Kazuistika mentálne postihnutého dieťaťa v tabuľke: Komplexný pohľad na diagnostiku, vzdelávanie a inklúziu

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi mentálneho postihnutia na Slovensku, od diagnostiky a klasifikácie až po možnosti výchovy, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Opiera sa o informácie získané z rozhovorov v rôznych zariadeniach na Slovensku, ktoré sa venujú starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.

Úvod do problematiky mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia, alebo mentálne postihnutie, je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Postihuje kognitívne funkcie, adaptívne správanie a sociálne zručnosti.

Klasifikácia mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené (poškodenie mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť).

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života. Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa kvocientom IQ. Za normu sa považuje IQ okolo 100.

Na základe IQ rozlišujeme tieto stupne mentálnej retardácie:

Etiológia mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžu byť prenatálne, perinatálne alebo postnatálne. Medzi prenatálne príčiny patria genetické poruchy (napr. Downov syndróm), infekcie počas tehotenstva (napr. rubeola), užívanie alkoholu alebo drog matkou počas tehotenstva a iné faktory. Perinatálne príčiny zahŕňajú komplikácie počas pôrodu, ako je hypoxia (nedostatok kyslíka) alebo poranenia mozgu. Postnatálne príčiny môžu byť infekcie (napr. meningitída), úrazy hlavy, otravy alebo extrémna sociálna deprivácia.

Diagnostika mentálneho postihnutia

Diagnostika mentálneho postihnutia je komplexný proces, ktorý zahŕňa lekárske, psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenia. Lekárska diagnostika sa zameriava na identifikáciu príčin mentálneho postihnutia a vylúčenie iných zdravotných problémov. Psychologická diagnostika sa zameriava na posúdenie intelektových schopností a adaptívneho správania. Špeciálnopedagogická diagnostika sa zameriava na posúdenie vzdelávacích potrieb a potenciálu jedinca.

Z hľadiska celostného chápania človeka je nevyhnutné, aby aktivity zacielené na jeho poznávanie sa realizovali na báze komplexného - tímového prístupu, a to z aspektu biologického (reprezentovaného lekárom), psychologického (reprezent. psychológom) a sociálneho. Pri diagnostických aktivitách nejestvujú, resp. nemali by jestvovať vzťahy nadradenosti a podradenosti jednotlivých zúčastnených odborov. Podmienkou tímového prístupu je dostatočná informovanosť i postačujúce poznatky každého zúčastneného odborníka aj z ostatných participujúcich odborov.

Psychologická, lekárska i sociálna diagnóza má význam pre špeciálneho pedagóga len v tom prípade, keď jej plne rozumie a je spôsobilý ju adekvátne interpretovať vo výchove a vzdelávaní. Platí to samozrejme aj obrátene. Lekárska diagnostika je východiskovou bázou pre terapiu, jej cieľom je úspešná liečba, respektíve vyliečenie pacienta. Špeciálnopedagogická diagnóza je východiskom úspešného pedagogického pôsobenia, pedagogických opatrení, jej cieľom teda nie je liečba, ale výchova, respektíve vzdelávanie.

Psychologická diagnostika sa zameriava aj na:

• Identifikáciu narušení vo vývine osobnosti, predovšetkým v jej emocionálnej a vôľovej zložke.
• Osobnú anamnézu.
• Anamnézu rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
• Anamnézu užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
• Anamnézu širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).

Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod. Ak ide o náhradnú rodinu alebo výchovu v inštitúcii, je dôležité zohľadniť aj tieto faktory.

Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím

Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím je zamerané na rozvoj ich potenciálu a prípravu na čo najsamostatnejší život. Pedagogika mentálne postihnutých, nazývaná aj psychopédia, je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Dôležitá je včasná intervencia a individualizovaný prístup. Vzdelávacie programy by mali byť prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam každého jedinca. Dôraz sa kladie na rozvoj praktických zručností, sociálnych zručností a komunikačných schopností.

Možnosti vzdelávania:

• Špeciálne školy: Pre žiakov s ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia.
• Pomocné školy: Pre žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
• Integrované vzdelávanie: Žiaci s mentálnym postihnutím sú vzdelávaní v bežných školách s podporou asistenta učiteľa a špeciálneho pedagóga.

Technologické pomôcky v rozvoji schopností

Technologické pomôcky zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rozvoji schopností detí s postihnutím. Adaptované pomôcky s ovládačmi, komunikátory a interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnostiach ponúkajú nové možnosti na učenie a rozvoj. Článok poukazuje na to, akým spôsobom možno využívať technologické pomôcky na všestranný rozvoj schopností detí s postihnutím. Zameriava sa na možnosti adaptovaných pomôcok s ovládačmi, komunikátorov a tiež rôznych interaktívnych pomôcok v Snoezelen miestnosti.

Snoezelen terapia

Metóda Snoezelen je multisenzorická aktivita, ktorá sa využíva na relaxáciu a stimuláciu zmyslov u osôb s mentálnym postihnutím. Snoezelen miestnosti sú vybavené rôznymi prvkami, ako sú svetelné efekty, hudba, vône a textúry, ktoré stimulujú zmysly a podporujú relaxáciu. Kazuistika zachytáva priebeh Snoezelen jednotky s chlapcom s ťažkým viacnásobným postihnutím (DMO v kombinácii so zmyslovým postihnutím). V nemocnici Whittington Hall bolo vybudované multisenzorické prostredie s cieľom poskytnúť pacientom priestor na relaxáciu a podporu procesu rekonvalescencie.

Kombinácia mentálneho postihnutia s ADHD

Nedostatočne preskúmanou problematikou je kombinácia mentálneho postihnutia s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD). Základné prejavy porúch pozornosti zahŕňajú ťažkosti so sústredením, impulzivitu a hyperaktivitu.

Sociálna inklúzia osôb s mentálnym postihnutím

Sociálna inklúzia je proces, ktorý umožňuje osobám s mentálnym postihnutím plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti. Zahŕňa prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a voľnočasovým aktivitám. Dôležitá je podpora rodiny, komunity a štátu.

Zariadenia poskytujúce služby osobám s mentálnym postihnutím

Na Slovensku existuje sieť zariadení, ktoré poskytujú služby osobám s mentálnym postihnutím. Medzi tieto zariadenia patria:

• Domovy sociálnych služieb: Poskytujú komplexnú starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
• Zariadenia pre seniorov: Poskytujú starostlivosť o seniorov s mentálnym postihnutím.
• Detské domovy: Poskytujú starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
• Spojené školy internátne: Vzdelávajú deti s mentálnym, kombinovaným postihnutím a autizmom v predškolskom a školskom veku. (Príklad: Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach).
• Ambulantné a pobytové zariadenia: Poskytujú služby klientom s mentálnym postihnutím alebo s poruchou autistického spektra. (Príklad: Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave).

Rozhovory pre tento článok vznikli v rôznych zariadeniach na Slovensku:

• Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb na Škultétyho ulici 329 vo Veľkom Krtíši.
• Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach.
• Zariadenie pre seniorov a Domov sociálnych služieb v Horelici.
• Detský domov Svetluška na Kollárovej 29 v Banskej Bystrici.
• Domov sociálnych služieb v Giraltovciach.
• Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave.

Krízová intervencia u osôb s mentálnym postihnutím

Kríza je stav, pri ktorom sa jednotlivé osoby stretávajú s prekážkami, problémami, životnými situáciami, ktoré sa javia ako neprekonateľné normálnymi a zaužívanými spôsobmi riešenia. Zásah človeka v určitej stresovej - krízovej situácii iného človeka. Zasahovať by mal vyškolený sociálny pracovník. Krízová intervencia (KI) má niekoľko dôležitých zásad:

• Kríza má individuálny charakter - každý jej intenzitu a závažnosť vníma inak.
• Kríza je časovo obmedzená - ak nie je úspešne vyriešená včas, prerastá v závažnejšie komplikácie.
• Ťažisko práce s klientom tvorí riešenie problému.
• Cieľom KI je posilnenie klientovej kompetencie.
• Odborná práca v KI je eklektická.
• Zameriavame sa na to, kedy a ako krízová situácia vznikla - t.j. na blízku minulosť.
• Perspektívne sa pri KI orientujeme iba do blízkej budúcnosti.
• V kríze sa človek zväčša neocitol osamote, jeho situácia sa priamo či nepriamo dotýka celého vzťahového systému.
• Vzniknutá kríza ovplyvňuje nielen prežívanie a správanie človeka, jeho psychiku ale ovplyvňuje i jeho zdravie a úroveň sociálnych vzťahov - preto by KI mala zahŕňať komplexnú intervenciu v smere bio - psycho - sociálno - duchovnom.
• KI musí mať v indikovaných prípadoch kontinuitu v ďalšej odbornej práci s klientom.

Typy kríz:

• Situačná kríza: Vyvolaná nepredvídateľnou stresovou situáciou.
• Tranzitórna kríza: Kríza z očakávaných životných zmien (nástup do školy, puberta, dospievanie, kríza stredného veku, starecká kríza).
• Traumatická kríza: Veľmi silné stresové faktory z vonku (znásilnenie, vojnové udalosti, prírodné katastrofy, ťažká autonehoda, letecké nešťastie).

Sociálna diagnostika

Sociálna diagnostika je dôležitou súčasťou komplexného posúdenia osoby s mentálnym postihnutím. U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v bežnej škole príčinou rôznych deviácii v správaní. Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na poruchy správania. K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri premiestňovaní dieťaťa do inej školy. Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa, identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu (školskú fóbiu) alebo averziu voči škole.

Informácie sa získavajú z anamnézy:

• Rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
• Užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
• Širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).

Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod.

Postupy a opatrenia vyplývajúce z diagnózy:

• Distribúcia klienta do zodpovedajúcej inštitúcie.
• Poradenský (terapeutický plán) - dôraz.
• Záznamy zo sedení s klientom (skupinou).

Kazuistika a jej význam

Cieľom vypracovania kazuistiky je reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci. Dôležité aspekty kazuistiky zahŕňajú:

• Sociálny prípad a štruktúru kazuistiky.
• Druhy kazuistiky podľa účelu (dokumentácia - odborná publikácia - popularizácia témy pre verejnosť).
• Formálne a obsahové aspekty odborného textu.
• Konštelácia orientačnej rodiny - rodičovská konštelácia, súrodenecká konštelácia.

Anamnéza by mala zahŕňať:

• Anamnézu vývinu osobnej identity (seba - obrazu, seba - ponímania vrátane kritických období, hodnotových preferencií, záľub…).
• Anamnézu blízkych sociálnych vzťahov (v orientačnej a prokreačnej rodine, vzťahu ku kamarátom, známym, ku svojmu sociálnemu prostrediu, charakteristika prirodzeného sveta klienta).
• Anamnézu eroticko - sexuálneho vývoja - prvé skúsenosti a kontakty s druhým pohlavím, počiatky partnerských vzťahov, ktoré v dospelosti prechádzajú do vývoja manželstva (manželstiev).
• Anamnézu študijnú a profesijnú.
• Anamnézu zdravotnú (vývin zdravotného stavu, zdravotných ťažkostí a ich dopad na celkovú existenciu osobnosti).
• Anamnézu vzťahov k sociálnej makroštruktúre (vzťah k majoritnej spoločnosti a k jej normám a zákonom).
• Vývoj abnormálnych, či patologických javov - týka sa klientov s problematikou psychopatológie či sociálnej patológie.
• Diagnostika „človek - prostredie“, s využitím lekárskej, psychologickej, sociálnej a pedagogickej dokumentácie.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

Podľa štatistík, populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike predstavuje 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Prípadové štúdie

Downov syndróm

Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

Patauov syndróm (Trizómia 13)

Patauov syndróm alebo syndróm trizómie 13. chromozómu, patrí medzi syndrómy s jasne definovanými fenotypovými znakmi, združenými s ďalšími vrodenými vývinovými odchýlkami. Incidencia Patauovho syndrómu sa v súčasnosti uvádza (podľa rôznych zdrojov) v rozmedzí 1 : 5 000 až 1 : 20 000 živonarodených novorodencov. Väčšina postihnutých buď intrauterinne odumrie, alebo sa potratí. Prognóza narodeného, takto postihnutého dieťaťa je veľmi nepriaznivá. Deti umierajú väčšinou v prvých dvoch mesiacoch života, z toho až 50 % v priebehu prvého mesiaca, najčastejšie v prvých 10 dňoch života. Do 1 roka života zomiera až 90 % pacientov.

Kazuistiky detí s trizómiou 13

Predstavujeme 3 kazuistiky detí, ktoré boli v období od mája 2019 do mája 2022 hospitalizované na neonatologickom oddelení UNLP, pracovisko Tr. SNP 1 v Košiciach. Na uvádzaných prípadoch detí s trizómiou 13 chceme ilustrovať i niektoré dilemy pri rozhodovaní v medicíne, ktorým čelí lekár aj rodina. Priebeh života týchto detí bol rozdielny.

Anička - kazuistika dievčaťa z dysfunkčnej rodiny

Anička sa narodila do rómskej rodiny žijúcej v segregovanej osade neďaleko Košíc ako štvrté dieťa v poradí v roku 2008. Rodičia nemajú ukončenú základnú školu, otec je vo väzení za záškoláctvo detí a matka doteraz nepracovala. Rodina žije v spustnutom murovanom dome bez základných hygienických podmienok. V rodine sa rozprávajú výlučne rómsky. Deti chodia do školy neupravené, bez desiaty a často nevhodne oblečené. Obed v škole je pre ne neraz jediné jedlo počas dňa.

Anička pred nástupom do školy nechodila do škôlky. Po dovŕšení školskej zrelosti v roku 2014 ju preto zaradili do nultého ročníka. Pri vstupe do školy nemala osvojené základné hygienické návyky a rozprávala len rómsky. Jemná aj hrubá motorika u nej boli na veľmi nízkej úrovni a bola ľaváčka. Pozornosť udržala na veľmi krátku dobu. Ani v prípravnom ročníku nedokázala dobehnúť nedostatky vzniknuté v predškolskom veku. Slovná zásoba v slovenskom jazyku stále nebola postačujúca. Anička si nedokázala zapamätať preberané učivo, nerozumela inštrukciám učiteľky, čo viedlo k jej častému vyrušovaniu.

Anička na prvý pohľad pôsobí ako usmievavé bezstarostné dievčatko. Pomery, z akých pochádza, prezrádza len jej neupravený vzhľad. Vyhľadáva spoločnosť rovesníkov, rada je stredobodom pozornosti a púta ju na seba často hlučným slovným prejavom, vyrušovaním počas vyučovania, či vystrájaním mimo školy. Nerobí jej problém sa za svoju pravdu pobiť s dievčaťom aj chlapcom a musí mať pri všetkom posledné slovo. Napriek tomu je v kolektíve obľúbená. Rada spieva a kreslí, ale zotrvá pri tom krátko. Zo všetkého najviac obľubuje hru na mamičku, s bábikou a kočiarom.

O Aničku doma rodina neprejavuje prílišný záujem. Kvôli maminmu popíjaniu je preto mnohokrát nútená vykonávať činnosti potrebné pre fungovanie domácnosti ako nanosiť vodu, založiť oheň, zbierať drevo, upratať, oprať oblečenie.

Pri prvých spoločných stretnutiach vo FIE klube bola Anička nesmelá a plachá. Trvalo dlhšiu dobu, kým sa nadviazal vzájomný kontakt. Kvôli slabej slovenskej slovnej zásobe prebiehala komunikácia cez asistentku alebo jej všetko potrebné prekladali spolužiaci. Postupom času Anička preukazovala snahu rozprávať po slovensky, rýchlo sa ale vzdávala, pretože často nedokázala slová či vety dokončiť. Bola veľmi aktívna pri upratovaní triedy, utieraní tabule, rozdávaní pomôcok. Všetky činnosti, v ktorých si verila, chcela robiť výlučne sama. Výrazné ťažkosti sa preukázali pri kreslení, čítaní a písaní písmen a číslic. K spolužiakom sa správala neohľaduplne a nedokázala akceptovať to, že musí na niečo počkať.

U Aničky pozorujeme zásluhou FIE obdivuhodný progres v mnohých oblastiach. Zreteľne sa posunula v oblasti komunikácie, nadobudla výrazne bohatšiu slovnú zásobu a dokázala prekonať ostych pri rozprávaní. Už sa nestáva, aby začatú vetu nedokončila. Témy, o ktorých sa rozprávajú, prestala len pasívne prijímať a začala o nich logicky uvažovať. Pomocou FIE sa podarilo preklenúť jej hanblivosť pred cudzími ľuďmi a naštartovala sa u nej vnútorná motivácia. Najväčšie pokroky nastali v Aničkinom správaní. Vďaka inštrumentu Urči emócie sa naučila správne pochopiť svoje pocity a lepšie ich spracovať. Prebudila sa v nej empatia a dokáže čítať v emóciách spolužiakov.

V čase sociálnych dávok Anička po vyučovaní utiekla zo školy a neprišla do klubu. Na druhý deň sa spolu rozprávali o tom, ako to trápi učiteľa, že odišla bez toho aby to oznámila a že by bol rád, aby sa nabudúce radšej vypýtala, aby sa o ňu nebáli. Anička na to nereagovala, len pozerala do zeme. Po klube kráčali spoločne domov. Vtedy chytila učiteľa za ruku a povedala, že ju veľmi mrzí ten útek. Anička v poobedných hodinách stále navštevuje FIE klub. Ustavične obohacujú slovnú zásobu. Pracujú na plnom uvedomení si vlastnej hodnoty ako človeka. Snažia sa prekonávať nové prekážky, ktoré život dieťaťa prináša a učia sa primerane na nich reagovať. Vzhľadom na uvádzané informácie osobného charakteru bolo meno dieťaťa zmenené.

Klinická kazuistika dieťaťa s problémovým správaním

Podľa vyjadrení otca bola a je pacientka veľmi problematické dieťa. Od útleho veku sa často háda, je impulzívna a vzdorovitá, výchovne ťažko zvládnuteľná. V predškolskom veku bola plačlivá, konfliktná, ťažko si zvykala na zmeny, mala nepokojný spánok. Keď mala päť rokov, jej matka zomrela na leukémiu. Rodina sa stala dysfunkčná. Po jej smrti v rodine absentovala dospelá osoba, ktorá by bola voči nej empatická a venovala jej dostatok pozornosti, hrala sa s ňou a venovala sa jej. Rodinné prostredie bolo pre ňu málo podnetné. Chýbalo jej citové zázemie a porozumenie. Od začiatku školskej dochádzky, najmä po smrti matky, učiteľky upozorňovali na výchovné problémy pacientky a jej agresívne prejavy. S pribúdajúcimi požiadavkami, ktoré na ňu boli kladené, sa zhoršovalo aj prispôsobovanie sa disciplíne v školskom prostredí. Na konflikty reagovala neprimerane emocionálne. Na vyučovaní bola veľmi náladová a často odmietala plniť aj tie povinnosti, ktoré by ľahko zvládla.

Pacientka chce byť neustále stredobodom pozornosti, vyvoláva konflikty a túži, aby sa jej problémami neustále zaoberali ostatní dospelí (otec, jeho partnerka, staršia sestra). Neznáša kritiku, tú totiž poníma ako útok na svoju osobu. Doma opakovane odmieta plniť svoje povinnosti v závislosti od jej momentálnej nálady. V poslednom období sa jej zhoršil prospech v škole, prepadá z viacerých vyučovacích predmetov. Odmieta snahu otca vybaviť jej doučovanie z matematiky a anglického jazyka.

Otec je z celej situácie vyčerpaný a už nevie, ako ju ďalej riešiť. Uvádza, že dcérin vzťah k nemu je ambivalentný. Na jednej strane ho vníma ako veľmi direktívneho (má pred ním rešpekt), prejavujúceho sa hostilne, s nedostatkom pozitívneho záujmu. Na druhej strane ho vníma ako „najdôležitejšiu osobu na svete“. Pacientka je presvedčená o tom, že partnerka otca ju odmieta a protežuje jej staršiu sestru. Mnohokrát sa ňou cíti neprávom obviňovaná z konfliktov doma a z krádeží. Doma prežíva pocity prázdnoty, smútku, zbytočnosti. V situáciách, v ktorých cíti, že jej blízki jej nevenujú primeraný a podľa jej potrieb potrebný čas, záujem a pozornosť, býva melancholická. Automutilačné praktiky (rezanie a škrabanie kože hlavne na vnútornej strane predlaktí) sú pre ňu prostriedkom ako zvládať nepohodu, stres, odmietnutie, pocity prázdna, silné negatívne pocity a pocity menejcennosti. Pacientka neguje príjem alkoholu a užívanie iných návykových látok. Otec pacientky tak isto tvrdí, že si nevšimol, že by jeho dcéra pila alkohol, fajčila alebo užívala iné návykové látky. Toxikologické vyšetrenie nepotvrdilo prítomnosť návykovej látky v krvi. Fyzikálnym vyšetrením kože boli zistené drobné jazvy na rukách a bruchu. Čerstvé rezné rany nie sú prítomné.

Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia ide o osobnosť v pubertálnom vývinovom období, v popredí je negativizmus, vzdor a snaha o manipuláciu. Prítomný je zvýšený emočný distres, emočná labilita, úzkosť a vnútorná tenzia, subdepresívna až depresívna nálada. Znížená frustračná tolerancia, vysoká potreba pozitívneho ocenenia a prijatia okolím. Lekár ordinoval oxazepam 3 x 5 mg p.o. (anxiolytikum) a fluoxetín 10 mg/R p.o.

tags: #kazuistika #mentalne #postihnuteho #dietata #v #tabulke