Invalidita je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, na základe ktorého má človek pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Tento pokles sa posudzuje na základe lekárskych správ a odborných posudkov. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý trvá, alebo podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako jeden rok.
V prípade, že je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v intervale 40 - 70 % (vrátane), hovoríme o čiastočnej invalidite. Ak je pokles viac ako 70 %, hovoríme o plnej invalidite.
Poistenie invalidity patrí medzi najdôležitejšie stavebné kamene dlhodobého finančného plánu. Invalidita a jej následky môžu ohroziť alebo úplne znemožniť dosahovanie životných a investičných cieľov. Správne a kvalitné poistenie invalidity vyžaduje odborný prístup s dôrazom na presnosť údajov a finančnú analýzu, a preto je často v poistných zmluvách prehliadané alebo nastavené nedostatočne. Poistením invalidity poisťujeme výpadok príjmu, ktorý môže trvať v najhoršom prípade až do dôchodkového veku.
Ku koncu prvého kvartálu roku 2024 (marec 2024) bol celkový počet invalidných dôchodcov na Slovensku podľa údajov zo Sociálnej poisťovne 219 272. Z celkového počtu bolo 140 069 (63,88 %) čiastočných invalidných dôchodcov. Plných invalidných dôchodcov bolo 79 203 (36,12 %). Celkový počet ekonomicky aktívnych obyvateľov bol v prvom kvartáli 2 756 000. To znamená, že na 12 pracujúcich ľudí pripadal približne jeden invalidný dôchodca (1:12,57). Celkový počet invalidných dôchodcov predstavoval 7,56 % ekonomicky aktívnych ľudí.
Celkový počet obyvateľov vo veku od 18 do 64 rokov bol podľa posledných údajov zo štatistického úradu 3 412 091. Pravdepodobnosť 6,42 % je relatívne vysoká na to, aby sme ju ignorovali. Je na každom z nás, ako sa k tomuto riziku postavíme. Bez ohľadu na to je poistenie invalidity dôležitým nástrojom na manažment jedného z najväčších rizík, ktoré sa nám môže v živote prihodiť.
Vývoj systému sociálneho zabezpečenia a definícia invalidity
Sociálne zabezpečenie na Slovensku prešlo od 50. rokov 20. storočia významnými zmenami, ktoré reagovali na nové spoločensko-ekonomické podmienky. Súčasný systém sa vyvíjal postupne a bol ovplyvnený prechodom na trhové hospodárstvo, čo si vyžiadalo zásadné zmeny v oblasti sociálneho zabezpečenia. Jednou z kľúčových oblastí je definícia a posudzovanie invalidity, vrátane čiastočnej invalidity, ktoré majú priamy vplyv na poskytovanie sociálnych dávok.
Po roku 1989 sa transformácia sociálnej sféry opierala o trojzložkový systém: sociálne poistenie, štátnu podporu a sociálnu pomoc. Hoci sa podarilo vybudovať systémy štátnej podpory a sociálnej pomoci, sociálne poistenie ako základný pilier zostalo nedokončené. Pôvodné právne úpravy, ako zákon o nemocenských dávkach z roku 1956 a zákon o dôchodkových dávkach z roku 1988, sa ukázali ako prekonané a nedostatočne motivačné.
Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa sústredila na finančné a inštitucionálne zabezpečenie v dôsledku daňovej reformy z roku 1993. Nová daňová sústava si vyžiadala nahradenie daňových príjmov mimodaňovými zdrojmi, čím sa stalo poistné platené subjektmi.
Problémy súčasného systému a reforma
Súčasný systém trpí niekoľkými problémami, vrátane absencie zákona o sociálnom poistení v roku 1992 a nesystémových dávok financovaných z poistného, ako sú prídavky na deti. Tieto dávky sa uplatňovali výlučne na základe sociálneho hľadiska a boli financované zo štátneho rozpočtu.
Medzi nesystémové dávky patrí aj poskytovanie invalidných dôchodkov z mladosti, sirotských dôchodkov a vdoveckých dôchodkov bez ohľadu na príspevky do systému. Ďalším problémom je zohľadňovanie doby vedenia v evidencii nezamestnaných občanov bez poberania podpory v nezamestnanosti ako tzv. "náhradnej doby". Súčasná právna úprava nezabezpečuje princíp rovnosti príležitostí.
Príkladom sú zvýhodnené dôchodkové nároky zamestnancov zaradených do I. a II. pracovnej kategórie a poskytovanie dôchodku za výsluhu rokov. Tieto prvky neboli označené ako nesystémové, hoci vo svojej podstate takými sú. Vysoká miera solidarity pri určovaní výšky dávok vedie k nivelizácii dávok. Príkladom je situácia, keď poistenec s minimálnym vymeriavacím základom platí poistné vo výške 1 120 Sk mesačne a má nárok na starobný dôchodok v sume 5 867 Sk mesačne, zatiaľ čo poistenec s maximálnym vymeriavacím základom platí poistné vo výške 8 960 Sk mesačne a má nárok na starobný dôchodok v sume 7 473 Sk mesačne.
Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia bolo obsahom programových dokumentov, ako Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky a Koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike. V roku 2002 bol schválený zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý upravil dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. Tento zákon mal transformovať systém dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a nahradiť systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.
Zákon č. 413/2002 Z. z. neponímal ako súčasť sociálneho poistenia systém poistenia v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov v pracovnom pomere z garančného fondu. Upravoval len platenie a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu. Pre poistencov tzv. silových rezortov bol zavedený osobitný systém sociálneho zabezpečenia zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Títo poistenci nepodliehajú všeobecnému systému sociálneho poistenia upravenému zákonom č. 413/2002 Z. z.
Zmeny v systéme sociálneho poistenia a posudzovanie invalidity
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Medzi hlavné zmeny patrí:
- Zrušenie povinnosti preukazovať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku a jej výplatu, ak tieto skutočnosti Sociálna poisťovňa preukázateľne eviduje.
- Zrušenie inštitútu vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca, ktorý je súčasne povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
- Zrušenie možnosti zániku nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci.
- Zavedenie možnosti prerušenia povinného dôchodkového poistenia pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu.
- Rozšírenie možnosti dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre každú fyzickú osobu po 16. roku veku.
- Zavedenie nového spôsobu určenia vymeriavacieho základu pre platenie poistného na dobrovoľné poistenie.
- Zavedenie možnosti platenia poistného na dobrovoľné poistenie aj formou platobnej karty.
- Úprava podmienok poskytovania predčasného starobného dôchodku.
- Zavedenie nového valorizačného mechanizmu zvyšovania dôchodkov.
- Úprava poskytovania nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Vzhľadom na rozsiahlosť zmien bol prijatý nový zákon o sociálnom poistení, ktorý je prvým krokom k uskutočneniu dôslednej reformy v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia. Reforma sa predpokladá, že sa zavŕši až o niekoľko desaťročí.
Základom sociálneho systému bude systém sociálneho poistenia, ktorého komplexná úprava je predmetom zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. Osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia podliehajú poistenci tzv. silových rezortov. Zákon o sociálnom poistení definuje základné pojmy sociálneho poistenia, ako napríklad zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba.
Aj tí invalidní dôchodcovia, ktorých zdravotný stav uznala Sociálna poisťovňa (SP) do konca roka 2003 ako trvalú plnú alebo čiastočnú invaliditu, sa budú musieť znovu podrobiť preskúmaniu svojho zdravia podľa nových kritérií. Tie priniesol od januára tohto roka nový zákon o sociálnom poistení, ktorý hranicu invalidity posúva z predchádzajúceho 33-% poklesu vykonávať zárobkovú činnosť až na 40-%.
Minister práce Ľudovít Kaník pritom ešte prednedávnom sľuboval, že tam, kde komisia SP do konca minulého roka označila ďalšie posudzovanie invalidity za nepotrebné, už nebudú nové kontroly. V novele zákona o sociálnom poistení, ktorej primárnym cieľom bolo zmäkčiť kritériá nároku na invalidný dôchodok pri niektorých zdravotných stavoch, však takúto zmenu rezort presadil.
Hovorca ministerstva práce Martin Danko vysvetľuje, že sa tak stalo preto, aby sa posudzovanie invalidity zobjektivizovalo a podľa nových pravidiel boli nanovo posúdení úplne všetci poberatelia invalidných dôchodkov. "Tí, čo sú naozaj zdravotne postihnutí, sa nemajú čoho obávať, pretože o dôchodok neprídu," zdôraznil Danko. Tých, ktorým bol trvale zlý zdravotný stav potvrdený v tomto roku, ako ubezpečil, už prehodnocovať znovu nebudú. Podobný názor zastáva aj SP, hoci jej posudkovým lekárom tak navyše pribudnú desiatky tisíc trvalých invalidných dôchodcov, ktorých bude musieť podľa nového zákona znovu posúdiť. Okrem nich pritom musí prehodnotiť niekoľko stotisíc invalidov, ktorých zdravotný stav sa ešte mohol zmeniť a podliehajú opakovanej kontrole. Výnimku z opätovnej prehliadky majú len muži, ktorí pred 1. januárom tohto roka dovŕšili 60 rokov a v prípade žien 57 rokov.
"Všetkých poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov a invalidných dôchodkov priznaných do dokonca minulého roka, vrátane trvalých stavov, teraz prehodnotíme jedným metrom," komentuje dopady novely riaditeľka odboru zdravotníckych činností SP Veronika Majtánová. Aktuálne potvrdenie zdravotného stavu je podľa nej významné aj pre prípadných zamestnávateľov invalidných dôchodcov, ktorí majú napríklad úľavy na platbách do poistných fondov, ako aj na odbúranie sledovania plnenia podmienky poklesu zárobku u poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov.
Doteraz SP podľa Majtánovej kvôli príprave novely zákona odsúvala posudzovanie niektorých invalidných občanov, ktorí sa pohybujú okolo spomínanej 40-% hranice pre ponechanie dôchodku. Novela totiž v 13 bodoch upravila hodnotenie vážnych zdravotných stavov, ktoré by podľa predchádzajúcich pravidiel nestačili na invalidný dôchodok. Ide napríklad o amputáciu predkolenia a ďalšie poškodenia zdravia, kvôli ktorým napríklad protestovali aj bývalí baníci. Podľa riaditeľky stihla doteraz poisťovňa prehodnotiť asi 9 000 poberateľov invalidných dôchodkov, pričom kontroly mieni zintenzívniť tak, aby tento proces ukončila v priebehu dvoch-troch rokov.
Zákon už po novom nepozná čiastočný invalidný dôchodok, a tak tým, ktorí nedosiahnu spomínaný 40-% pokles pracovnej schopnosti, SP dôchodok odníme. Ak je postihnutie v rozmedzí viac ako 40 až 70 % a pred januárom tohto roka občan poberal plný invalidný dôchodok, jeho terajšia výška sa určí podľa nového zákona. Ak bol človeku s postihnutím v tomto rozmedzí pred januárom priznaný čiastočný dôchodok, tak sa bude naďalej vyplácať v rovnakej sume. V prípade postihnutia nad 70 % sa vyráta dôchodok podľa nového vzorca.
Dohoda medzi Slovenskou republikou a Quebecom o sociálnom zabezpečení
Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecu o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla platnosť 1. augusta 2005, upravuje vzájomné vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskom a Quebecom. Dohoda sa týka najmä:
- dávok v starobe,
- dávok pozostalým,
- dávok v invalidite.
Dohoda upravuje podmienky nároku na dávky, ich výpočet a vyplácanie.
tags: #invalidny #vratane #ciastocnych #invalidnych