Účinné aktivity pre seniorov s Parkinsonovou chorobou: Zlepšenie kvality života

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré postihuje najmä starších ľudí. Hoci nad samotnou diagnózou nedokážeme zvíťaziť, existuje mnoho spôsobov, ako zmierniť jej príznaky a zlepšiť kvalitu života.

Tento článok sa zameriava na jednoduché, ale účinné aktivity, ktoré môžu seniori s Parkinsonovou chorobou vykonávať, aby si udržali fyzickú a duševnú pohodu. Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhou najčastejšou neurodegeneratívnou chorobou. Postihuje centrálnu aj periférnu nervovú sústavu. Toto ochorenie je chronické a progresívne, čo znamená, že príznaky sa objavujú postupne a dochádza k ich zhoršovaniu.

Zo začiatku si ochorenie väčšina ľudí nevšimne, pretože prvotnými symptómami bývajú bolesti svalov a kĺbov, ktoré sú pripisované iným ochoreniam alebo brané na ľahkú váhu. V poslednej fáze ochorenia je pacient, žiaľ, pripútaný na lôžko, resp. kreslo.

Pochopenie Parkinsonovej choroby

Parkinsonova choroba je spôsobená zánikom neurónov v bazálnych gangliách stredného mozgu, konkrétne v čiernej hmote (substantia nigra). Tieto neuróny produkujú dopamín, neurotransmiter, ktorý pomáha kontrolovať pohyb svalov a správanie. Nedostatok dopamínu vedie k typickým príznakom Parkinsonovej choroby.

Dopamín slúži ako prenášač biologickej informácie medzi bunkami. V dôsledku nedostatku dopamínu, bazálne gangliá nemôžu efektívne fungovať a vzniká porucha regulácie pohyblivosti - prejavy Parkinsonovej choroby.

Môže sa objaviť i mnoho rokov po prekonanom vírusovom zápale mozgu, po dlhom užívaní narkotík a antidepresív alebo po otravách mangánom a methylalkoholom. Výnimkou však nie je ani dedičnosť.

Štatistiky a rizikové faktory

Parkinsonova choroba za rok na svete postihne jedného až dvoch ľudí z tisíc obyvateľov. Štatisticky jeden človek nad 60 rokov zo 100 ľudí ochorie na toto ochorenie. Riziko stúpa s vekom až desaťnásobne. V Európe ju diagnostikovali 1,2 miliónu ľudí.

Príčina ochorenia sa väčšinou nedá určiť, no vedci sa domnievajú, že dedičnosť patrí k hlavným rizikovým faktorom. Pri 5 % až 15 % ľudí postihnutých chorobou sa objavila aj u ich rodinných príslušníkov. Ohrozené je viac mužské pokolenie.

Na základe výskumov sa zistilo, že na vznik ochorenia vplývajú ale aj environmentálne faktory v podobe toxínov a pesticídov a tiež prekonané poranenia hlavy. Riziko sa prekvapivo znižuje s fajčením a požívaním kofeínových nápojov.

Príznaky Parkinsonovej choroby

Typickými prejavmi Parkinsonovej choroby sú:

• Pokojový tras: Rytmické oscilačné pohyby častí tela, najčastejšie končatín, ktoré sa vyskytujú v pokoji a zmierňujú sa pri pohybe alebo spánku. Trasenie je spravidla asymetrické a má frekvenciu 4-6 Hz.
• Bradykinéza: Pomalosť pohybov, ktorá sťažuje vykonávanie bežných úkonov, ako je obliekanie, jedenie alebo chôdza.
• Svalová stuhnutosť: Zvýšené svalové napätie, ktoré obmedzuje rozsah pohybu a spôsobuje bolesť.
• Poruchy rovnováhy: Nestabilita a zvýšené riziko pádov, často spôsobené problémami s koordináciou a postojom. Chôdza sa vyznačuje zrýchľovaním, ale aj pomalými, skrátenými, nízkymi a šúchavými krokmi s absenciou pomocných pohybov horných končatín.
• Ďalšie príznaky: Medzi ďalšie príznaky patria problémy so spánkom, rečou, mimikou, prehĺtaním, zápcha, depresia a kognitívne poruchy.

Dôležitosť aktivity a cvičenia

Napriek progresívnemu charakteru Parkinsonovej choroby je dôležité, aby seniori zostali aktívni a zapojení do rôznych aktivít. Pravidelná liečba pohybom prináša prekvapivo väčšie výhody z hľadiska fyzického i funkčného výkonu organizmu, než predpokladáme. Cvičenie a aktívny životný štýl môžu pomôcť:

• Zmierniť príznaky choroby
• Udržať svalovú silu a flexibilitu
• Zlepšiť rovnováhu a koordináciu
• Zvýšiť kardiovaskulárnu kondíciu
• Zlepšiť náladu a kognitívne funkcie
• Znížiť riziko pádov a komplikácií

Pri výbere aktivít je dôležité zohľadniť individuálne schopnosti a preferencie každého seniora. Rešpektujeme fyzické a poznávacie schopnosti pacienta s nevyhnutným prispôsobením tempa a náročnosti cvičenia - primeranosť, postupnosť. Kľúčom k správnej rehabilitácii je predovšetkým každodenné, pravidelné domáce cvičenie. Každé cvičenie pritom môže byť len celkom krátke - 10 až 15 minút.

Fyzické aktivity

Pravidelné cvičenie je kľúčové pre udržanie fyzickej kondície a zmiernenie príznakov Parkinsonovej choroby. Cvičením ovplyvňujeme najčastejšie bežné aktivity pacienta - sed, vstávanie zo sedu, stoj, chôdza. Tu je niekoľko jednoduchých, ale účinných fyzických aktivít:

1. Chôdza a Nordic Walking: Jednoduchá a prístupná aktivita, ktorá zlepšuje kardiovaskulárnu kondíciu, rovnováhu a koordináciu. Použitím trekových palíc zapájame do aktivity strnulé horné končatiny, čím predchádzame zhrbenej postúre, striedavým pohybom zlepšujeme hlboký stabilizačný systém, odľahčujeme chrbticu a eliminujeme riziko pádu. Pobytom v horskom teréne spevňujeme členky, kolená a dodávame do tela - mozgu potrebný kyslík.
2. Strečing: Pravidelný strečing pomáha udržiavať flexibilitu svalov a kĺbov, zmierňuje stuhnutosť a zlepšuje rozsah pohybu. Pri cvičeniach sval napnite a následne ho uvoľnite. Umožníte tým, aby sa vaše svaly postupne naťahovali.
3. Cvičenie na stoličke: Je skvelá voľba pre seniorov s obmedzenou pohyblivosťou. Môžu vykonávať rôzne cviky na posilnenie svalov, zlepšenie flexibility a rovnováhy v sede.
4. Tanec: Je zábavná a efektívna aktivita, ktorá zlepšuje koordináciu, rovnováhu, rytmické cítenie a náladu. Problémy s chôdzou či koordináciou pomáha zmierniť aj hudba a tanec.
5. Joga a Tai Chi: Tieto cvičenia kombinujú fyzické pohyby s dychovými technikami a meditáciou, čo pomáha zlepšiť flexibilitu, rovnováhu, koordináciu a znížiť stres.
6. Balančný tréning (proprioceptívna terapia): Balančný tréning pomáha zlepšiť rovnováhu a znížiť riziko pádov.
7. Cvičenie na orbitreku a stacionárnom bicykli: Na vhodne zvolenom type orbitreku precvičujeme väčšiu dĺžku a výšku krokov, zrýchlenie, spomalenie, koordináciu pohybov s využívaním striedavej aktivizácie mozgových hemisfér. Pri cvičení na stacionárnom bicykli zasunieme chodidlá do klipsní na pedáloch, nastavíme slabú aretáciu a rozbehneme otáčky na vyššiu frekvenciu.
8. Unilaterálne rotačné cvičenia: Uvoľňujú a zároveň posilňujú pletence ramenných kĺbov, zlepšujú hlboký stabilizačný systém, koordináciu, rovnováhu, rytmické cítenie, prepínanie mozgových hemisfér (napr. krúženie v tvare ležatej osmičky jednoručne, obojručne v stoji na bosu). Na posilnenie oslabených odťahovačov (abduktorov) bedrových kĺbov, extenzorov trupu a dolných končatín využívame širokú škálu cvičení či už so záťažou, alebo bez nej. Efektívne je kopanie do fitlopty, cvičenia, pri ktorých používame aquahit, flexibar, lodné lano.

Pohybová reedukácia a relaxačné cvičenia: Veľmi dôležitou súčasťou rehabilitačného procesu je počiatočná inštruktáž pod vedením skúseného rehabilitačného pracovníka. Jeho úlohou je pohybová reedukácia pacienta, čo znamená odstránenie chybných pohybových stereotypov a navodenie nových, vhodnejších. Relaxačné cvičenia napomáhajú k zníženiu svalovej stuhnutosti.

Ukážka strečingových cvičení

Strečing je dôležitý pre zmiernenie vplyvu svalovej stuhnutosti a pomôže vám dosiahnuť väčší rozsah pohybov. Nedovoľte, aby sa u vás rozvinulo nesprávne držanie tela. Pri cvičeniach sval napnite a následne ho uvoľnite. Umožníte tým, aby sa vaše svaly postupne naťahovali. Nemusíte robiť všetky z nasledujúcich cvikov. Vyberte si tie, ktoré sa vám zdajú najlepšie. Dbajte na svoju bezpečnosť:

• Naťahujte sa pomaly tak, aby ste nerobili trhavé alebo kmitavé pohyby.
• Zotrvajte v polohe, v ktorej je sval napnutý tak, aby to pre vás bolo pohodlné a dostatočne dlho na to, aby sa vaše svaly uvoľnili.
• Cieľom je, aby ste cítili príjemný tlak - vyhnite sa pocitu bolesti.
• Dýchajte prirodzene - dych nezadržujte.

Konkrétne cvičenia:

1. Krok 1: Rotácia trupu v sede

   Posaďte sa vzpriamene na okraj stoličky. Vytočte ramená doprava. Siahnite si pravou rukou za seba a natiahnite ju k ľavému boku. Vytočte vašu hlavu ako aj telo. Uvoľnite svaly a zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj na druhú stranu.

2. Krok 2a: Strečing ramien a hrudníka v dverách

   Ak ste dostatočne vysoký, postavte sa do dverí a vyložte vaše ruky na zárubňu nad vašou hlavou. Majte ruky narovnané. Mierne sa nahnite dopredu. Vo vašich ramenách a hrudníku by ste mali cítiť mierne napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd.

3. Krok 2b: Strečing ramien a hrudníka pri stene

   Postavte sa tvárou k stene, pričom vaše nohy majú byť vo vzdialenosti asi tridsať cm od steny. Vyložte vaše ruky na stenu tak vysoko ako sa len dá. Vaša hlava má byť v jednej rovine s chrbtom. Mierne sa nahnite dopredu tak, aby sa váš nos dotkol steny. Neohýbajte chrbát. Vo vašich ramenách a hrudníku by ste mali cítiť mierne napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Ak je to pre vás príliš jednoduché, odstúpte jeden krok od steny a skúste to z tejto pozície.

4. Krok 3a, 3b: Strečing ramena v dverách

   Postavte sa do dverí. Zohnite pravú ruku. Položte vašu dlaň a predlaktie na zárubňu, ktorá je za vami. Mierne vytočte celé telo doľava. Vo vašom pravom ramene by ste mali cítiť napätie. Uvoľnite svaly v ramene. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte na druhú stranu.

5. Krok 4: Bočný strečing trupu v sede

   Posaďte sa vzpriamene na stoličku. Pravú ruku ohnite ponad vašu hlavu a pomaly dočahujte smerom k opačnej stene. Telo nenakláňajte. V svaloch na pravej strane by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte na druhú stranu.

6. Krok 5a: Strečing lýtka pri stene

   Postavte sa tvárou k stene (alebo sa držte operadla stoličky). Kvôli rovnováhe si položte ruky na stenu. Posuňte ľavú nohu v pohodlnej vzdialenosti za pravú nohu. Narovnajte vašu ľavú nohu a mierne ohnite pravé koleno tak, že sa nakláňate dopredu. V ľavej päte a lýtku by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.

7. Krok 5b: Strečing lýtka v sede

   Posaďte sa na okraj stoličky. Posuňte pravú nohu pod stoličku tak, aby päta bola mierne nadvihnutá. Položte ruky na pravé koleno a zatlačte na nohu tak, aby sa päta dotkla podlahy. Uvoľnite vaše lýtkové svaly. V ľavej päte a lýtku by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.

8. Krok 6: Strečing bedrových flexorov v ľahu

   Ľahnite si na chrbát na pevný podklad. Nechajte jednu nohu z jednej strany voľne visieť. Tlačte chrbát rovno na tvrdú podložku. Uvoľnite visiacu nohu od kolena nadol. V prednej časti bokov by ste mali cítiť mierne napätie. Uvoľnite vaše bedrové svaly. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.

Kognitívne aktivity

Kognitívne aktivity sú dôležité pre udržanie duševnej sviežosti a spomalenie kognitívneho úpadku, ktorý môže byť spojený s Parkinsonovou chorobou. Na udržanie jemnej motoriky môžu byť nápomocné aj hry s vnúčatami, napríklad puzzle, rôzne skladačky a podobne. Dámy môžu na precvičenie motoriky rúk využiť aj niektoré typy ručných prác. Tu je niekoľko nápadov:

• Čítanie: Čítanie kníh, novín alebo časopisov stimuluje mozog a zlepšuje pamäť a koncentráciu. Ak sa vaši starí rodičia práve rozhliadajú po novej aktivite, čítanie je pre nich ideálnou voľbou.
• Lúštenie krížoviek a sudoku: Tieto hry precvičujú logické myslenie, pamäť a slovnú zásobu.
• Hranie spoločenských hier: Hranie kariet, šachu, dámy alebo iných spoločenských hier stimuluje mozog, zlepšuje sociálne interakcie a prináša zábavu.
• Učenie sa nových vecí: Zápis do kurzu, učenie sa nového jazyka, hudobného nástroja alebo inej zručnosti udržuje mozog aktívny a stimuluje neuroplasticitu.
• Práce v záhrade: Práce v záhrade spájajú fyzickú aktivitu s kognitívnou stimuláciou a prinášajú radosť z prírody.

Aktivity pre zlepšenie jemnej motoriky

Parkinsonova choroba môže ovplyvniť jemnú motoriku, čo sťažuje vykonávanie úkonov, ako je písanie, jedenie alebo obliekanie. Cvičenia na zlepšenie jemnej motoriky môžu pomôcť udržať funkčnosť rúk a prstov. Tu je niekoľko nápadov:

• Modelovanie s plastelínou alebo hlinou: Modelovanie zlepšuje koordináciu, silu a flexibilitu rúk a prstov.
• Navliekanie korálikov: Navliekanie korálikov rozvíja jemnú motoriku, koordináciu oko-ruka a koncentráciu.
• Písanie alebo kreslenie: Pravidelné písanie alebo kreslenie pomáha udržať funkčnosť rúk a prstov a stimuluje mozog.
• Hranie na hudobný nástroj: Hrananie na hudobný nástroj, ako je klavír, gitara alebo husle, zlepšuje koordináciu, rytmické cítenie a jemnú motoriku.
• Perkusný hudobný nástroj kastanety a POWERBALL: Prelaďme na netradičné prostriedky rozvíjania jemnej motoriky prstov a zaraďme do programu perkusný hudobný nástroj kastanety, ktorý sa používa pri flamencu. A čo tak POWERBALL? Skúsme posilňovač zápästia a prstov, ktorý funguje na báze zotrvačníka, gyroskopu, pomáha koordinovať pohyb, rozvíjať mozgové hemisféry a "rozbíjať" trasenie ruky.
• Koordinačné cvičenia s balónikom: Koordinačné cvičenia na horné končatiny spestríme obľúbeným detským odbíjaním balónika, ktorý je pevne zavesený (meníme jeho polohu - terapeut ho prenáša pomocou "selfie" tyče), alebo ho máme uchytený na trupe, na hornej končatine rôzne dlhou niťou. Cvičíme individuálne, vo dvojici, … v ľahu, v sede, v stoji. Cvičíme pred zrkadlom. Používame rôzne polohy fixovaných prstov, aj jednoduchú pálku, napr. varešku, lyžicu.

Sociálne aktivity

Sociálna interakcia je dôležitá pre udržanie duševnej pohody a zníženie pocitu osamelosti. Tu je niekoľko spôsobov, ako sa môžu seniori s Parkinsonovou chorobou zapojiť do sociálnych aktivít:

• Stretávanie sa s rodinou a priateľmi: Pravidelné návštevy rodiny a priateľov, telefonáty alebo videohovory pomáhajú udržiavať sociálne väzby a znižujú pocit izolácie.
• Účasť na komunitných aktivitách: Zapojenie sa do miestnych klubov, združení, kurzov alebo dobrovoľníckych aktivít poskytuje príležitosť na stretávanie sa s novými ľuďmi a zdieľanie záujmov.
• Návšteva podporných skupín: Podporné skupiny pre ľudí s Parkinsonovou chorobou a ich rodiny poskytujú priestor na zdieľanie skúseností, získavanie informácií a vzájomnú podporu.
• Societa fitnescentra: Tí, ktorí sa nezmierili so svojou chorobou, zvyčajne cvičia sami doma. Pokiaľ sa zaradia do prostredia society fitnescentra, posunú sa do vyššieho levelu prospešnej psychoterapie.

Úprava domáceho prostredia

Úprava domáceho prostredia môže výrazne uľahčiť život seniorom s Parkinsonovou chorobou a znížiť riziko pádov a zranení. Pacienti s demenciou a tiež pacienti s Parkinsonom majú zníženú pohybovú schopnosť.

Nebezpečné môžu byť preto voľne položené koberčeky, vyvýšené prahy, káble, šnúry či nízke stolčeky. Zvážte aj nebezpečenstvo presklených dverí a veľkých zrkadiel, ktoré vytvárajú ilúziu veľkého neznámeho priestoru. Mätúce môžu byť aj geometrické vzory na koberci, farebné a materiálové kontrasty medzi podlahou a kobercom alebo lesklá podlahová krytina, ktorá vytvára ilúziu klzkej podlahy. Predmety, ktoré senior používa, označte kontrastnou výraznou farbou, aby si ich všimol. Tu sú odporúčania:

• Odstránenie prekážok: Odstráňte všetky prekážky, ako sú koberce, káble alebo nábytok, ktoré by mohli spôsobiť zakopnutie.
• Inštalácia držadiel: Nainštalujte držadlá v kúpeľni, na toalete a pozdĺž schodov, aby ste poskytli oporu a znížili riziko pádov.
• Použitie protišmykových podložiek: Použite protišmykové podložky v kúpeľni a kuchyni, aby ste zabránili pošmyknutiu.
• Zlepšenie osvetlenia: Zabezpečte dostatočné osvetlenie v celom dome, aby ste zlepšili viditeľnosť a znížili riziko pádov.
• Úprava nábytku: Umiestnite nábytok tak, aby bol ľahko dostupný a nebránil v pohybe.

Strava a výživa

Správna strava a výživa sú dôležité pre udržanie zdravia a pohody seniorov s Parkinsonovou chorobou. Vo všeobecnosti je seniorská populácia ohrozená podvýživou a nedostatkom kalórií v jedle. Zloženie ich stravy je chudobné na bielkoviny, vitamíny a vlákninu, nedostatočný je aj príjem tekutín. Je preto vhodné nájsť optimálny kompromis v zamotanej situácii. Tu je niekoľko tipov:

• Vyvážená strava: Zabezpečte vyváženú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty, bielkoviny a zdravé tuky.
• Dostatočný príjem tekutín: Pravidelne ponúkajte seniorom tekutiny, ako je voda, čaj alebo džús, aby ste predišli dehydratácii. Nie je žiadna novinka, že ľudia vo vyššom veku prestávajú pociťovať smäd, čo môže byť veľmi nebezpečné.
• Vláknina: Zvýšte príjem vlákniny, aby ste predišli zápche, ktorá je častým problémom u ľudí s Parkinsonovou chorobou.
• Mäkká strava: Pri problémoch s prehĺtaním podávajte mäkkú stravu, upravenú na malé kúsky alebo mixovanú.

Uhľohydráty sa podieľajú na tvorbe dopamínu, ale bielkoviny (proteíny) spomaľujú produkciu levodopy do mozgu. Lenže u starnúceho pacienta sa zrýchľuje proces svalovej atrofie a práve svalstvo pomáha udržiavať rovnováhu skeletu parkinsonika, zlepšuje látkovú výmenu. Je preto vhodné nájsť optimálny kompromis v zamotanej situácii.

Po konzultácii s lekárom vyskúšajte synergické doplnky výživy: koenzým Q10, kreatín, vitamíny C, E, D, B3, B6, kávu, Ginkgo bilobu aj účinky cesnaku (opatrnosť pri nízkom tlaku).

Uložte mu teda potraviny na viditeľné miesto a na chladničku nalepte obrázky jedla. Podobne, ako pripravujete lieky do liekových dávkovačov, pripravte do krabičiek aj jedlo. Krabičky označte popisom, aké je to jedlo, ako ho ohriať a kedy ho zjesť. Pokiaľ je chorý v počiatočnom štádiu, kedy je schopný si sám zájsť do obchodu nakúpiť si potraviny, pripravte mu vopred nákupný zoznam. Vyhnete sa tak situácii, kedy je zmätený a nevie, čo nakúpiť, prípadne nakúpi nepotrebné veci.

Ďalšie dôležité aspekty

Okrem vyššie uvedených aktivít a úprav je dôležité zvážiť aj nasledujúce aspekty:

• Pravidelná lekárska starostlivosť: Pravidelné návštevy lekára a neurológa sú dôležité pre monitorovanie priebehu choroby a úpravu liečby.
• Rehabilitácia: Rehabilitácia pod vedením fyzioterapeuta a ergoterapeuta môže pomôcť zlepšiť pohyblivosť, rovnováhu, koordináciu a funkčnosť. Rehabilitačný lekár je na základe lekárskej správy a nálezu v nej schopný posúdiť, či je pacient vhodný na absolvovanie roboticky asistovanej rehabilitácie, pozve ho na vyšetrenie, kde podľa aktuálneho stavu navrhne pre daného pacienta rehabilitačný program a skonzultuje ho s fyzioterapeutom.
• Psychologická podpora: Parkinsonova choroba môže mať negatívny vplyv na psychickú pohodu. Psychologická podpora, terapia alebo účasť na podporných skupinách môžu pomôcť zvládnuť stres, depresiu a úzkosť.
• Terapia kyslíkom (oxygenoterapia): Baktériám, ktoré sú spájané s Parkinsonovou chorobou sa darí v prostredí s nízkou hladinou kyslíka. Kyslík pomáha účinne odstraňovať škodlivé toxíny, ťažké kovy, baktérie, vírusy. Terapia kyslíkom (oxygenoterapia) by nemala pacientovi uškodiť. Je potrebné stanoviť individuálne dávkovanie - na začiatok päť až desať dní po sebe po 30-60 minút. Po úspešnom výsledku pokračovať ďalej - dva až trikrát do týždňa po 30-60 minút. Dôležitá je voľba percentuálneho objemu kyslíka v dávke.

Neurorehabilitácia a jej princípy

Neurorehabilitácia je proces, ktorého cieľom je pomôcť pacientovi pri zotavovaní sa z poškodenia nervového systému a minimalizovať alebo kompenzovať akékoľvek funkčné zmeny vyplývajúce z neho. Funkciu poškodených nervových buniek môžu prebrať iné časti nervového systému. Intenzívnu neurorehabilitáciu poskytujeme pre detských aj dospelých pacientov s neurologickými a pohybovými deficitmi. Pri liečbe pacientov poskytujeme intenzívnu neurorehabilitáciu kombináciou roboticky asistovanej rehabilitácie a štandardných rehabilitačných metód.

Základný predpoklad pre využívanie našich služieb je absolvovanie vstupného vyšetrenia, ktoré zahŕňa prehliadku a rozhovor u FBLR lekára spojený so zhodnotením zdravotného stavu a diagnostikou klienta. FBLR lekár v spolupráci s fyzioterapeutom následne zostaví správny rehabilitačný program.

Štádiá Parkinsonovej choroby

Mnoho lekárov používa na klasifikáciu jej stupňov stupnicu Hoehn a Yahr. Táto stupnica opisuje progresiu ochorenia nasledovne:

Neexistuje žiadny konkrétny test na diagnostikovanie Parkinsonovej choroby. Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, fyzikálnych a neurologických vyšetrení a tiež na základe kontroly znakov a symptómov. Na vylúčenie ďalších stavov sa môžu použiť zobrazovacie testy, ako je napríklad skenovanie CAT alebo MRI. Môže sa tiež použiť skenovanie dopamínového transportéra (DAT).

tags: #jednoduche #aktivity #pre #seniorov #s #parkinsonom