Ekologické poľnohospodárstvo kladie dôraz na udržateľné postupy a minimalizáciu negatívneho dopadu na životné prostredie. Jedným z kľúčových aspektov je aj zloženie krmív pre hospodárske zvieratá, pričom sa uprednostňujú prírodné a geneticky nemodifikované (GMO) zdroje. Tento článok sa zameriava na problematiku GMO v krmivách, aktuálnu situáciu v Európe, predovšetkým v Poľsku a na Slovensku, a na snahy o podporu produkcie krmív bez GMO, ako aj na ďalšie zakázané látky v ekologickom poľnohospodárstve.
GMO v krmivách: Kontroverzná téma
Používanie GMO v krmivách je v Európe dlhodobo diskutovanou témou. Zástancovia argumentujú vyššou produktivitou a nižšími nákladmi, zatiaľ čo odporcovia poukazujú na potenciálne riziká pre zdravie zvierat a ľudí, ako aj na negatívny dopad na biodiverzitu. Pri všetkých výrobkoch, ktoré obsahujú viac ako 0,9 percenta látok GMO, legislatíva EÚ nariaďuje, aby to bolo uvedené na etikete. Platí to aj o krmivách. Mlieko, mäso a vajíčka od zvierat, ktoré konzumujú GMO krmivo, sa nemusia označovať ani testovať, spotrebitelia v EÚ si to však žiadajú.
Poľsko: Snaha o zákaz GMO krmív
Poľsko sa už od roku 2006 snaží zaviesť postupný zákaz kŕmenia zvierat GMO krmivami. Uplatnenie zákona z roku 2006 bolo opakovane posúvané, naposledy o päť rokov. Dôvodom sú predovšetkým obavy združení producentov kurčiat, ktorí tvrdia, že by to ohrozilo konkurencieschopnosť poľských kurčiat a ich vývoz do zahraničia. Poľsko je v súčasnosti najväčším vývozcom kurčiat v EÚ. Ročne dováža 2,5 milióna ton krmiva zo sóje v hodnote 1,42 miliardy eur, hlavne z Argentíny a Brazílie. Aj na novembrovej rade agroministrov štátov EÚ sa hovorilo o zavedení stimulov, ktoré by podnietili európskych poľnohospodárov k pestovaniu sóje - udržateľne a bez GMO. Poľsko a Maďarsko, ktoré už 18 rokov uplatňujú zákaz pestovania GMO plodín, sa zaoberajú touto možnosťou.
Slovensko: Iniciatíva výrobcov krmív a certifikácia bez GMO
Na Slovensku sa o obmedzenie GMO krmiva a odlíšenie mäsových a mliečnych výrobkov zo zvierat, ktoré boli kŕmené GMO, angažujú predovšetkým výrobcovia krmív a čiastočne aj mliekarenský priemysel a obchodné siete. Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností vyvinul iniciatívu, aby Slovenská republika neprodukovala a neuvádzala na trh polotovary ani základné potraviny na báze GMO. Dôvodom je aj možnosť využiť výhodu Slovenska v absolútnej sebestačnosti v produkcii krmív, predovšetkým sóje. Zväz výrobcov krmív začal certifikáciu realizovať komerčne prostredníctvom organizácie AgroCert, ktorú založil v roku 2016.
Zakázané látky v ekologickom poľnohospodárstve
V ekologickom poľnohospodárstve je používanie syntetických pesticídov, herbicídov, umelých hnojív a GMO prísne zakázané. Dôraz sa kladie na prirodzené metódy ochrany rastlín, hnojenie organickými hnojivami a pestovanie plodín v súlade s prírodnými cyklami. V krmivách pre zvieratá sú zakázané syntetické rastové stimulátory, antibiotiká (s výnimkou veterinárneho ošetrenia) a GMO.
Legislatíva a povolené množstvá nežiaducich látok
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z. ustanovuje, že krmivo možno uvádzať na trh a používať na výživu zvierat, ak spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, jeho používanie neohrozuje zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie a ak nepriaznivo neovplyvňuje živočíšnu výrobu a zároveň nežiaduce látky v ňom obsiahnuté nepresahujú najvyššie prípustné množstvá nežiaducich látok v krmivách, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády č. 438/2006 Z. z. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ďalej len „kontrolný ústav“) môže znížiť najvyššie prípustné množstvá nežiaducich látok alebo vylúčiť nežiaduce látky z krmiva, ak zistí, že najvyššie prípustné množstvá sú prekročené alebo ak je v krmive nežiaduca látka neuvedená v prílohe. Prijaté alebo odvolané opatrenia kontrolný ústav uverejní vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Kompletné krmivo obsahujúce mykotoxíny v množstvách presahujúcich najvyššie odporúčané množstvá uvedené v prílohe č. 1 je zakázané. Ak kŕmna surovina priamo skrmovaná, kŕmna surovina určená na výrobu kompletného krmiva alebo doplnkové krmivo obsahuje mykotoxíny zearalenon, deoxynivalenol, ochratoxín alebo fumonizíny, ich celkové množstvo v kompletnom krmive alebo v dennej kŕmnej dávke nesmie presiahnuť najvyššie odporúčané množstvá uvedené v prílohe č. 1.
Najvyššie prípustné obsahy mikroorganizmov, kvasiniek a plesní v krmivách sa ustanovujú v prílohe č. 3. Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
Príklad niektorých nežiaducich látok a ich najvyššie prípustné množstvá v krmivách sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (úplný zoznam je uvedený v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády č. 438/2006 Z. z.):
| Látka | Typ krmiva | Najvyššie prípustné množstvo (ppm) |
|---|---|---|
| Námeľ (Claviceps purpurea) | Všetky krmivá s obsahom nešrotovaného obilia | 1 000 |
| Semená burín a nepomleté plody obsahujúce alkaloidy | Všetky krmivá | 3 000 |
| Semená ricína obyčajného | Všetky krmivá | 10 |
| Krotón (Crotalaria spp.) | Všetky krmivá | 100 |
| Dioxín - PCDD/F-TEQ | Kŕmne suroviny rastlinného pôvodu | 0,75 ng/kg |
| Ochratoxín A | Obilniny a výrobky z obilnín | 0,25 |
| Fumonizín B1, B2 | Kukurica a výrobky z kukurice | 60 |
Alternatívne krmivá v ekologickom poľnohospodárstve
Ekologické poľnohospodárstvo využíva širokú škálu alternatívnych krmív, ktoré sú prirodzené, udržateľné a neobsahujú zakázané látky. Medzi najčastejšie patria:
- Krmoviny z vlastnej produkcie: Pestovanie krmovín na vlastnej farme zabezpečuje kontrolu nad ich kvalitou a minimalizuje riziko kontaminácie zakázanými látkami.
- Lucerna a ďatelina: Tieto strukoviny sú bohaté na bielkoviny a minerály a sú vynikajúcim krmivom pre prežúvavce.
- Obilniny: Ovos, jačmeň a pšenica sú cenným zdrojom energie pre hospodárske zvieratá.
- Olejniny: Slnečnica, repka a sója (ak nie sú GMO) poskytujú bielkoviny a tuky.
- Krmné zmesi certifikované ako ekologické: Tieto zmesi musia spĺňať prísne kritériá ekologického poľnohospodárstva a nesmú obsahovať zakázané látky.
Súčasná situácia a budúcnosť ekologického poľnohospodárstva
Aj napriek prekážkam, ekologické poľnohospodárstvo zaznamenáva v Európe rastúci záujem. Spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú potraviny z ekologického poľnohospodárstva, ktoré sú vnímané ako zdravšie, chutnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu. Podpora pestovania sóje bez GMO je kľúčová pre zabezpečenie udržateľnej produkcie krmív v Európe.
Výzvy v oblasti používania pesticídov
Európska komisia 22. júna 2022 navrhla prijatie právne záväzných cieľov na redukciu používania chemických pesticídov o polovicu do roku 2030. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. Slovensko je vo využívaní prípravkov na ochranu rastlín pod európskym priemerom, s ročným predajom pesticídov na jeden hektár dosahujúcim 1,3 kilogramu. EK žiada členské krajiny, aby si stanovili národný cieľ zníženia pesticídov, v porovnaní s priemerom od roku 2015, 2016 a 2017 sa stanovuje rozsah od 35 %, pre tých lepších cez 50 až 60 %. SR by malo spadať do rozsahu od 35 percentného zníženia používania pesticídov.
Prof. Ing. K. upozorňuje, že pred niekoľkými rokmi boli zakázané niektoré insekticídne moridlá na báze neonikotinoidov, ktoré sa aplikovali hlavne na osivo repky. V praxi to však spôsobilo problémy. Tým, že sa zakázala jedna účinná látka na morenie, poľnohospodári boli a sú nútení niekoľkonásobne opakovať ošetrenia inými, menej účinnými látkami, ako bola zakázaná látka. Výsledok bol paradoxne opačný, lebo len v dôsledku tohto jedného opatrenia sa do životného prostredia dostáva niekoľko desiatok, niekedy možno aj stonásobne väčšie množstvo pesticídov ako v prípade morenia. Moridlo sa aplikovalo iba na osivo v gramových dávkach na hektár. Takto sa v praxi musia aplikovať iné látky postrekom, pri vzchádzaní repky, kde sa až 90 % postrekovej kvapaliny zbytočne dostáva na povrch pôdy. Pôda ešte v tom čase nie je pokrytá plodinou, pretože tá ešte len vzchádza. Odtiaľ sa potom insekticídy dažďom zmývajú do povrchových vôd a celkovo do životného prostredia. Bez použitia pesticídov to dnes jednoducho nepôjde. Súčasnú populáciu by sme bez nich nedokázali adekvátne vyživiť a už vonkoncom nie v takých cenových reláciách a v takej dostupnosti a kvalite v akej sa dnes potraviny vyrábajú. Nahradiť pesticídy bioprípravkami sa zdá byť jednoduché, ideálne a ľúbivé riešenie, ale v súčasnosti je to nereálne. Na drvivú väčšinu pesticídov totiž dnes neexistuje adekvátna biologická alebo nechemická alternatíva. Bioprípravky sú navyše podstatne menej účinné a väčšinou aj drahšie ako pesticídy. Znižovanie používania chemických pesticídov nie je jednoduchá cesta. Tento proces potrvá niekoľko rokov. Odpoveďou by mohlo byť použitie viacerých krokov - používanie presnej techniky, odolnejších odrôd, posilnenie vedy a výskumu v oblasti prípravkov na ochranu rastlín.
Certifikácia a kontrola biopotravín
Biopotravina je špeciálnym druhom potravín a preto musí spĺňať všetky požiadavky kladené na potraviny a naviac musí spĺňať náročné špeciálne požiadavky systému ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ako registrovaná prevádzka musí podpísať zmluvu s inšpekčnou organizáciou, ktorá ho pravidelne a to minimálne jedenkrát ročne kontroluje, či a ako dodržiava pravidlá výroby biopotravín. Ide o špeciálnu kontrolu vykonávanú inšpekčnou organizáciou pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Na Slovensku je ÚKSÚP-om oprávnená inšpekčná organizácia Naturalis SK, spol. s r.o. V prípade, že výrobca biopotraviny dodržiava pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby, tak na predmetnú biopotravinu mu inšpekčná organizácia vystaví certifikát biopotraviny. Tento biocertifikát je dôkazom vyššej kvality BIO a je platný vo všetkých členských štátoch EÚ. Biopotravina je vyrobená minimálne z 95% surovín pochádzajúcich z ekologického poľnohospodárstva.
Právne predpisy platné pri výrobe biopotravín ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorá zahŕňa celý systém výroby bioproduktov, ich spracovávanie na biopotraviny, kontrolu, skladovanie, prepravu a označovanie, sa od 1. januára 2009 riadi novými právnymi predpismi. Ide o európske nariadenie Rady č. 834/07 v znení nariadenia Rady č. 967/08 ako aj nariadenia Komisie č. 889/08, 1235/08 a 1254/08. Uvedené nariadenia Európskej rady a Európskej komisie sú platné vo všetkých členských štátoch EÚ, t.j. aj pre slovenských ekologických prevádzkovateľov, pre slovenské inšpekčné organizácie, aj pre slovenský príslušný orgán t.j. ÚKSÚP. V Slovenskej republike sa k európskym nariadeniam pridružuje Zákon č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe (od 1. júna 2009). Počnúc 1. januárom 2009 je možné použiť aj logo inšpekčnej organizácie NATURALIS SK, s.r.o. a logo EÚ.
tags: #ekologicke #polnohospodarstvo #zakazane #latky #v #krmivach