Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má poistenec nárok na náhradu príjmu alebo nemocenské dávky, ktoré mu čiastočne kompenzujú stratu príjmu.
V tomto článku sa zameriame na to, ako funguje platenie zdravotného poistenia počas práceneschopnosti (PN) zamestnancov, SZČO a iných osôb.
Kto platí zdravotné poistenie?
Zdravotné poistenie na Slovensku je povinné a funguje na princípe solidarity. Preddavky na zdravotné poistenie platí občan sám, jeho zamestnávateľ, alebo štát.
- Zamestnanec: Odvody za zamestnanca platí zamestnávateľ. Výšku odvodov si zamestnanec môže skontrolovať na výplatnej páske.
- SZČO a dobrovoľne nezamestnaný: Tieto osoby si platia preddavky na poistné samy.
- Poistenec štátu: Štát platí poistné za dôchodcov, evidovaných uchádzačov o zamestnanie, matky na materskej dovolenke, študentov a nezaopatrené deti.
Platenie poistného počas PN zamestnanca
Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, nie je to len nepríjemná situácia pre neho, ale aj pre zamestnávateľa. Zamestnanec však o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Ošetrujúci lekár uznáva zamestnanca za práceneschopného a PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto ePN v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie.
Náhrada príjmu a nemocenské dávky
- Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Vypláca zamestnávateľ od 1. do najviac 10. dňa PN.
- Nemocenská dávka: Vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Tieto dávky sa mu vyplácajú automaticky.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa pri PN zamestnanca
Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.
Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.
Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.
Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.
Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Zdravotné poistenie SZČO počas PN
Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť sociálne odvody počas PN.
Výpočet sociálnych odvodov počas PN pre SZČO
Problém môže nastať vtedy, keď sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok.
Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.
Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal podnikateľ napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.
Minimálne odvody a PN pre SZČO
Ak živnostník platí minimálne odvody a bol na PN časť mesiaca, vypočítajú sa odvody z alikvotného vymeriavacieho základu. Napríklad, ak mesiac má 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 216,13 eura.
Živnostníkom, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.
Zdravotné odvody počas PN pre SZČO
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.
Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.
Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.
Dlh na zdravotnom poistení a PN
Môže sa stať, že zamestnanec alebo živnostník potrebuje ísť na PN, avšak má nedoplatky u zdravotnej poisťovne. Sú dlhy na ZP problémom pre začatie PN?
Áno, na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) môžete ísť aj v prípade, ak máte dlh na zdravotnom poistení, pretože nárok na PN (nemocenské dávky) posudzuje Sociálna poisťovňa, a nie zdravotná poisťovňa. Kľúčové je, aby ste splnili podmienky pre nemocenské dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Dlh na zdravotnom poistení však ovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ako dlžník máte nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť (napr. akútne ošetrenie, život ohrozujúce stavy). Plánované vyšetrenia, lieky na predpis či kúpeľnú liečbu si zvyčajne hradíte sami, pokiaľ dlh neuhradíte alebo sa nedohodnete na splátkovom kalendári so zdravotnou poisťovňou.
Výnimky, kedy máte nárok na plnú starostlivosť aj ako dlžník, zahŕňajú:
- Ak dlh vznikol vinou zamestnávateľa (neodvádzal odvody).
- Ak máte uzatvorenú dohodu o splátkach s poisťovňou a riadne ju dodržiavate.
- Ak dlh vymáha exekútor a vy ho splácate formou splátok, čo ste oznámili poisťovni.
Odporúča sa kontaktovať zdravotnú poisťovňu a pokúsiť sa dohodnúť na splátkovom kalendári, aby ste získali prístup k plnej zdravotnej starostlivosti.
Minimálne odvody a minimálny preddavok zamestnanca
Od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.
Príklad výpočtu minimálneho preddavku (stav k januáru 2023)
| Suma mesačného životného minima: | 234,42 eur |
| Odvod zamestnanca (4 %): | 9,37 eur |
| Odvod zamestnávateľa (10 %): | 23,44 eur |
| Minimálny preddavok spolu: | 32,81 eur |
Podnikanie popri zamestnaní a zdravotné poistenie
Povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne sa pri súbehu živnosti a zamestnania posudzuje z každého postavenia samostatne.
Zamestnanec a súčasne SZČO: Ak príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti presahuje zákonom stanovenú hranicu určujúcu vznik povinného poistenia SZČO, platí odvody ako zamestnanec a v zníženom rozsahu ako povinne poistená SZČO.
Ak súčet mesačných príjmov ako zamestnanca a SZČO prekročí maximálny vymeriavací základ, platia sa odvody len do výšky tohto základu.
