Študenti a dôchodcovia: Kedy a za čo neplatia odvody a dane

Absolventi škôl každoročne po maturitách či štátniciach hľadajú odpovede na otázky, či sa po skončení štúdia musia prihlásiť do Sociálnej poisťovne, kedy, koľko a či vôbec majú platiť sociálne odvody, prípadne či majú nárok na dávku v nezamestnanosti, ak si prácu nenájdu. Sociálna poisťovňa pripravila niekoľko rád, ako postupovať v rôznych životných situáciách. V článku sa budeme venovať aj odvodovej odpočítateľnej položke, ktorú si môžu uplatniť študenti počas práce na dohodu o brigádnickej práci študentov.

Povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni po skončení štúdia

Štandardne platí, že povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na nich až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú.

Ak začnú na Slovensku pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ. Ak začnú podnikať, povinné poistenie im posúdi Sociálna poisťovňa až o rok - po podaní daňového priznania. Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia. Ak sa tak sami rozhodnú, môžu si platiť sociálne poistenie sami dobrovoľne.

Absolvent odchádza do zahraničia alebo si plánuje voľno

Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.

Absolvent končí alebo prerušuje štúdium a poberá sirotský dôchodok

Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov. To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho prerušení alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovni sami.

Poberatelia sirotských dôchodkov a brigády

Poberatelia sirotských dôchodkov, ktorí dovŕšili 15 rokov veku a ukončili obdobie školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, môžu počas letných prázdnin pracovať. Výplata sirotského dôchodku im nebude počas týchto letných prázdninových mesiacov zastavená a sirotský dôchodok im bude riadne vyplácaný. Sociálna poisťovňa k 31. máju 2025 vyplácala 19 994 dávok sirotské v priemernej výške 210,48 eur.

Zákonník práce s účinnosťou od 1. augusta 2024 ohraničuje možnosť zamestnávania mladistvých po dovŕšení 15 rokov veku, avšak najskôr dňom ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, (napr. po 30. júni), t. j. už počas letných prázdnin (júl a august) a nemusia čakať na oficiálne ukončenie školského roka (31. august).

Pätnásťroční môžu pracovať na dohodu o brigádnickej práci študenta. Tá je pre nich výhodná aj preto, že do výšky 200 eur mesačne je oslobodená od sociálnych odvodov. Viac informácií o tejto výnimke uvádzame v záverečnej časti článku. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere a pracovný čas u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.

Pri uzatvorení pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie (nie súhlas) jeho zákonného zástupcu (napr. rodiča, poručníka). To znamená, že súčasťou prijatia neplnoletej osoby do zamestnania je len vyjadrenie rodiča. Zákonný zástupca teda nemusí súhlasiť s prijatím do zamestnania, resp. s výkonom práce svojho mladistvého dieťaťa, postačuje iba jeho vyjadrenie (kladné alebo záporné stanovisko, postoj).

Mladiství nemôžu pracovať nadčas ani v noci. Rovnako nemôžu mať dohodnutú pracovnú pohotovosť, nesmú prísť do styku s alkoholom, pracovať s hotovosťou môžu, ale nie sú zodpovední za hotovosť. Môžu vykonávať rôznu administratívnu výpomoc, roznášanie letákov, pomocné práce v rôznych podnikoch alebo aj na kúpaliskách.

Absolvent sa stáva po skončení školy nezamestnaným

Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Zdravotné poistenie však nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne. Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Pri tejto dávke musí získať najmenej 730 dní poistenia a zároveň sa evidovať na úrade práce.

Absolvent začína podnikať

Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok (2026) podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za rok 2025. Aby sa živnostník, resp. SZČO nestal povinným platiteľom sociálnych odvodov v roku 2026, jeho príjem za rok 2025 nesmie prekročiť sumu 9 144 eur. Ak hranicu príjmov podnikateľ prekročí, vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné platenie poistného sa mu zúročí v budúcnosti pre prípadný nárok na dávky (nemocenské, materské či dávku v nezamestnanosti) a zaráta sa mu aj do obdobia dôchodkového poistenia pre budúci nárok na dôchodok.

Absolvent uzatvorí pracovný pomer alebo dohodu

Viacerí absolventi škôl sa po skončení školy zamestnajú alebo začnú pracovať na dohodu. Ak sa hneď po škole, resp. po letných prázdninách študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Povinnosti zaňho bude automaticky plniť zamestnávateľ, ktorý ho prihlási do Sociálnej poisťovne a bude zaňho platiť aj poistné na sociálne poistenie z dohodnutej mzdy (vymeriavacieho základu). Pozor, ak už osoba nemá štatút študenta, nie je možné uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta (a využiť úľavu na odvodoch), potrebné je použiť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

Uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky u študentov

Počas letných prázdnin, viac ako inokedy, študenti pracujú ako brigádnici. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (známu tiež ako odvodová úľava) a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Vďaka tomu môžu zarobiť viac. O takúto úľavu je možné požiadať len u jedného zamestnávateľa na jednu dohodu o brigádnickej prácu študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Tlačivo pre zamestnávateľa nájdete na stiahnutie tu: Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov.

Odvodová odpočítateľná položka je maximálne 200 eur mesačne

Odvodová odpočítateľná položka predstavuje 200 eur za kalendárny mesiac. Ak má študent - brigádnik vymeriavací základ (odmenu v hrubom) na základe určenej dohody nižší ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je jeho hrubá mzda nižšia ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je hrubá mzda vyššia ako 200 eur mesačne, odvody mu zamestnávateľ vyráta z rozdielu hrubej mzdy a sumy 200 eur. Pri platení poistného za zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia sa odvodovo odpočítateľná položka v sume 200 eur neodpočítava.

Výšku odvodov pri (ne)uplatnení odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) uvádza Sociálna poisťovňa na dvoch príkladoch - pri hrubej odmene 200 eur a 400 eur:

*Platí sa len z rozdielu medzi 400 eur a 200 eur, t. j. zo sumy 200 eur.

Daňové povinnosti študentov

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2025 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. marca 2026. Ak študent v roku 2025 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy nižšie ako 2 876,90 eura a z týchto príjmov mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie, čím mu vznikne daňový preplatok. Tento daňový preplatok mu správca dane vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Ak študent pracoval aj v zahraničí a poberal príjem zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, aj tento príjem sa zahrňuje do celkových zdaniteľných príjmov. Ak študent dosiahol iba príjmy na území Slovenskej republiky zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta v roku 2025 presahujúce sumu 2 876,90 eura, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 17. februára 2026 (lehota pripadá na 15. február, ale posúva sa na najbližší pracovný deň).

Dôležitosť poistenia pre pracujúcich študentov

Pracujúci študenti sa z hľadiska poistení dostávajú do iného postavenia než tí, ktorí sa naplno venujú len štúdiu. Či bude ich poistenie dostačujúce, do veľkej miery závisí od typu pracovného úväzku. Študenti vysokých škôl do 26 rokov, ktorí ešte nezískali titul 2. stupňa, si neplatia povinné zdravotné poistenie, platí ho za nich štát. Ak majú dennú formu štúdia, toto pravidlo pre nich platí, až dokým nedosiahnu 30 rokov (za predpokladu, že stále nedosiahli titul). Rovnako je to v prípade doktorandov, ktorí ešte nedosiahli 30 rokov a titul 3. stupňa. V prípade sociálneho poistenia je to inak. Štát nemá povinnosť ho platiť a tak jednoducho povedané, študent si tým pádom nesporí ani na dôchodok, ani nemá garanciu nemocenských či nezamestnaneckých dávok. Môže sa však prihlásiť na dobrovoľné sociálne poistenie, a to už od dovŕšenia 16. roku.

V momente, kedy študent začne pracovať, situácia sa mení. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie vzniká, keď si založí napríklad živnosť. V druhom roku podnikania pri dosiahnutí určitej hranice príjmu mu môže vzniknúť aj povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne. Systém pracovných zmlúv a povinností platieb poistného je pomerne zložitý, začnime však od najjednoduchšieho prípadu: trvalý pracovný pomer. Nič nebráni tomu, aby sa študent zamestnal naplno, a v takomto prípade sa na neho vzťahujú všetky pravidlá Zákonníka práce. A to sa týka aj odvodov, čiže za plne zamestnaného študenta odvádza poistné do zdravotnej aj sociálnej poisťovne firma.

Ďalšou veľmi častou formou zamestnania študenta sú dohody o brigádnickej práci. Pri tých môže nastať aj situácia, že študent odvody neplatí vôbec. Závisí to od výšky zárobku. Ak za určitý mesiac nepresiahne sumu 200 €, môže si uplatniť odvodové oslobodenie. Zdravotné odvody za neho vtedy platí opäť štát. Študent môže byť zamestnaný aj na dohodu s právom na nepravidelný príjem. Pri takomto type dohôd treba myslieť na to, že zamestnávateľ nemá povinnosť platiť niektoré zložky sociálneho poistenia, ako je napríklad poistenie v nezamestnanosti alebo nemocenské poistenie.

Ak ako pracujúci študent myslíte na svoju budúcnosť a chcete byť krytý pre prípad zdravotných problémov, prípadne si chcete sporiť, odporúčame komerčné poistenie. Pri používaní majetku zamestnávateľa, napríklad, keď študent využíva služobné auto, je nanajvýš vhodné uzavrieť si poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu. Študent je tak krytý pre prípad, že neúmyselne pri výkone práce poškodí majetok svojho zamestnávateľa.

Bližšie tieto riziká popisuje špecialista na poistenie, Vladimír Cvik: „Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o škody spôsobené pri plnení pracovných povinností a zamestnanec za ne zodpovedá. Havária so služobným vozidlom, poškodený služobný mobil či rozbitý tovar v sklade pri jeho nakládke vedia pracujúcim študentom priniesť nemalé finančné výdavky a práve na takéto situácie slúži uvedené poistenie. Pozor však na straty zverených predmetov, manko v pokladni, škody z nesprávneho uskladnenia tovaru alebo rôzne pokuty - v týchto prípadoch ide o škody vylúčené z plnenia.“

Ak je súčasťou práce študenta pravidelná cesta za hranice, rozhodne sa oplatí celoročné cestovné poistenie, ktoré zaistí preplatenie nákladov pri nečakaných zdravotných problémoch alebo nehodách v zahraničí. Dôležité veci, ktoré by si mal všímať pri cestovnom poistení, upresňuje náš odborník: „Pri uzatváraní cestovného poistenia netreba zabúdať na to, že ak sú pracovné cesty spojené aj s manuálnou činnosťou, tak daná poistka musí pokrývať kolízne situácie, ktoré nastanú v súvislosti s takýmto druhom práce. Týka sa to najmä zdravotných problémov alebo úrazov. Sú prirodzene spojené s vyšším rizikom, a preto sú takéto poistenia drahšie. Na druhej strane treba upozorniť, že zodpovednostné poistenie, ktoré tiež môže byť súčasťou cestovného poistenia, nekryje škody spôsobené iným osobám alebo na cudzom majetku v súvislosti s výkonom akejkoľvek pracovnej činnosti. Je to z toho dôvodu, že krajiny majú rozdielne právne normy a zákony aj v súvislosti s uplatňovaním náhrady škody, a preto nie je možné takéto situácie zahrnúť v danom poistení.“

tags: #sdenti #a #dochodcovia #neplatia