Invalidný dôchodok slúži ľuďom, ktorí pre svoj zdravotný stav nie sú schopní pracovať, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví. Žiaden zákon však nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii má pacient možnosť poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, ak zhoršenie zdravotného stavu má trvať dlhšie ako rok, môžete žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Tú možno potom navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktorými človek trpí, ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Primárne imunodeficiencie (PID) a invalidný dôchodok
Primárne imunodeficiencie (PID) sú vrodené zriedkavé geneticky podmienené poruchy imunitného systému. Podľa odborníkov tvoria len približne desať až 15 percent všetkých porúch imunity, avšak vedú k rozvoju približne 400 ochorení. Vrodené poruchy imunity sa prejavujú širokým spektrom klinických príznakov a komplikácií. "Pacienti majú ťažké, komplikované, nezvyčajné a dlhotrvajúce infekcie, nezriedka vyžadujúce si antibiotickú liečbu," hovorí pediater, klinický imunológ a alergiológ Miloš Jeseňák z Univerzitnej nemocnice v Martine.
Z neinfekčných prejavov sa môžu objaviť ťažké formy imunitne podmienenej málokrvnosti, nízke počty krvných doštičiek, ťažké reumatické ochorenia či ochorenia tráviaceho traktu pripomínajúce napríklad celiakiu, taktiež nádorové ochorenia. Vrodené poruchy imunity majú najčastejšie za následok chronické poškodenie pľúc, no vedú aj k ochoreniam iných orgánov. Pri chýbajúcej včasnej diagnostike podľa Jeseňáka deti často zomierajú na sepsu a aj ochorenia ako mononukleóza pre ne môžu byť smrteľné.
Pacienti s primárnou imunodeficienciou mávajú často problémy aj v zamestnaní, pretože to, že bývajú často chorí, sa zamestnávateľom nepozdáva. "Diagnóza nie je kategorizovaná v tabuľkových systémoch Sociálnej poisťovne, a tak ani nemajú nárok na invalidný dôchodok," hovorí právnička zo Združenia pacientov s primárnou imunodeficienciou Katarína Fedorová.
Pri posudzovaní všetkých pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého stupeň a rozsah komplikácii, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka. Z tabuľky je zjavné, že pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu “ťažkým“ spôsobom obmedzená, “podstatné“ zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí - je ohodnotené na 20 - 30 %.
Zákon o sociálnom poistení však neuvádza, čo presne je možné chápať pod pojmom celková výkonnosť organizmu a ako konkrétne je možné odlíšiť jej “ťažké“ a “podstatné“ obmedzenie. Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30 % a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10 %.
Týchto 10 % predstavuje najvyššie možné navýšenie, t. j. aj keby človek trpel piatimi ďalšími ochoreniami, za všetky spolu mu možno priznať najviac 10 %. Opačná situácia by nastala vtedy, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, ešte závažnejšie, ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70-80 %. Takýto pacient by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. “Za“ primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by to ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu nedosahovalo 70 %.
Lupus a invalidný dôchodok
Lupus, odborne známy ako lupus erythematodes, je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém omylom napáda vlastné tkanivá a orgány. Lupus môže postihnúť kožu, kĺby, obličky, srdce, pľúca alebo nervový systém. Lupus postihuje najčastejšie ženy vo veku 15 - 45 rokov. Častejší je u žien, ale môže sa vyskytnúť aj u mužov a detí.
Podľa lekárov riziko vzniku ochorenia zvyšuje kombinácia genetických, hormonálnych a environmentálnych faktorov, a to najmä faktory ako genetická predispozícia, dlhodobý stres, fajčenie, vystavenie UV žiareniu, nedostatok vitamínu D, či prekonanie iných chorôb, najmä niektoré vírusové infekcie. Niektoré etnické skupiny (Afroameričia, Hispánci a Ázijci) majú vyšší predpoklad ochorenia.
Lupus má veľmi variabilný priebeh a nie vždy sa prejavuje rovnakým spôsobom. Mnohé jeho prejavy napodobňujú iné ochorenia, čo sťažuje diagnostiku. Diagnostika lupusu nie je jednoduchá, pretože jeho príznaky sú nešpecifické a môžu napodobňovať mnohé iné ochorenia. Lekári preto využívajú kombináciu viacerých testov a vyšetrení.
Dôležité sú krvné testy, najmä protilátky ANA (antinukleuárne protilátky) a anti-dsDNA. Močový test zisťuje poškodenie obličiek. Potrebné je aj fyzikálne vyšetrenie a podrobná anamnéza. Ak je podozrenie na orgánové postihnutie, vykoná sa biopsia kože alebo obličiek.
Lupus nie je nákazlivý a neexistuje spôsob, ako mu úplne predísť. Riziko prepuknutia alebo zhoršenia ochorenia môžu znížiť viaceré opatrenia. Odporúča sa najmä minimalizovať stres, vyhýbať sa slnku, resp. používať vysoký ochranný faktor. Lupus nie je úplne vyliečiteľný, ale moderná medicína umožňuje efektívne zvládnuť jeho priebeh. Lieky na lupus sú zamerané na zmiernenie príznakov a potlačenie zápalu. Postup liečby závisí od závažnosti postihnutia jednotlivých orgánov.
Život pacientov so SLE môže byť náročný, ale s dôslednou liečbou a podporou okolia je možné žiť plnohodnotne. Mnoho pacientov sa musí naučiť počúvať svoje telo a prispôsobiť každodenné aktivity podľa aktuálneho zdravotného stavu. Pacientom sa odporúča dodržiavať liečbu a pravidelné kontroly, zmierniť pracovné tempo a pravidelne oddychovať, vyhýbať sa stresu a slnečnému žiareniu. Pre niektorých pacientov s lupusom je vhodná psychologická podpora.
V ťažších prípadoch môže lupus spôsobiť vážne komplikácie a je dôvodom na invaliditu.
Ďalšie podmienky pre priznanie invalidného dôchodku
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z vášho príjmu odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, a teda ste boli zamestnaný, podnikali ste, boli ste inak zárobkovo činní alebo ste platili dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je človek nezaopatreným dieťaťom.
Nesplnenie podmienok na starobný alebo predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Invalidný dôchodok nemôžete poberať v prípade, ak ste k dátumu vzniku invalidity boli starobným dôchodcom alebo ste splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, teda ste boli dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšili ste dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, neplatí to však pre ženy narodené pred rokom 1962, tým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí.
Invalidný dôchodok nemôžete poberať ani v prípade, ak vám bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podanie žiadosti o invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, spíše ho s vami zamestnanec Sociálnej poisťovne. V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý svoju činnosť vykonáva v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia.
O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne (teda nie pobočka). Od podania žiadosti máte právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
Preukaz ZŤP a jeho význam
Preukaz ZŤP slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sám o sebe síce nezakladá právo na invalidný dôchodok (človek môže mať tento preukaz, no nemusí byť invalidný dôchodca), ale jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy.
Zákonná úprava a cieľ preukazu ZŤP
Cieľom preukazu ZŤP je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti za podmienok stanovených zákonom. Na Slovensku tento doklad upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spomína štyri základné oblasti, kde môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia - mobilita a orientácia, komunikácia, zvýšené výdavky a sebaobsluha.
Formy preukazu ZŤP
Rozlišujeme dve formy preukazu ZŤP:
- Preukaz ZŤP: Je určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
- Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu.
Proces vydávania preukazu ZŤP
Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska. Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy.
Táto činnosť zahŕňa:
- Hodnotenie aktuálneho zdravotného stavu odbornými lekármi.
- Určenie miery funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona.
- Posudzovanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia.
Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu.
Ak je žiadosť o preukaz zamietnutá, máte právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania sa môže predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.
Diagnózy na získanie preukazu ZŤP
Ak trpíte týmito diagnózami, môžete o tento preukaz požiadať:
- Telesné postihnutia:
- Ťažké poruchy mobility, napríklad: Paralýza alebo paréza končatín, Amputácie končatín, ak podstatne obmedzujú pohybové schopnosti, Degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov s vážnym vplyvom na pohyblivosť, Poruchy stability a koordinácie pohybu spôsobené neurologickými ochoreniami (napr. sclerosis multiplex, detská mozgová obrna).
- Zmyslové postihnutia:
- Zrakové postihnutia: Praktická slepota (zraková ostrosť 0,1 a menej na lepšom oku po korekcii), Úplná slepota.
- Sluchové postihnutia: Bilaterálna strata sluchu nad 60 dB.
- Poruchy reči: Ťažké narušenie rečovej schopnosti (napríklad afázia, mutizmus).
- Duševné poruchy a poruchy správania:
- Duševné ochorenia: Schizofrénia, Ťažké depresívne a bipolárne poruchy.
- Poruchy správania a sociálnej prispôsobivosti: Poruchy autistického spektra s vážnym dopadom na sociálne začlenenie.
- Demencie, vrátane Alzheimerovej choroby, ak výrazne ovplyvňujú schopnosť orientácie a komunikácie.
- Chronické ochorenia a systémové poruchy:
- Kardiovaskulárne ochorenia: Chronické srdcové zlyhávanie s výrazným obmedzením fyzickej výkonnosti (III. - IV. funkčná trieda podľa NYHA).
- Ochorenia dýchacieho systému: Chronická obštrukčná choroba pľúc (stupeň III-IV).
- Metabolické poruchy: Cukrovka s komplikáciami (napríklad neuropatia, nefropatia, slepota).
- Onkologické ochorenia: Pacienti po liečbe alebo s aktívnym ochorením, ak ovplyvňujú schopnosť sebaobsluhy.
- Hematologické ochorenia: Hemofília alebo iné koagulopatie, ak výrazne ovplyvňujú mobilitu alebo sebestačnosť.
- Poruchy centrálneho nervového systému:
- Epilepsia s častými záchvatmi, ktoré obmedzujú bežné aktivity.
- Parkinsonova choroba v pokročilom štádiu.
- Traumatické poranenia mozgu alebo miechy s dlhodobými následkami.
- Poruchy tráviaceho systému a výživy:
- Chronické ochorenia pečene (napr. cirhóza) s výrazným dopadom na fyzické schopnosti.
- Stavy po transplantácii orgánov, ak vyžadujú osobitný režim a starostlivosť.
- Poruchy imunitného systému:
- Ťažké formy autoimunitných ochorení (napr. lupus erythematosus, reumatoidná artritída v pokročilých štádiách).
- Ťažké alergie alebo imunodeficiencie vyžadujúce špecifické kompenzácie.
- Poruchy zvieračov a močového systému:
- Inkontinencia moču alebo stolice spôsobujúca ťažké obmedzenia v každodennom živote.
- Závažné urologické poruchy, napríklad stavy po odstránení močového mechúra.
- Detské diagnózy a špecifické stavy:
- Detská mozgová obrna.
- Ťažké vývojové poruchy, napríklad mentálna retardácia v ťažkom alebo hlbokom stupni.
- Chronické ochorenia detí vyžadujúce dlhodobú intenzívnu starostlivosť (napr. hematoonkologické ochorenia).
Tieto diagnózy môžu byť špecifikované alebo rozšírené podľa lekárskej posudkovej činnosti, ktorá určí mieru funkčnej poruchy, odkázanosť na pomoc a potrebu kompenzácie. Presný zoznam a kritériá sú uvedené v prílohe č. 3 zákona. Každý žiadateľ je posudzovaný individuálne. Aj keď niektoré diagnózy sú v zákone explicitne uvedené, miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov môže byť rôzna a závisí od konkrétnych okolností osoby.