Príspevok poukazuje na potrebu pôsobenia sociálneho pedagóga v školách. V dnešnej spoločnosti dochádza k viacerým zmenám, ktoré zároveň ovplyvňujú rozvoj a smerovanie sociálnej práce. Takouto oblasťou je aj prostredie školy a školských zariadení. Sociálne problémy vždy mali dopad na fungovanie žiakov v škole. Súčasná doba ukazuje, že výchovný proces na školách je čoraz ťažší, deti sú agresívnejšie a stále viac ohrozené sociálno-patologickými javmi, ktoré sa aj v čoraz väčšej miere vyskytujú u žiakov. Pribúdajú dysfunkčné rodiny, chudobné rodiny, deti závislých rodičov.
Cieľom je poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. Rovnako je dôležité odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce najmä v jej praktickej rovine, a to hlavne poukázaním na súčasnú situáciu v SR.
Historický vývoj a legislatívne ukotvenie
V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. V Nemecku je pôsobenie sociálnych pedagógov v školách aj legislatívne ošetrené, čo môže byť pre nás inšpiráciou. Inštitucionalizácia školskej sociálnej/sociálno-pedagogickej práce v Nemecku sa začala od 60. - 70. rokov 20. storočia. Napriek tomu, že sociálna pedagogika v Poľsku má omnoho dlhšiu históriu ako na Slovensku, pôsobenie sociálnych pedagógov v školách ešte nie je doposiaľ legislatívne ošetrené. Potreba vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by pôsobili v školách v Poľsku sa zintenzívnila v 60. - 70. rokoch 20. storočia. Prvé snahy zavádzania sociálnych pedagógov do škôl začali v roku 1973, ale neboli dostatočne legislatívne ošetrené.
Na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca. Napriek tomu sú pilotné snahy a projekty, ktoré sa snažia zaviesť pozíciu školského sociálneho pracovníka do škôl. V školskom roku 2006/2007 prišli prví školskí sociálni pracovníci na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave. V snahe o rozšírenie školskej sociálnej práce bolo podniknutých niekoľko krokov, osvetových činností a seminárov, ktoré mali motivovať samosprávy, školy, ako aj samotných absolventov sociálnej práce, aby vypracovali projekty na zavedenie školskej sociálnej práce do škôl. V školskom roku 2007/2008 vyhlásilo mesto Nová Dubnica konkurz pre školských sociálnych pracovníkov na školy vo svojom meste a rok na to mesto Trenčín, ktoré sa snažilo pokryť všetky školy v meste.
Následne v rámci reformy výchovy a vzdelávania bol pripravený a prijatý nový zákon o výchove a vzdelávaní (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V rámci tohto zákona Ministerstvo školstva odmietlo uznať pozíciu školského sociálneho pracovníka a zaradilo do zákona nový typ odborného zamestnanca - sociálneho pedagóga. V súčasnosti profesia sociálneho pracovníka v školskom systéme nie je stále definovaná, koncepčne spracovaná a legislatívne vymedzená.
Medzičasom bol prijatý zákon č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola legislatívne sociálna práca zadefinovaná ako „odborná činnosť vykonávaná sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom“. Tiež bol legislatívne zadefinovaný aj kvalifikačný predpoklad na výkon odbornej činnosti, ktorá spadá pod kompetenciu sociálneho pracovníka, ktorým je získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole. V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci. Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023 s tým, že pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumel aj výkon sociálnej práce. S účinnosťou od 1. januára 2025 bola zrušená kategória sociálny pracovník v zákone č. 138/2019 Z. z. Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.
Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda. V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“.
Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Úlohy a kompetencie sociálneho pedagóga
Sociálny pedagóg sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom. Venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce.
Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu.
Prevencia sociálno-patologických javov
Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov. Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast v existencii by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesom autority učiteľov v školách.
Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.
Ako môžu pedagógovia reagovať na šikanovanie
Práca so sociálne znevýhodnenými žiakmi
Cieľovou skupinou sociálnej práce v škole sú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Sociálny pedagóg poskytuje poradenstvo a intervenciu pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem. Kľúčovými faktormi v tomto prostredí sú nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. sociálna exklúzia. V našej škole približne polovica žiakov nežije s oboma svojimi biologickými rodičmi. Väčšina z týchto rodín je neúplných, časť detí má nového otca. Časť rodín sa nachádza v dlhovej pasci, rodičia nemôžu podporovať dieťa vo školských aktivitách (exkurzie, lyžiarsky kurz) a mimoškolských aktivitách (návštevy krúžkov).
Ohrozenými žiakmi sú iste žiaci so špeciálne vzdelávacími potrebami. Počas našej praxe sme zistili, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva.
Význam sociálneho pedagóga v školskom systéme
Sociálny pracovník by bol veľmi užitočný odborný zamestnanec školy, pretože by bol súčasťou školy (odpadli by tým administratívne prekážky pre preventívne aktivity), mohol by pracovať aj počas vyučovania, počas výchovných predmetov. Okrem toho by bol kompetentný aj na vykonávanie terénnej sociálnej práce s problémovými rodinami a bol by neutrálnou osobou pri riešení konfliktov so žiakmi v škole, pretože nie je ani učiteľ a ani zainteresovaný rodič a môže pomôcť riešiť problém s určitým nadhľadom. Nemalý prínos v práci sociálneho pracovníka vidím aj v tom, že by mal viac času na preventívne aktivity, nakoľko v súčasnosti sú koordinátormi zväčša učitelia na plný úväzok.
Sociálna práca významne prispieva k skvalitneniu a zefektívneniu školského systému. Pri odstraňovaní bariér vo výchovno-vzdelávacom procese je potrebný komplexný multidisciplinárny prístup pri diagnostike problému žiaka. Vzdelávacie problémy sú často spôsobené sociálnymi problémami na pozadí, nepriaznivou sociálnou situáciou v rodine, psychologickými problémami. Sprostredkovanie pomoci si vyžaduje koordináciu viacerých intervenujúcich subjektov (triedny učiteľ, rodičia, odborníci, dieťa). Sociálny pracovník prostredníctvom prípadových konferencií a koordinácie týchto subjektov dokáže zabezpečiť efektívny komplexný prístup zameraný na pomoc pri ochrane dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa.
Spolupráca a tímový prístup
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené.
Školy často spolupracujú s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Tieto vykonávajú pre školy diagnostiku, prácu s problémovými žiakmi aj preventívne aktivity. Veľmi by sa ocenilo kompletné obsadenie školského poradenského pracoviska odborníkmi na celý úväzok: školného špeciálneho pedagóga, školného psychológa.
Sociálni pracovníci v školstve sú veľkým prínosom pri budovaní inkluzívneho prostredia škôl, aby školy mohli začleniť do vzdelávacieho procesu všetky deti bez ohľadu na to, akým výzvam musia čeliť vzhľadom na svoje rozdielne schopnosti, rôznorodé zázemie a širokú škálu problémov. Rovnako sociálni pracovníci v školstve pomáhajú v rámci školského systému prekonávať problémy ako diskriminácia, šikana, či neprimerané správanie zamestnancov škôl a školských zariadení. V spolupráci s multidisciplinárnym tímom pracovníkov riešia širokú škálu problémov miestnej komunity, ktoré majú negatívny dopad na napredovanie žiakov vo vzdelávaní, ako sú násilie a kriminalita, nedostatok komunitných služieb, extrémizmus a rasizmus, chudoba a problémy spojené s marginalizáciou časti obyvateľstva.
Výzvy a budúcnosť sociálnej práce v školstve
V súčasných slovenských aj českých podmienkach je sociálna práca v školstve legislatívne neukotvenou aplikovanou disciplínou sociálnej práce. V zahraničí, naopak, reflektujú meniace sa potreby spoločnosti a služby školskej sociálnej práce sa stali prirodzenou súčasťou školy v mnohých krajinách v Európe a vo svete. Sociálne problémy, ktoré riešime, sa v súčasnej dobe mierne promieňajú. Z pohľadu niektorých odborníkov sa do života spoločnosti premieta vysoká miera pracovnej zaneprázdnenosti rodičov, práce vo 3-smennom prevádzky, dochádzanie za prácou. Nízka miera nezamestnanosti rodičov so sebou prináša taktiež isté úskalia, pracujú rodičia, ktorí dlhodobo nepracovali. Je pre nich iste obtiažne zladiť po dlhej dobe pracovný a rodinný život.
Realizácia projektu je možná vďaka finančnej podpore z Európskeho sociálneho fondu, prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa. Jedna línia plánovaných aktivít projektu je zameraná na vytvorenie podmienok pre etablovanie sociálnej práce v školách a školských zariadeniach. Druhá línia plánovaných aktivít projektu je zameraná na vytvorenie podmienok pre zavádzanie osobnostno-sociálnej výchovy (OSV) do škôl. Výstupom tejto časti projektu budú vytvorené metodické materiály podporujúce zavádzanie osobnostno-sociálnej výchovy do škôl. Jedná sa o 7 sád školiacich a metodických materiálov vo forme krátkych videí, pracovných listov, učebníc, metodických príručiek, vrátane ich anglických mutácií a pod. na témy: Sebapoznávanie; Komunikácia; Riešenie konfliktov; Psychohygiena; Stanovovanie a napĺňanie životných cieľov; Medziľudské vzťahy; Partnerský život.