Dôchodkový systém pre policajtov, vojakov a hasičov sa na Slovensku líši od bežného dôchodkového systému, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa. Ide o osobitný systém výsluhového zabezpečenia, ktorý je spravovaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a Odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR.
Podmienky nároku na výsluhový dôchodok
Policajti, vojaci a hasiči majú nárok na výsluhový dôchodok. Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov.
Výpočet výsluhového dôchodku
Výsluhový dôchodok sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5 % z tejto vypočítanej sumy. Medzi 26. a 30. rokom služby sa výsluhový dôchodok zvyšuje o 2 % za každý rok, a medzi 31. a 35. rokom služby sa zvyšuje o 3 % za každý rok. Tento systém výrazne viac odmeňuje dĺžku služby, nie je solidárny podľa výšky príjmu, čo ho odlišuje od štandardného dôchodkového systému.
Štatistiky a financovanie
Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Vojaci zo svojich platov odvádzajú odvody, ktoré dosahujú 36,2 %. Napriek tomu ich dôchodkový systém každoročne vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počítal s dotáciou vyše 57 miliónov eur. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur, pričom v roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 miliónov eur.
Typy výsluhových dôchodkov
Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný. Pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok. Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden, a to ten, ktorý je vyšší.
Administratíva a postupy
Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli a prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.
Prechádzajúce nároky
Nároky na dávky prechádzajú na oprávnené osoby (napr. manželka/manžel, deti). Tieto nároky nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá z oprávnených osôb osobitne, a to neformálnou písomnou žiadosťou.
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)
Asociácia policajtov vo výslužbe (ďalej len "APVV") je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Zaregistrovaná bola MV SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666. Združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku. APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 47 miestnych organizácií a profiluje sa ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky s heslom "slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať".
Ciele činnosti APVV
Cieľom činnosti APVV je združovať bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb v aktívnej službe a:
- zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb,
- zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí,
- spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.
Legislatívne zmeny a iniciatívy APVV
Hromadná pripomienka k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z.
Ministerstvo vnútra SR predložilo 10. novembra 2025 v rámci legislatívneho procesu do pripomienkového konania návrh zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:
- bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2),
- poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.,
- poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.
Táto hromadná pripomienka bola uverejnená 14. novembra.
Zdanenie a odvody z výsluhových dôchodkov
Od 1. júla 2025 sa v médiách a na sociálnych sieťach šírili návrhy opatrení k pripravovanému balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky, ktoré by mali byť predstavené v druhej polovici augusta. Podľa týchto informácií sa pripravovali zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) formou ich zdanenia, resp. odvodov.
Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z., dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku. Uviedlo, že mu doposiaľ nebol predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy zo strany Ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ministerstvo vnútra vyjadrilo znepokojenie zo šírenia týchto informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ale aj aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek. V súčasnosti nemá Ministerstvo vnútra vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom sa kontexte.
Hromadná pripomienka k návrhu zákona č. 461/2003 Z. z.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo 25. februára 2025 v rámci legislatívneho procesu do pripomienkového konania zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:
- bol návrh doplnený o ustanovenia na zosúladenie s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia,
- bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.).
Na rokovanie so zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo potrebné získať minimálne 500 podporovateľov. Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na MPSVaR SR tzv. rozporové konanie k tejto hromadnej pripomienke, keďže bola preukázaná podpora viac ako 1500 osôb. Za MPSVaR SR viedol rozporové konanie štátny tajomník Ing. Marián Valentovič, MBA.
Návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila 19. februára 2025 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Tento návrh bol zaradený do programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 25. marca 2025.
Vzhľadom na to, že išlo o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť pripomienkovať, APVV zaslala 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR stanovisko. V ňom sa uvádzalo, že Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred vnútroštátnou právnou úpravou. Spomenul sa Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý zakotvuje minimálny náhradový pomer starobného dôchodku vo výške 45 % voči príjmom dosahovaným pred dovŕšením dôchodkového veku, za podmienky získania minimálneho obdobia 30 rokov dôchodkového poistenia. Odôvodnenia a návrhy niektorých ustanovení v návrhu ústavného zákona vyvolali u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia neistoty a vážne obavy z ohrozenia ich práv a sociálnych istôt. APVV navrhla, aby všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe boli nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Hlasovalo 137 poslancov, z toho 39 bolo za, 98 sa zdržalo a 0 bolo proti.
13. dôchodok a rodičovský dôchodok
Národná rada SR 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto vznikol nárok na 13. dôchodok aj pre poberateľov výsluhových dôchodkov.
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ starobného alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, a výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.
Ústavný súd SR a zákon o odobratí nezaslúžených benefitov
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález Ústavného súdu SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol uverejnený 6. marca. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu. Dňa 6. septembra 2024 uplynula 6-mesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR a keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, napadnutý právny predpis stratil právne účinky. Ústavný nesúlad sa mohol odstrániť buď celkovým zrušením napadnutého právneho predpisu (pričom rovnocenný účinok sa dosiahne aj bez akéhokoľvek legislatívneho zásahu), alebo zmenou.