Sadenie stromov v lesoch: Legislatíva, obmedzenia a osvedčené postupy

Hoci sa sadenie stromov na prvý pohľad javí ako jednoduchá a prospešná činnosť pre prírodu, najmä v kontexte boja proti klimatickým zmenám, v lesných ekosystémoch je táto aktivita regulovaná a často obmedzená. Na Slovensku sa ochrana drevín rastúcich mimo lesa riadi najmä zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a vyhláškou MŽP SR č. 170/2021 Z. z. Pre lesné pozemky platí zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorý komplexne upravuje hospodárenie v lesoch a ochranu lesného prostredia.

Tento článok objasňuje, prečo môže byť sadenie stromov v lesoch obmedzené, aké sú s tým spojené legislatívne požiadavky a ako postupovať, ak chcete prispieť k obnove lesa.

Značka upozorňujúca na chránené územie v lese

Legislatívny rámec a evidencia lesných pozemkov

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva vedie evidenciu lesných pozemkov, porastov a ostatných lesných pozemkov. Obhospodarovateľom lesa je fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zapísaná do tejto evidencie.

Lesné pozemky sú definované ako pozemky s lesným porastom alebo pozemky, kde je lesný porast dočasne odstránený za účelom plánovanej obnovy lesa, prípadne v dôsledku vykonania neplánovanej náhodnej ťažby (napríklad v prípade kalamity). To znamená, že aj malé, čerstvo založené porasty umelou či prirodzenou obnovou sú považované za les. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje o tom, či pozemok je, alebo nie je lesným pozemkom, ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu.

Práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa vznikajú najskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov. Žiadosť o zápis musí obsahovať identifikáciu dotknutých lesných pozemkov, zoznam porastov, doklad o dohode o hospodárení so spoločnou vecou, ak je porast v spoluvlastníctve, a písomnú zmluvu s odborným lesným hospodárom alebo právnickou osobou zabezpečujúcou činnosť hospodára.

Prečo je sadenie stromov v lesoch regulované?

Hromadné vysádzanie stromov, hoci sa zdá byť prospešné, môže mať podľa nových vedeckých štúdií opačné účinky, ako sa očakáva. Myšlienka vysádzania stromov sa v uplynulých rokoch po celom svete ujala ako lacné a vysoko účinné riešenie na boj proti klimatickým zmenám. Avšak, vedci varujú pred bezhlavým vysádzaním nových lesov, ktoré môže zredukovať biodiverzitu a mať len malý vplyv na emisie.

Hlavné dôvody obmedzení a regulácie sadenia stromov v lesoch sú:

  • Ochrana existujúcich biotopov: Sadenie nevhodných druhov stromov môže narušiť prirodzené zloženie lesa a ohroziť existujúce rastliny a živočíchy.
  • Invázne druhy: Vysadenie inváznych druhov stromov môže mať katastrofálne následky pre celý ekosystém. V súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín platí zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.
  • Genetická diverzita: Použitie nevhodného sadbového materiálu môže znížiť genetickú diverzitu lesa a oslabiť jeho odolnosť voči chorobám a škodcom.
  • Plány starostlivosti o les: Sadenie stromov musí byť v súlade s plánmi starostlivosti o les, ktoré zohľadňujú dlhodobé ciele hospodárenia v lese a ochrany prírody.
  • Vlastnícke práva: Sadenie stromov na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka je nezákonné. Každá časť lesa niekomu patrí - či už štátu, obci alebo súkromnému vlastníkovi.
  • Chránené územia: V chránených územiach platia prísnejšie obmedzenia na akékoľvek zásahy do prírody, vrátane sadenia stromov. Na Kysuciach sa nachádzajú územia s rôznymi stupňami ochrany, od voľnej krajiny až po prísne chránené rezervácie, kde je akýkoľvek pohyb a činnosť mimo vyznačených chodníkov zakázaný.

Prírode blízke hospodárenie v lesch a prebudova lesa na PBHL

Prírodný výber vs. umelá výsadba

Lesy existujú na Zemi už viac ako 350 miliónov rokov. Na Slovensku im „pomáhame“ sadením len posledných asi 200 rokov. V pralesoch, no aj v dobre obhospodarovaných lesoch, sa mladé stromy zmladzujú pod korunami svojich rodičov. Príroda vyberá na každé miesto tie správne druhy a jedince. Testuje ich tisíce a len tie najlepšie adaptované na konkrétne podmienky prežijú. Práve týmto spôsobom vznikajú najdokonalejšie lesy. Žiadna umelá výsadba nedokáže nahradiť prírodný výber a v normálnom lese ani nie je potrebná.

Les sa vysádza najmä vtedy, keď človek odstráni staré stromy na veľkej ploche a prirodzená schopnosť obnovy sa oslabí. Vtedy sú lesníci povinní plochu zalesniť. Dôsledkom vysádzania stromov sú menej stabilné a tiež menej rozmanité lesy. Pravda je taká, že lesu aktívne pomôcť nedokážeme. Môžeme ho ale poškodzovať menej. Môžeme niektoré lesy ponechať úplne bez zásahov človeka a môžeme tiež hospodáriť citlivejšie.

Schéma prirodzenej obnovy lesa

Postup pri plánovaní sadenia stromov

Ak napriek vyššie uvedeným výhradám plánujete sadiť stromy v lese, je nevyhnutné dodržiavať nasledujúci postup:

  1. Zistite vlastníka pozemku: Predtým, ako začnete s akýmikoľvek prácami, zistite, kto je vlastníkom pozemku a získajte jeho súhlas.
  2. Kontaktujte odborníka: Poradte sa s odborníkom na lesné hospodárstvo alebo ochranu prírody, ktorý vám pomôže vybrať vhodné druhy stromov a navrhne optimálny postup sadenia.
  3. Získajte povolenie: V závislosti od lokality a rozsahu plánovaných prác budete možno potrebovať povolenie od príslušného orgánu štátnej správy (napríklad okresného úradu).

Hodnotenie vplyvu výsadby na uhlík a biodiverzitu

Štúdie tiež ukázali, že množstvo uhlíka, ktoré dokážu pohltiť nové lesy, môže byť nadhodnotené. Pri analýze 11-tisíc vzoriek pôdy zo zalesnených území sa zistilo, že ak bola pôda chudobná na uhlík, vysadenie nových stromov zvýšilo hustotu organického uhlíka. Ak však pôda už bola bohatá na uhlík, pridanie nových stromov túto hustotu znížilo.

Graf závislosti uhlíkovej sekvestrácie od pôdneho typu

To naznačuje, že vplyv na emisie a biodiverzitu môže byť oveľa komplexnejší, než sa pôvodne predpokladalo. Napríklad, programy finančných stimulov na výsadbu stromov v Čile viedli k tomu, že niektorí majitelia pôdy nahradili existujúce lesy výnosnejšími plantážami, čo malo negatívny vplyv na biodiverzitu.

Kontroverzie okolo výsadby stromčekov na Slovensku

Na Slovensku sa plánuje výsadba stromčekov za 40 miliónov eur, peniaze ministerstvo získalo v rámci revízie plánu obnovy na zvýšenie odolnosti lesov. Súťaž na výsadbu zabezpečí Národné lesnícke centrum. Opozičný poslanec Alojz Hlina kritizuje súťaž ako neštandardnú a nerealizovateľnú, poukazujúc na vysokú kauciu (200-tisíc eur) a požiadavku na obrat (12 miliónov eur za tri roky), ktoré vyradia menšie firmy a dajú priestor iba veľkým ťažobným spoločnostiam.

Ukazovateľ Požiadavka súťaže Vplyv na firmy
Kaucia 200 000 € Vylučuje menšie firmy
Obrat (posledné 3 roky) 12 000 000 € Obmedzuje účasť na veľké spoločnosti
Časový rámec Do júna 2026 Náročná realizácia vzhľadom na sezónnosť

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč tvrdí, že sa budú vysádzať zmiešané porasty, ktoré budú odolnejšie voči klimatickým zmenám a aplikovať sa budú tabletky zvyšujúce odolnosť voči suchu. Napriek tomu existujú obavy, že subdodávatelia, ktorí budú skutočne sadiť, dostanú len tretinu vysúťaženej sumy.

Odnášanie dreva z lesa: Právne aspekty

Zber dreva v Slovenskej republike je regulovaný zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Druhý spomínaný zákon v § 31 ods. 1 zakazuje na lesných pozemkoch ťažiť stromy alebo kry a odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi.

Mŕtve drevo je dôležité pre prirodzený kolobeh lesného prostredia, pretože sa postupne rozloží a vyprodukuje hnojivo pre ďalšie dreviny a rastliny. Je tiež domovom a úkrytom pre rôzne živočíchy.

V minulosti bolo možné zberať raždie, ale súčasne platný zákon zaviedol úplný zákaz odnášať akékoľvek drevo z lesa. Drevo v lese môžete využívať len na nekomerčné účely, napríklad ako podklad na založenie ohňa, ale podmienkou je, aby drevo aj po vašom odchode ostalo na lesnom pozemku.

Ilustrácia mŕtveho dreva v lese s rôznymi druhmi húb

Porušenie tohto zákazu je trestným činom krádeže podľa tzv. farmárskeho zákona (§ 212 Trestného zákona), pri ktorom sa neskúma hodnota odcudzeného dreva, ale automaticky ide o trestný čin. Za neoprávnený zber dreva hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky, prípadne aj na viac rokov, ak jeho konanie vykáže ďalšie znaky uvedené v Trestnom zákone. V prípade prichytenia lesnou strážou alebo Políciou hrozí pokuta až do výšky 3 320 €.

Jednou z možností, ako si legálne zaobstarať palivové drevo, je samovýroba. Štátny podnik LESY Slovenskej republiky umožňuje obyvateľom výrobu palivového dreva na vykurovanie v lese vlastnými kapacitami a za výhodnejších cenových podmienok oproti klasickému predaju. Samovýroba spočíva v spracovaní zvyškov dreva po ukončenej ťažbe, pričom maximálny objem na fyzickú osobu je v rozsahu približne 12 m³ za kalendárny rok.

tags: #je #zakazane #sadit #stromy #v #lesoch