločnej domácnosti. Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj opačne. Pociťovanie ujmy iného, ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, no nestačí iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve „dôvodnosť“ takéhoto „pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení § 116, vnáša do posudzovania vzájomného vzťahu prvok objektívnosti. Posudzovať by sa malo, či si osoby vzájomne prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery, v akých spoločne žijú a pod. Napriek objektivizujúcemu prvku „dôvodnosti“ pociťovanej ujmy ako vlastnej je splnenie tejto podmienky veľmi individuálne a je potrebné ho skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne. Súd sa teda musí zaoberať vzťahom posudzovaných osôb komplexne - z hľadiska objektívneho a z hľadiska spoločenskej morálky.
Majetkové práva druha a družky
Na rozdiel od manželov, druh a družka nemajú automaticky spoločný majetok. Všetko, čo nadobudnú počas spolužitia, patrí tomu, kto je uvedený ako vlastník v príslušných dokladoch (napr. kúpna zmluva, list vlastníctva). To znamená, že ak jeden z partnerov kúpi byt a je zapísaný ako jediný vlastník, byt patrí len jemu, aj keď na jeho kúpu prispel aj druhý partner.
Podielové spoluvlastníctvo
Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka rovnako ako vlastníctvo zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, na základe iných skutočností stanovených zákonom. Ak obaja partneri spoločne kúpia nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec a sú obaja uvedení ako spoluvlastníci (napr. každý s podielom 1/2), stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi. V takom prípade majú obaja právo na svoj podiel na majetku.
V prípade nehnuteľnosti je to jednoduchšie, pretože zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy vždy a podiely každého spoluvlastníka sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Ak by druh (alebo družka) bol podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ostatní spoluvlastníci majú k tejto veci predkupné právo. Ak by sa spoluvlastník rozhodol predať alebo darovať svoj podiel na veci, je povinný ponúknuť ho na predaj najskôr ostatným spoluvlastníkom. To však neplatí pre blízke osoby spoluvlastníka. Pre blízke osoby Občiansky zákonník v § 140 upravuje výnimku.
Bezdôvodné obohatenie
Ak jeden z partnerov investoval do majetku druhého partnera (napr. do jeho bytu) a tým sa majetok zhodnotil, môže sa domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno je však v tomto prípade na strane investujúceho partnera. Je dôležité zhromaždiť všetky relevantné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že ste sa podieľali na nadobudnutí alebo zveľadení majetku.
Dedenie medzi druhmi a družkami
Druh a družka môžu po sebe dediť na základe platného závetu, v súlade s § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak však neexistuje platný závet, alebo sa závetom dedí len časť majetku poručiteľa, dedí sa podľa zákona. Občiansky zákonník určuje 4 skupiny dedenia. Manžel alebo manželka dedia v prípade úmrtia jedného z nich po sebe vždy.
Druh a družka môžu dediť až v druhej alebo v tretej skupine, v zmysle § 474 a 475 Občianskeho zákonníka. Do druhej skupiny môže patriť žijúci druh (alebo družka), ak:
- žil/a s poručiteľom v spoločnej domácnosti a súčasne,
- o spoločnú domácnosť sa z tohto dôvodu spoločne starali, alebo ak bol/a odkázaný/á výživou na poručiteľa.
Ak má poručiteľ potomkov, dedilo by sa podľa prvej skupiny, čo znamená, že by dedili iba deti. Družka alebo druh, keďže nejde o manželov, by nededili v súlade s § 473 Občianskeho zákonníka. Možnosťou dediť pre partnera, ak už má poručiteľ potomkov, je existencia platného závetu. Tu však upozorňujeme na § 479 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa aj v prípade existencie závetu maloletým potomkom musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona.
Právna poradňa - Dedičské konanie
| Právny aspekt | Manželia | Druh/Družka |
|---|---|---|
| Spoločný majetok | Áno, automaticky (BSM) | Nie, len podielové spoluvlastníctvo alebo preukázané investície |
| Dedenie (bez závetu) | Vždy v prvej dedičskej skupine | Až v druhej alebo tretej skupine, za splnenia podmienok |
| Vyživovacia povinnosť | Áno, vzájomná | Nie (okrem vyživovacej povinnosti voči spoločnému dieťaťu) |
| Vdovský/Vdovecký dôchodok | Áno | Nie |
| Práva k obydliu druhého partnera | Užívacie právo, nárok na bytovú náhradu | Žiadne (len trvalý pobyt) |
| Osvojenie dieťaťa partnera | Možné | Len po uzavretí manželstva |
| Zastupovanie v bežných veciach | Áno, automaticky | Nie, len s plnomocenstvom |
Úvery a záväzky
Druh a družka môžu vystupovať na zmluve o úvere buď samostatne alebo spoločne - podľa ich vlastného rozhodnutia. Môžu sa sami rozhodnúť, či je výhodnejšie žiadať o úver spoločne alebo len jedným z nich. Ak na úverovej zmluve vystupuje len jeden z partnerov, banka bude v prípade nesplácania úveru vymáhať jeho zaplatenie len od partnera, ktorý je na úverovej zmluve. Iba pokiaľ by na úverovej zmluve boli ako dlžníci obidvaja partneri, len vtedy by mali povinnosť splácať obaja a banka by bola oprávnená vymáhať splnenie dlhu od oboch.
Riešením môže byť spoločný úver, kde na úverovej zmluve budú obaja partneri ako spoludlžníci. Pre prípad nesplácania však banka v týchto prípadoch bude vymáhať dlh od oboch. Ak zaplatí celý dlh jeden z partnerov, ten si bude musieť jeho úhradu v pomernej časti vymáhať od druhého partnera, ktorý neplatil.
Zákon rieši aj situáciu, ak by mal druh alebo družka ako dlžník záväzok voči veriteľovi a ako dlžník by urobil niektorý z právnych úkonov podľa § 42a ods. 2 a 5 Občianskeho zákonníka, ktorý by ukracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Veriteľ by sa v takom prípade mohol domáhať na súde určenia, že sú tieto právne úkony voči veriteľovi právne neúčinné. Ide o tzv. odporovateľné právne úkony. V zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka môže veriteľ odporovať okrem iného aj úkonom, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo úkonom, ktorými bol ukrátený a ktoré dlžník urobil v posledných 3 rokoch v prospech týchto osôb.
Rodičovstvo a vyživovacia povinnosť
Ak sa narodí dieťa v manželstve, za otca sa považuje manžel matky. To platí aj pre deti narodené 300 dní po zániku manželstva alebo po vyhlásení manželstva za neplatné, v súlade s § 85 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V prípade druha a družky je otcovstvo potrebné určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matrikou alebo súdom. Ak sa otcovstvo neurčí týmto spôsobom, určí ho súd. Návrh je oprávnený podať muž, ktorý tvrdí, že je otcom, matka alebo dieťa.
Matka, ktorá nie je vydatá, má nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov od otca dieťaťa, za podmienok upravených najmä v Zákone o rodine. „Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.“
Ochrana osobných údajov a plnomocenstvá
Druh a družka nemajú zo zákona nárok na oboznamovanie sa s informáciami o zdravotnom stave partnera. Zdravotníci (lekári, farmaceuti, sestry, atď.) sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti. Môžu poskytnúť informácie len so súhlasom dotknutej osoby (pacienta).
Pokiaľ ide o plnoleté osoby, ktoré majú plnú spôsobilosť na právne úkony, na oboznamovanie sa s informáciami o ich zdravotnom stave, musí mať osoba udelený súhlas alebo plnomocenstvo. Preto aj druh a družka, ak chcú mať pre prípad nečakaných životných udalostí možnosť konzultovať zdravotný stav a informovať sa o ňom, musia mať preukázateľne udelené plnomocenstvo alebo súhlas. To isté platí vo vzťahu k ostatným inštitúciám, ako sú banky, Sociálna poisťovňa, úrady a podobne. Odporúča sa mať plnomocenstvo v písomnej forme s úradne overeným podpisom splnomocniteľa.