Na Slovensku sa začína historicky najrozsiahlejší projekt obnovy hradov. Tento rok sa doň zapojilo až 30 hradov, 2 kláštory a 2 kaštiele. Obnova architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave je kľúčová pre zachovanie nášho kultúrneho dedičstva.
Jedinečný projekt, vďaka ktorému ožíva história Slovenska, oficiálne odštartovali aj na hrade Revište pri Žarnovici. Aj táto pamiatka vstáva z popola a z ruiny sa mení na magnet pre turistov.
Projekt „Ľudia a hrady“: Viac ako len rekonštrukcia
Opravovať sa bude až 34 pamiatok vrátane kláštorov a kaštieľov. Práce sa začnú 1. apríla a na sedem mesiacov zamestnajú takmer 500 ľudí, väčšinou Rómov.
Podľa ministra práce Erika Tomáša pôjde v tejto novej etape o najrozsiahlejšiu obnovu hradov na Slovensku. Projekt obnovy hradov, ktorý vznikol v roku 2011, má viacero prínosov. Jednak zabezpečuje obnovu nášho kultúrneho dedičstva, prispieva k rozvoju cestovného ruchu a dáva prácu ľuďom, ktorí by si ju inak hľadali veľmi ťažko.
Väčšina pracujúcich na obnove hradov je totiž z rómskej komunity. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško vyzdvihol, že desiatky Rómov vďaka projektu našli stabilnú prácu. Podľa jeho slov tým dokazujú, že dokážu tvrdo pracovať a prispievať k ochrane kultúrneho dedičstva, čím zároveň podporujú rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.
V roku 2022 prišla ministerka kultúry Natália Milanová s myšlienkou zapojiť do obnovy kultúrneho dedičstva aj marginalizované rómske komunity. Celkovo pôjde o podporu vo výške takmer 8,2 milióna eur. Prostredníctvom nového projektu predpokladáme podporu približne 20 pamiatkam, na ktorých obnove je možné zamestnať až 480 ľudí. Projekt „Ľudia a hrady“ bude pokračovať aj v budúcnosti. Rezorty práce a cestovného ruchu chcú pokračovať v obnove pamiatok za pomoci nezamestnaných. Opäť by malo ísť o kombináciu európskych peňazí a spoluúčasti štátu.
Práce na hrade Revište
Záchranné a stavebné práce odštartovali aj na hrade Revište neďaleko Žarnovice. Predseda Združenia na záchranu hradu Revište Ratibor Mazúr priblížil, že vďaka tohtoročnej podpore vo výške 200 tisíc eur zamestná v najbližších mesiacoch obnova hradu neďaleko Žarnovice 17 ľudí, pričom približne 80 percent z nich tvoria Rómovia. Podľa Mazúra sú to ľudia z blízkeho regiónu, ktorí tu pracujú už dlhodobo.
Historické fakty o hrade Revište:
- Páni z Dóczy: v 15. - 17. storočí boli významnými vlastníkmi hradu.
- Poškodený tureckými útokmi: 17. storočie prinieslo poškodenie hradu.
- Výskumy a statické zabezpečenie objektov hradu Revište nachádzajúce sa v havarijnom stave.
Obnova hradu Revište
Práce aj na Pustom hrade nad Zvolenom
Projekt Ľudia a hrady, ktorý zamestnáva znevýhodnených uchádzačov o prácu pri obnove kultúrnych pamiatok na Slovensku, bude pokračovať aj vo Zvolene. Vedúci archeologického výskumu na zvolenskom Pustom hrade Ján Beljak uviedol: "Som rád, že vďaka tomuto projektu už v polovici apríla začne na Pustom hrade pracovať aj mojich 11 Drakov."
Do jesene ich čaká oprava turistického chodníka od Haputky na Dolný hrad, triedenie kameňa, murárske práce aj archeologický výskum. "Ide už o 35. sezónu výskumu, z toho 18. pod mojím vedením, kde sa krok za krokom darí toto výnimočné miesto Zvolena zachovávať a sprístupňovať ďalej," doplnil Beljak.
Na Pustý hrad bolo vyčlenených viac ako 100 tisíc eur. Bez tohto projektu by podľa Jána Beljaka išli práce na hradoch či kláštoroch do útlmu a zrejme by ich vykonávali už iba dobrovoľníci. "Určite by to zasiahlo do harmonogramu našich prác. Nemali by sme finančné zdroje na mzdy pre ľudí, ktorí tam robia," vysvetlil Beljak.
Pokračovanie projektu Ľudia a hrady privítal aj zvolenský primátor Vladimír Maňka. "Som veľmi rád, že súčasťou tejto iniciatívy je aj Pustý hrad, ktorý patrí medzi naše najvýznamnejšie dominanty. Na jeho obnovu získalo mesto Zvolen viac ako 133 tisíc eur," povedal Maňka s tým, že to umožní pokračovať v obnove hradu a zároveň dáva šancu ľuďom získať prácu a nové skúsenosti. "Takisto pocit, že sú pre spoločnosť prínosom. Tento projekt ukazuje, že keď sa spojí podpora štátu, samosprávy a komunít, vznikajú výsledky, ktoré majú zmysel," doplnil.
Hazard na Pustom hrade
To, že hazard ľudia obľubovali aj v minulosti, dokazujú viaceré nálezy na Pustom hrade. Niektoré kostené kocky pochádzajú z 13. storočia, kedy hra s kockami patrila k cirkvou neschválenej aktivite. Aj napriek zákazu vznikali tajné herne alebo miestnosti v rámci hostinca či krčmy, kde sa schádzali hráči a holdovali svojim nerestiam aj naďalej. Staré hracie kocky objavili na Slovensku vo viacerých lokalitách ako hrad Devín, Trenčiansky hrad, Spišský, či Šarišský hrad. Hra s kockami sa na našom území udomácnila zrejme vďaka starým Rimanom. V stredoveku to už bola bežná hra, ktorá sa hrala nielen pre zábavu, ale aj pre peniaze.
Zo získanej čiastky bude financovaných 11 zamestnancov, vrátane osôb z prostredia marginalizovaných rómskych komunít, ktorí budú od apríla do októbra 2026 na obnove národnej kultúrnej pamiatky pracovať. "Počas sezóny opravia napríklad turistický chodník, budú triediť kamene, skúsia si archeologické práce a čakajú ich aj remeselné činnosti.
Štátna pomoc a výzvy
Slovensko sa pýši bohatou históriou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú hrady a zámky. Mnohé z nich, kedysi majestátne sídla, sa dnes nachádzajú v stave ruín, ktoré si vyžadujú rozsiahle rekonštrukcie. Obnova týchto kultúrnych pamiatok je náročná a vyžaduje si nemalé finančné prostriedky, odborné znalosti a ľudské zdroje. V posledných rokoch sa do ich záchrany zapojili rôzne subjekty - od štátu a samospráv, cez neziskové organizácie a dobrovoľníkov, až po marginalizované skupiny obyvateľstva.
Štátna pomoc s obnovou hradov a zámkov má na Slovensku dlhšiu históriu. Jedným z kľúčových nástrojov je program "Obnovme si svoj dom", ktorý spravuje Ministerstvo kultúry SR. Tento program poskytuje finančné prostriedky na materiál a projektovú dokumentáciu pre obnovu pamiatok. V roku 2022 sa v rámci tohto programu prerozdelilo takmer 15 miliónov eur.
Napriek snahám štátu a ďalších subjektov, obnova pamiatok na Slovensku čelí mnohým problémom a výzvam. Jedným z nich je nedostatok finančných prostriedkov. Ako uvádza Martin Sárossy, koordinátor obnovy Hanigovského hradu, bez štátnej pomoci by sme sa vrátili do obdobia, keď pamiatky obnovovali výlučne dobrovoľníci počas víkendov a na úkor vlastných peňazí, rodín aj zdravia.
Ďalším problémom je byrokracia a zdĺhavý proces vyhodnocovania žiadostí o dotácie. Obce a správcovia hradov sa často ocitajú v situácii, keď im ministerstvo schváli peniaze na práce v exteriéri a musia ich minúť do konca roka, no idú chladné mesiace a už je po murárskej sezóne.
Napriek všetkým problémom, na Slovensku existuje mnoho príkladov úspešnej obnovy hradov. Vďaka iniciatíve "Ľudia a hrady" sa podarilo zrekonštruovať desiatky pamiatok a zvýšiť ich návštevnosť. Medzi úspešné príklady patria hrady Branč, Čachtice, Šášov, Zborov, Slanec či Lednica. Hrad Bystrica nad Považskou Bystricou dočasne zamestnáva 15 ľudí, ktorí by boli inak bez práce. Projekt zamestnáva 450 nezamestnaných ľudí, ktorí by si prácu hľadali len veľmi ťažko. Až 60 percent pracovníkov na obnovách hradov tvoria Rómovia.