Prihlásenie do zdravotnej poisťovne a invalidný dôchodok: Čo potrebujete vedieť po návrate zo zahraničia a pri zdravotnom postihnutí

Pracovali a žili ste v zahraničí a platili ste si tam aj zdravotné poistenie? Plánujete návrat na Slovensko? V týchto náročných týždňoch mnohí zvažujú návrat do rodnej krajiny, ktorá nám predsa len dáva istý pocit bezpečia. Ďalší zase stratili v cudzine prácu - práve kvôli rôznym okolnostiam. S tým sú spojené aj určité „vybavovačky.“ Viete, aká povinnosť vás čaká voči zdravotnej poisťovni? Do koľkých dní sa musíte prihlásiť v zdravotnej poisťovni a aké doklady budete potrebovať?

Zdravotné poistenie na Slovensku, ak prichádzate zo zahraničia

Ak na Slovensku plánujete zostať nielen na dovolenku, ale chcete tu žiť a bývať ako bežný občan, respektíve zamestnať sa, čaká vás niekoľko vybavovačiek. V prvom rade - nezabudnite na prihlásenie do zdravotnej poisťovne. Na Slovensku je zdravotné poistenie povinné pre všetkých občanov, ako aj pre cudzincov, ktorí tu pracujú, podnikajú, prípadne tu požiadali o azyl. Výhodou je, že návrat zo zahraničia môžete nahlásiť zdravotnej poisťovni aj online. Rovnakou cestou pošlete prihlášku. V čase koronavírusu je to ideálny postup.

Mapa krajín EÚ, EHP a Švajčiarska

Kedy vám vzniká povinné zdravotné poistenie na území SR?

Povinné zdravotné poistenie na území SR vám vzniká, ak ste v členskom štáte EÚ (alebo v tretej krajine) ukončili zamestnanecký pomer, samostatnú zárobkovú činnosť (SZČO), alebo dlhodobý pobyt. Takisto vtedy, ak ste prestali spĺňať podmienky pre nezaopatreného rodinného príslušníka (NRP).

Krajiny, ktoré patria medzi členské štáty EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie sú:

  • Členské štáty EÚ: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko.
  • Štáty Európskeho hospodárskeho priestoru: Nórsko, Lichtenštajnsko, Island.
  • Švajčiarska konfederácia.

„Tretie krajiny“ sú všetky ostatné štáty, ktoré nenájdete v tomto zozname.

Dokedy musíte podať prihlášku v zdravotnej poisťovni?

Zmenu situácie, teda návrat na Slovensko, ste povinní oznámiť zdravotnej poisťovni do 8 dní. Do tohto termínu zašlite prihlášku do zvolenej zdravotnej poisťovne, vrátane potrebných dokladov. Všetko závisí od toho, či ste boli v zahraničí ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ste prestali spĺňať podmienky pre nezaopatrených rodinných príslušníkov.

Aké doklady budete potrebovať?

Boli ste zamestnaní v zahraničí?

Predložte doklad o zániku zamestnania v zahraničí s jasne vyznačeným dátumom. K tomu priložte doklad o zániku zdravotného poistenia v inom štáte (buď v rámci EÚ, alebo mimo nej). Akceptované doklady sú: pracovná zmluva (s dátumom ukončenia pracovného pomeru), dohoda o skončení pracovného pomeru, výpoveď (potvrdená zamestnávateľom), všetky potvrdenia od zamestnávateľa, zápočtový list, výplatná páska, doklad o odvodoch do systému sociálneho zabezpečenia, formulár, resp. prenosné dokumenty, ktoré potvrdzujú zdravotné poistenie v členskom štáte (E104, E108 atď), iné potvrdenia o zdravotnom poistení (vydané zdravotnou poisťovňou).

Pôsobili ste v zahraničí ako SZČO?

Predložte doklad, ktorý potvrdzuje dátum zániku samostatnej zárobkovej činnosti v cudzine. Ak ste pracovali mimo EÚ, predložte doklad o zániku zdravotného poistenia v „treťom štáte“. Akceptované doklady sú: potvrdenie o ukončení SZČ, doklad o odvodoch do systému sociálneho zabezpečenia, formulár, resp. prenosné dokumenty, ktoré potvrdzujú zdravotné poistenie v členskom štáte (E104, E108 atď.), iné potvrdenia o zdravotnom poistení (vydané zdravotnou poisťovňou).

Doklady potrebné na prihlásenie do zdravotnej poisťovne

Prestali ste spĺňať podmienky pre nezaopatrených rodinných príslušníkov?

Predložte rodný alebo sobášny list. Ďalej si pripravte doklad, ktorý preukazuje nezaopatrenosť, a potom aj doklad o zániku zdravotného poistenia nositeľa, resp. nezaopatreného rodinného príslušníka v inom členskom štáte EÚ (alebo mimo EÚ).

Kto je považovaný za nezaopatreného rodinného príslušníka:

  • nezaopatrené dieťa,
  • manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku,
  • manžel alebo manželka, ktorá sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do 6 rokov,
  • manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a nepoberá dávku v nezamestnanosti,
  • manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť, a ktorá dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok,
  • manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť a je invalidná, a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
  • manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť a je samoplatiteľom,
  • manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť a je nezaopatreným dieťaťom.

Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby.

Potrebujem Medicare, keď žijem v zahraničí?

Online prihláška do zdravotnej poisťovne

Všetky povinnosti po návrate zo zahraničia voči zdravotným poisťovniam si vybavíte klasicky na kontaktných miestach. Mnohé zdravotné poisťovne však umožňujú komunikovať aj elektronicky. Môžete využiť služby pohodlnej online pobočky. Napríklad, prihlášku môžete podpísať aj elektronicky, ak máte aktivovaný občiansky preukaz s elektronickým kontaktným čipom - takzvanú elektronickú identifikačnú kartu (eID klient).

Ak prihlášku podáva osoba sama za seba, predloží doklad totožnosti. Ak je prihláška podaná poštou, je povinnou prílohou prihlášky kópia identifikačného dokladu podávateľa prihlášky uvedeného na prihláške (sám poistenec, oprávnená osoba) alebo prihláška musí byť podpísaná úradne osvedčeným podpisom. V prípade, že prihlášku podáva splnomocnená osoba, povinným dokladom k prihláške je aj doklad preukazujúci oprávnenosť podania prihlášky (napríklad splnomocnenie).

Solidárny systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku

Na Slovensku funguje solidárny systém zdravotnej starostlivosti. Zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť každému bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Verejné zdravotné poistenie je povinné. Preddavky na poistné preto odvádza každý občan. Platí ich sám, odvádza ich jeho zamestnávateľ alebo za poistenca platí poistné štát.

Kto je poistenec štátu a minimálne odvody

Za zamestnanca platí odvody zamestnávateľ. Ich výšku si môže skontrolovať na výplatnej páske. SZČO alebo dobrovoľne nezamestnaný si platí preddavky na poistné sám. Samoplatiteľom, t.j. dobrovoľne nezamestnanou osobou, ste v týchto prípadoch: ak nie ste zamestnancom, ak nie ste samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), ak nie ste poistencom, za ktorého platí poistné štát.

Poistenec štátu je napríklad dôchodca, evidovaný uchádzač o zamestnanie, matka na materskej dovolenke, študent alebo nezaopatrené dieťa. Poistné za tieto skupiny poistencov platí štát. Keď sa stanete poistencom štátu, vo väčšine prípadov sa to dozvieme od príslušných úradov. V niektorých prípadoch však má oznamovaciu povinnosť samotný poistenec a mal by si ju splniť do 8 dní.

Minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie pre SZČO a dobrovoľne nezamestnaných:

Rok Minimálny preddavok (bez zdravotného postihnutia) Minimálny preddavok (so zdravotným postihnutím)
2024 97,80 € 48,90 €
2025 107,25 € 53,62 €
2026 121,92 € 60,96 €

Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu. Na výpočet odvodov do verejného zdravotného poistenia môžete použiť odvodovú kalkulačku.

Za koho platí odvody štát?

Štát platí odvody za takzvaných poistencov štátu. Sú nimi:

  • nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,
  • študent do 26 rokov, ale len do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa, forma štúdia nerozhoduje (t.j. denný aj externý študent),
  • študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa,
  • zahraničný študent z iného členského štátu EÚ, zahraničný študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv alebo žiak či študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a študuje na slovenskej škole,
  • doktorand (vo veku do 30 rokov, študuje v dennej forme štúdia, nie však dlhšie, ako je štandardná dĺžka doktorandského študijného programu a nezískal ešte vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa),
  • poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku alebo poberateľ dôchodku z cudziny,
  • osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok,
  • invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok,
  • evidovaný uchádzač o zamestnanie,
  • poberateľ rodičovského príspevku,
  • osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov,
  • osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
  • osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov,
  • osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby,
  • poberateľ dávky v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzovaná osoba,
  • osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe, osoba vo výkone detencie,
  • azylant (štát platí po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu),
  • osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo,
  • osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb,
  • osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné,
  • osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe jeho vyplácania, ale práceneschopnosť alebo potreba ošetrovania blízkej osoby stále trvá,
  • poberateľ príspevku za opatrovanie,
  • manželka alebo manžel štátneho zamestnanca v cudzine,
  • cudzinec zaistený na území Slovenska,
  • osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka pre dočasnú neschopnosť vykonávať štátnu alebo vojenskú službu,
  • osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu,
  • štipendista v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy, ak takejto osobe je priznané štipendium na dobu v trvaní viac ako jeden mesiac.

Oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni

Poistenec a platiteľ poistného na zdravotné poistenie je podľa zákona povinný plniť si oznamovacie povinnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil spôsob plnenia oznamovacích povinností. Poistenec/platiteľ poistného si plnia oznamovacie povinnosti prostredníctvom formulára v elektronickej pobočke alebo vyplnením tlačiva Oznámenie poistenca/platiteľa poistného. Na tomto tlačive si poistenec alebo platiteľ poistného (okrem zamestnávateľa) plní oznamovaciu povinnosť pri určení platiteľa poistného alebo pri zmene platiteľa poistného.

V časti „Oznámená zmena“ vyberie poistenec typ oznamovanej zmeny, pričom môže označiť viaceré položky, pokiaľ je dátum, od kedy zmena platí totožný pre všetky uvádzané zmeny. V prípade zániku poistenia je potrebné, aby uvedenú skutočnosť preukázal aj dokladmi. Ak sa oznamované zmeny týkajú poistenca, je potrebné vyplniť osobné údaje poistenca: rodné číslo v 10 alebo 9 číselnom tvare, dátum narodenia, meno, priezvisko, rodné priezvisko. Adresa prechodného pobytu/korešpondenčná adresa sa vyplňuje len v prípade, že sa odlišuje od adresy trvalého pobytu. V tejto časti sa uvedie kód platiteľa poistného a dátum od a do jeho platnosti.

Formulár pre oznámenie zmien platiteľa poistného

Invalidný dôchodok a zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nárok na invalidný dôchodok môže vzniknúť iba vtedy, ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne určí stupeň invalidity podľa prílohy. Dosiahnutím dôchodkového veku sa invalidný dôchodok nemení na starobný dôchodok.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Odvody do zdravotnej poisťovne pre osoby so zdravotným postihnutím

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Výška odvodov pre zamestnancov so zdravotným postihnutím

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

  • Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
  • Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.

Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

tags: #invalidny #dochodok #dohoda #prihlasovanie #zdravotna #poistovna