Sociálna ekonomika predstavuje novú oblasť ekonomických aktivít, ktorá prepája ekonomické a sociálne ciele. Na Slovensku upravuje sociálne podnikanie zákon NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Registrovaný sociálny podnik (RSP) je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti a predstavuje formu zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na legislatívny rámec sociálneho podnikania na Slovensku, ako aj na výhody a riziká spojené s touto formou podnikania.
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch
Zákon NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje oblasť sociálneho podnikania na Slovensku. Tento zákon definuje sociálny podnik a stanovuje podmienky pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Sociálne podnikanie je osobitný druh podnikania prioritne založený na neziskovom princípe netrhových alebo polotrhových vzťahov pluralitných poskytovateľov, ktorí pôsobia v oblasti verejného záujmu. Európska komisia definuje sociálne podnikanie ako činnosť majúcu sociálny, environmentálny cieľ alebo cieľ všeobecného záujmu. Zákon o sociálnych podnikoch v § 2 presne vymedzuje oblasti, v ktorých je (alebo môže byť) činnosť sociálneho podniku považovaná za spoločensky prospešnú službu.
Podmienky pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. musí žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku spĺňať nasledovné podmienky:
- Spĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1.
- Spĺňa aj podmienky dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a spôsobu jeho merania podľa § 12 ods. 2, ak ide o registrovaný integračný sociálny podnik.
- Spĺňa aj podmienky dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a spôsobu jeho merania podľa § 13 ods. 1, ak ide o registrovaný sociálny podnik bývania.
- Opis hlavného cieľa žiadateľa podľa § 5 ods. 1 písm. 5.
- Určenie percentuálnej časti zisku po zdanení, ktorú sa žiadateľ zaväzuje použiť na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. e).
- Má vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv, a vo vzťahu k hospodárskej činnosti.
Žiadateľ, ktorý má sídlo (ak ide o právnickú osobu) alebo miesto podnikania (ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa) na území Slovenskej republiky, musí spĺňať podmienky podľa odseku 1 písm. b), c), f), h), i) a k). Tieto podmienky zisťuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) z úradnej povinnosti. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podmienku podľa odseku 1 písm. b), ak ide o žiadateľa, ktorý nie je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, a na podmienku podľa odseku 1 písm. k), ak ide o žiadateľa, ktorý je účelovým zariadením cirkvi. Žiadateľ, ktorý je účelovým zariadením cirkvi, preukazuje splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. k) čestným vyhlásením. Na účely splnenia podmienky podľa odseku 1 písm. d) sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) overenia splnenia podmienok podľa § 6 ods.
Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku
Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku podľa § 11, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. Ak žiadateľ splní podmienky podľa § 6 ods. 1, táto skutočnosť sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje. Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Z osvedčenia musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje.
Žiadateľovi, ktorý je novým podnikom, ministerstvo práce prizná štatút registrovaného sociálneho podniku aj bez splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g). Registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku podľa prvej vety, je povinný preukázať ministerstvu práce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g).
Povinnosti registrovaného sociálneho podniku
Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky podľa § 6 ods. 1 a dodržiavať základný dokument v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. b) počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Táto povinnosť sa nevzťahuje na registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6 počas 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, ak ide o podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g). Podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. f), h) a i) sa považuje za splnenú počas troch mesiacov odo dňa, keď registrovaný sociálny podnik prestal spĺňať túto podmienku.
Registrovaný sociálny podnik je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa § 6 ods. 1 a zmenu údajov podľa § 27 ods. 2 písm. c), i) až k) a m) do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba.
Zmeny v legislatíve v roku 2022
Na základe aplikačnej praxe s cieľom posilniť a podporiť priaznivé prostredie pre rozvoj sociálnej ekonomiky sa zákonom č. 494/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2023 vykonali nasledovné zmeny:
- Spresnila sa definícia znevýhodnenej osoby (§ 2 ods. 8).
- Určili sa podmienky dôveryhodnej osoby (§ 2 ods. 11) a podmienky bezúhonnosti (§ 2 ods. 12).
- Spresnili sa podmienky použitia 50 % zisku po zdanení (§ 5 ods. 1 písm. d)) a ďalšie možnosti použitia zisku po zdanení (§ 5 ods. 1 písm. g)).
- Zaviedla sa pre integračný podnik fikcia spĺňania podmienky minimálneho počtu zamestnancov, pokiaľ podnik do 6 mesiacov doplní zamestnancov na požadovaný minimálny počet (§ 12 ods. 6).
- Zrušilo sa povinné účtovné obdobie kalendárny rok (zmena § 14 ods. 4).
- Zrušila sa povinnosť overenia účtovnej závierky a výročnej správy audítorom (zrušenie § 14 ods. 5).
Výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania
Zákon prináša „poriadok“, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, podniky sociálneho dosahu a sociálne podniky, ako i rôzne druhy podpory. Pred jeho prijatím bola práca v tomto sektore značne komplikovaná, hlavne z dôvodu chýbajúcich kritérií sociálneho podniku a cielenej podpory. To prinieslo aj ďalšie problémy, napr. štatistické vykazovanie bolo takmer nemožné (koľko pracovných miest sa vytvorilo, akým % prispel sektor SE k tvorbe HDP), čo značne brzdilo spoločenské uznanie a napredovanie tohto sektora.
Výhody
- Prístup k finančnej podpore: Registrované sociálne podniky majú možnosť získať finančnú podporu od štátu a Európskej únie. Analytička Slovak business agency Chmelárová (2020) vníma prístup k finančnej podpore ako jednu z hlavných motivácií pre registrovanie sociálnych podnikov.
- Podpora zamestnanosti: RSP sú dôležitým nástrojom pre podporu zamestnanosti, najmä pre osoby so zdravotným znevýhodnením.
- Regionálny rozvoj: Sociálne podniky prispievajú k regionálnemu a miestnemu rozvoju.
- Sociálna inklúzia: RSP sú dôležitým prispievateľom k sociálnej inklúzii.
- Riešenie spoločenských problémov: Sociálne podniky sa zameriavajú na riešenie rôznych spoločenských problémov, ako napríklad nezamestnanosť, chudoba, sociálne vylúčenie a environmentálne problémy.
- Využitie finančných zdrojov zo štátu: Motivácia zakladateľov RSP je pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie a využiť finančné zdroje zo štátu.
Riziká a limity
- Byrokracia: Zakladatelia a prevádzkovatelia RSP sa často stretávajú s nadmernou byrokraciou.
- Nedostatok finančných prostriedkov: Nedostatok finančných prostriedkov môže byť pre RSP vážnym problémom, najmä v začiatkoch.
- Ťažšie hľadanie personálu: Hľadanie personálu so zdravotným znevýhodnením je náročné, keďže inzeráty nemôžu priamo uvádzať túto podmienku.
- Nedostatočná informovanosť: Verejnosť má často nedostatočné informácie o sociálnom podnikaní. Gregorová a Švidroňová (2020) dopĺňajú, že informovanosť ľudí v tejto oblasti je nedostatočná. Rovnako je nedostatočné aj pochopenie toho, čo je vlastne sociálna ekonomika a to na strane podnikateľov, no aj subjektov verejnej správy - ministerstiev, regionálnej a miestnej samosprávy. Ako uvádzajú, ľudia stále nevedia čo vlastne je sociálne podnikanie.
- Komplexné vzdelávanie: Chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.
Typy registrovaných sociálnych podnikov
RSP je štatút, je to najvyššia úroveň SP v zmysle slovenskej legislatívy. Z hľadiska činnosti registrovaným sociálnym podnikom môže byť:
- integračný podnik,
- sociálny podnik bývania,
- iný registrovaný sociálny podnik.
Cieľom integračného podniku je podpora zamestnanosti znevýhodnených alebo zraniteľných osôb prostredníctvom ich zamestnávania, najmenej v podiele 30% z celkového počtu zamestnancov.
Sociálny podnik bývania pozitívny sociálny vplyv dosahuje zabezpečovaním spoločensky prospešného nájomného bývania.
Chránená dielňa/chránené pracovisko - je sociálnym podnikom?
Je veľmi dôležité povedať, že registrovaný sociálny podnik aj chránená dielňa alebo chránené pracovisko je štatút a nie právna forma. To znamená, že registrovaný sociálny podnik a CHD/CHP môže mať rôznu právnu formu - napríklad obchodná spoločnosť, o.z., nezisková organizácia. CHD zamestnáva najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím. Z toho vyplýva, že spĺňa podmienku integračného sociálneho podniku zamestnať aspoň 30% znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov. Keď spĺňa ostatné kritériá, o ktorých sme už hovorili (napr. reinvestícia zisku, demokratická správa, hospodárska činnosť a ďalšie), môže požiadať o štatút registrovaného sociálneho podniku. Súbeh štatútu CHD/CHP a SP však nie je dovolený.
Podpora a poradenstvo pre sociálne podniky
Zákon prináša podporu podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky, a to prostredníctvom investičnej pomoci a kompenzačnej pomoci. Registráciu sociálneho podniku, kontrolu dodržiavania povinností, poradenstvo pre registrované sociálne podniky, zber a šírenie informácií v oblasti sociálnej ekonomiky zabezpečuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Integračnému podniku sa poskytuje kompenzačný príspevok, lebo v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených či zraniteľných osôb je znevýhodnený oproti bežným podnikateľom, ktorí do svojho podnikania zapájajú bežných zamestnancov. Túto aktivitu realizuje napr. obecný podnik v Spišskom Hrhove alebo kaviareň Radnička v Bratislave. Po zaškolení a zapracovaní znevýhodnenej osoby zvýšili jej zamestnateľnosť a našli jej vhodné pracovné miesto u iného zamestnávateľa.
Každý zamestnávateľ, ktorý má aspoň 20 zamestnancov, musí zamestnať aj osoby so ZP, a to v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak to neurobí, zaplatí pokutu za neplnenie alebo zadá zákazku CHD/CHP. Novinkou je, že zákazku - na podporu dopytu - môže zadať aj integračnému podniku, u ktorého najmenej 30% zamestnancov tvoria občania so ZP. Túto povinnosť je možné plniť aj realizáciou vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní. Strategickým cieľom sektora SE je dosiahnuť spoločenské uznanie pre jej subjekty a získať punc kvality pre služby a produkty, ktoré poskytujú. Svojimi aktivitami odbremeňujú štát, riešia spoločenské, komunitné a sociálne problémy, právom si zaslúžia podporu a celospoločenskú pozornosť.
Regionálne centrá sociálnej ekonomiky
Na účely poskytovania informácií o sociálnej ekonomike sú zriadené Regionálne centrá sociálnej ekonomiky. Tieto centrá poskytujú bezplatne pomoc pri založení sociálneho podniku a jeho registrácii, informácie o možnostiach podpory pre subjekty sociálnej ekonomiky a následnú pomoc a podporu pri výkone činnosti.