Čerpanie dovoleniek je aktuálnou témou, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia a zamestnanci. Zákonník práce ustanovuje viacero pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať, aby bolo čerpanie dovolenky v súlade so zákonom a zamestnanci dostali správnu náhradu mzdy.
Základný nárok na dovolenku
Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. To znamená, že ak pracujete 5 dní v týždni, od pondelka do piatka, máte ročne k dispozícii 20 dní dovolenky. Základná výmera dovolenky je podľa legislatívy najmenej štyri týždne. Uvedené vyplýva z dikcie ust. § 103 ods. 1 Zákonníka práce.
Rozšírený nárok na dovolenku
Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa. Dĺžku dovolenky môže upraviť zamestnávateľ vo vyššom rozsahu, napr. v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán, môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancami vyššiu výmeru dovolenky aj v pracovných zmluvách.
- V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov.
- Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.
Nárok na pomernú časť dovolenky a dovolenku za odpracované dni
Ak ste do zamestnania nastúpili v priebehu roka a odpracovali aspoň 60 dní, prináleží vám pomerná časť z celoročnej dovolenky. Nárok na pomernú časť dovolenky vzniká za každý celý kalendárny mesiac, a to vo výške 1/12 dovolenky za kalendárny rok. V prípade, že ste u zamestnávateľa odpracovali menej ako 60 dní, máte nárok na dovolenku za odpracované dni, a to vo výške 1/12 ročnej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. Do odpracovaných dní sa počítajú napríklad dni dovolenky, sviatky i prekážky v práci.
Určenie a čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.
Kde pracuješ a koľko zarobíš? (TOTO JE IDEÁLNY PLAT)
Termín čerpania dovolenky
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka. Dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať.
Zrušenie alebo prerušenie dovolenky
Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli. Zamestnávateľ tiež môže určiť čerpanie dovolenky, teda dovolenku zamestnancovi prikázať. Oznámiť mu to však musí písomne aspoň 14 dní vopred.
Náhrada mzdy za dovolenku
Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Vyplácaniu dovoleniek sa venuje § 116 zákona č. 311/2001 Z.z., t.j. Zákonník práce. Priemerný zárobok sa vypočítava zo mzdy zaúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Časovo je obdobie definované ako kalendárny štvrťrok. Mzdárky vypočítajú priemernú hodinovú mzdu tak, že podelia výšku vašej hrubej mzdy počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Následne zistený priemerný hodinový zárobok vynásobia počtom dní dovolenky a počtom odpracovaných hodín.
Príklad výpočtu náhrady mzdy za dovolenku
Zamestnanec čerpal v júni 5 dní dovolenky. Jeho bežný pracovný čas je 40 hodín (t. j. 8 hodín na 1 pracovný deň). Rozhodujúcim obdobím na výpočet priemerného zárobku bude 1. štvrťrok roka, t. j. január - marec.
Pre výpočet potrebujeme nasledujúce údaje:
- Priemerný hodinový zárobok za rozhodujúce obdobie.
- Počet hodín, ktoré zamestnanec odpracuje za 1 deň (bežne 40 hodinový pracovný týždeň).
- Počet dní dovolenky, ktorú si zamestnanec vyčerpal.
Krok 1: Výpočet priemerného hodinového zárobku za rozhodujúce obdobie (január - marec 2023)
Pre rok 2023 boli pracovné dni a hodiny nasledovné:
- Január: 21 pracovných dní, t. j. 168 hodín. Hrubá mzda: 1008 EUR.
- Február: 20 pracovných dní, t. j. 160 hodín. Hrubá mzda: 960 EUR.
- Marec: 23 pracovných dní, t. j. 184 hodín. Hrubá mzda: 1106 EUR.
Celková hrubá mzda za štvrťrok: 1008 + 960 + 1106 = 3074 EUR.
Celkový počet odpracovaných hodín za štvrťrok: 168 + 160 + 184 = 512 hodín.
Priemerný hodinový zárobok: 3074 EUR / 512 hodín = 6,0039 EUR/hod.
Krok 2: Výpočet náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku
Zamestnanec čerpal 5 dní dovolenky, pričom 1 pracovný deň má 8 hodín.Náhrada mzdy = Priemerný hodinový zárobok × Počet dní dovolenky × Počet odpracovaných hodín za deň.
Náhrada mzdy = 6,0039 EUR/hod. × 5 dní × 8 hodín/deň = 240,16 EUR.
| Mesiac | Hrubá mzda (EUR) | Odpracované hodiny | Priemerný hodinový zárobok (EUR) |
|---|---|---|---|
| Január | 1008 | 168 | 6,0039 |
| Február | 960 | 160 | |
| Marec | 1106 | 184 | |
| Celkom (Q1) | 3074 | 512 | |
| Náhrada za 5 dní dovolenky | 240,16 EUR | ||
Dovolenka a prekážky v práci
Pracovná neschopnosť (PN) môže byť zamestnancovi uznaná v prípade choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Pri PN vám na účte nepríde rovnaká suma ako v prípade dovolenky či OČR. Od prvého do tretieho dňa má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa PN má nárok na 55 % zo spomínaného základu.
Materské je finančná dávka vyplácaná zo Sociálnej poisťovne. Mamina má nárok na výšku materského vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Vychádza to približne tak, že mamina po dobu takmer 8 mesiacov dostáva takmer rovnaký príjem akoby chodila do práce.
Ošetrovné predstavuje finančnú podporu, na ktorú má nárok osoba, ktorá sa stará o chorého člena rodiny alebo o dieťa do 10 rokov. Suma denného ošetrovného je podľa platnej legislatívy 55 % denného vymeriavacieho základu.
Krátenie dovolenky
Ak ste boli na dlhodobej PN-ke, je možné, že vám zamestnávateľ dovolenku krátil. Môže tak urobiť za určitých podmienok. Predpokladom však je, že ste odpracovali v danom roku aspoň 60 dní. Dovolenka sa kráti iba za zameškané pracovné dni, a to za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 dovolenky a následne za každých 21 zameškaných dní o ďalšiu dvanástinu. Najčastejšie sa dovolenka kráti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, dlhodobej práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, absencie a neplateného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca. V prípade neospravedlnenej absencie zamestnanca môže zamestnávateľ krátiť aj dovolenku za odpracované dni, a to o 1 alebo 2 dni za každú absenciu. Kráti sa iba dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku a len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom roku.
Najčastejšie porušenia Zákonníka práce
Najčastejšie porušenia ustanovení Zákonníka práce u zamestnávateľov v tejto oblasti sa za posledné roky týkajú neurčenia plánu dovoleniek, porušenia povinnosti určiť čerpanie základnej výmery dovolenky, nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru, ako aj nevyplatenia náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku. Zamestnanci sa často obracajú na inšpekciu práce v tejto súvislosti. Nie sú však výnimkou ani situácie, kedy sa o poradenstvo zaujíma zamestnávateľ, ktorý sa chce poradiť, ako situáciu v súvislosti s dovolenkou zamestnancov riešiť zákonnou cestou. Otázky sa týkajú napr. krátenia nároku na dovolenku pri znížení pracovného úväzku, preplatenia dovolenky pri skončení pracovného pomeru, nároku na dovolenku po skončení materskej dovolenky.