Dopyt predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré sú si kupujúci ochotní kúpiť za určitú cenu. Cieľom kupujúceho je kúpiť čo najväčšie množstvo tovarov a služieb za najnižšiu cenu. Podľa Fuscha a Tuleja je dopyt funkčná závislosť medzi dvoma premennými, množstvom produkcie a cenou produkcie. Trhový dopyt je teda súčet všetkých individuálnych dopytov po určitom tovare.
Krivka dopytu ukazuje celkové množstvo tovaru, ktoré sú spotrebitelia schopní a ochotní kúpiť pri každej možnej cene, pričom ostatné faktory ostávajú nezmenené. S vyššou cenou klesá aj dopytované množstvo. Zákon klesajúceho dopytu znamená, že cena klesá a dopyt rastie, alebo naopak, cena rastie a dopyt klesá. Graficky si môžeme tento vzťah medzi cenou a dopytovaným množstvom naznačiť posunom po krivke.
Faktory ovplyvňujúce dopyt a posuny krivky dopytu
Dopyt ovplyvňuje množstvo faktorov, medzi ktoré patria:
- Mzdy (príjem domácností)
- Cena tovarov a služieb
- Množstvo tovarov a služieb
- Počasie
- Móda
- Záľuby
- Ceny substitútov
- Ceny komplementárnych tovarov
- Počet domácností
- Dostupnosť tovaru a služieb
Ak sa dopyt zvyšuje, tak krivka dopytu sa posúva doprava. Ak sa dopyt znižuje, krivka sa posúva doľava.
Faktory zvyšujúce dopyt:
- Zvýšenie príjmu spotrebiteľov, zvýšenie kúpnej sily spotrebiteľov
- Nárast ceny substitučných tovarov
- Pokles ceny komplementárnych tovarov
- Zvýšenie rozsahu trhu
Faktory znižujúce dopyt:
- Zníženie kúpnej sily spotrebiteľov, zníženie príjmu spotrebiteľov
- Nárast ceny substitučných tovarov
- Pokles ceny komplementárnych tovarov
- Zníženie rozsahu trhu
Príjmová elasticita dopytu
Príjmová elasticita je miera citlivosti dopytu po jednom tovare na zmeny príjmu domácnosti. Čím väčšia je absolútna hodnota vlastnej elasticity, tým citlivejšie zákazníci reagujú na zmenu ceny.
Dopyt na trhu práce
Trh práce je dynamický mechanizmus, v ktorom sa stretáva ponuka práce zo strany domácností s dopytom zo strany podnikov a ďalších inštitúcií. Fungovanie trhu práce sa pomerne výrazne odlišuje od trhu s tovarmi.
Hlavnou časťou dopytu na trhu práce sú firmy. Základný činiteľ, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje tento dopyt, je úroveň mzdovej sadzby. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce (výrobky, služby). Takže keď sa dopyt po výrobkoch zvýši, zvýši sa aj dopyt po pracovníkoch.
Pri určovaní krivky dopytu po práci je potrebné vychádzať z hraničného produktu práce, ktorý je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej jednotky práce. V konečnom ponímaní je krivka hraničného produktu práce krivkou dopytu po práci.
Zmení AI tvoju prácu? Pravda o ekonomike budúcnosti👨🏼💻
Vplyv ekonomického rastu a poklesu na dopyt po práci
Rozmach a úpadok ekonomického bohatstva rodiny Greyovcov predstavuje príklad fungovania trhu práce v ťažobnom a stavebnom priemysle v Západnej Austrálii a Severnom teritóriu. Vzostup cien rudy spôsobil, že ťažba bola vysoko zisková, čo viedlo k silnému dopytu po práci, ktorý nakoniec vyčerpal zásobu nezamestnaných montérov a vodičov nákladných vozidiel. Keď sa však ekonomický rozmach skončil a ceny komodít prudko klesali, ťažobná spoločnosť znížila výrobu a snažila sa drasticky znížiť náklady, čo zahŕňalo aj nahradenie ľudskej práce strojmi. To viedlo k poklesu dopytu po práci.
Mzdová krivka a nezamestnanosť
Model WS/PS (Wage Setting/Price Setting) je model agregátnej ekonomiky, ktorý spája rozhodnutia o stanovovaní miezd a cien. Priesečník mzdovej a cenovej krivky predstavuje Nashovu rovnováhu a určuje štrukturálnu nezamestnanosť a reálnu mzdu.
Mzdová krivka ukazuje vzťah medzi mierou nezamestnanosti a reálnou mzdou, ktorú firmy platia. Pri pomerne vysokej miere nezamestnanosti v ekonomike je rezervačná mzda zamestnanca nízka a za pomerne nízku odmenu vynaloží vysoké úsilie. Pri pomerne nízkej miere nezamestnanosti je rezervačná mzda zamestnanca vysoká a v práci nevynaloží dostatočné úsilie, ak nebude dostávať vysokú odmenu.
Vyššia miera nezamestnanosti znižuje výšku rezervačnej mzdy, lebo pracovník čelí v prípade straty práce dlhšiemu obdobiu nezamestnanosti. Oslabuje to vyjednávaciu silu zamestnanca a krivku najlepšej reakcie posúva doľava.
Faktory ovplyvňujúce mzdovú krivku:
- Zníženie podpory v nezamestnanosti by krivku najlepšej reakcie posunulo doľava, pretože náklady na stratu zamestnania by boli vyššie, čo by viedlo k vyššej zamestnaneckej rente a možnosti firiem stanoviť nižšie mzdy.
- Nárast pracovnej sily znamená, že si prácu hľadá viac ľudí, čo predlžuje obdobie nezamestnanosti po strate práce a posúva krivku najlepšej reakcie doľava.
- Nové technológie umožňujúce jednoduchšie monitorovanie pracovníkov (napr. GPS) znižujú náklady na rozpoznávanie neúplného výkonu, čo umožňuje firmám stanoviť nižšie mzdy a zároveň udržiavať úsilie pracovníkov.
Trhové subjekty a ich úlohy
Medzi hlavné prvky trhového mechanizmu patria trhové subjekty, trhová konkurencia, dopyt, ponuka a trhová cena. Trhovými subjektami sú domácnosti, podniky a štát.
Na trhu práce sú aktéri:
- Zamestnanci: Snažia sa nájsť prácu za čo najlepších podmienok.
- Majitelia a manažéri firiem: Stanovujú výšku miezd a kontrolujú, ako zamestnanci pracujú.
- Štát: Reguluje trh práce prostredníctvom legislatívy, inštitucionálneho rámca a ekonomických opatrení. Zásahy štátu ovplyvňujú fungovanie trhu práce aj na strane ponuky, aj na strane dopytu.
- Odbory: Zohrávajú kľúčovú úlohu v kolektívnom vyjednávaní a ochrane práv zamestnancov. Pôsobia hlavne ako regulátory trhu.
Vplyv demografických zmien na trh práce
O vplyvoch starnutia populácie sa najčastejšie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí. Rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“. Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8% na 48,2%.