Pojem "nezaopatrené dieťa" sa v bežnej reči môže zdať jednoznačný, no pri aplikácii v právnom a sociálnom kontexte nadobúda špecifické významy, ktoré sa líšia v závislosti od konkrétneho zákona. Táto nejednotnosť definícií môže spôsobovať nejasnosti a viesť k rozdielnym nárokom na sociálne dávky a benefity.
Základné definície a právny rámec
Definícia nezaopatreného dieťaťa je ukotvená predovšetkým v dvoch kľúčových zákonoch: v Zákone o sociálnom poistení a v Zákone o prídavku na dieťa. Tieto zákony, hoci sa zaoberajú podobnou problematikou, pristupujú k vymedzeniu pojmu „nezaopatrené dieťa“ odlišne, čo vytvára tzv. dualitu v pojmológii.
Nezaopatrené dieťa podľa Zákona o sociálnom poistení
Podľa § 9 Zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.) sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po jej skončení, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak:
- sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom;
- sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť;
- je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť.
Zákon tiež obsahuje negatívnu definíciu. Status nezaopatreného dieťaťa nemá dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo dieťa, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Nezaopatrené dieťa podľa Zákona o prídavku na dieťa
Zákon o prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.) definuje nezaopatrené dieťa v ustanoveniach § 3 nasledovne: je to dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo je neschopné sa pripravovať na povolanie pre chorobu, úraz či dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (v tomto prípade najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti).
| Charakteristika | Zákon o sociálnom poistení | Zákon o prídavku na dieťa |
|---|---|---|
| Maximálna veková hranica | 26 rokov | 25 rokov |
| Dlhodobo nepriaznivý ZS | až do 26 rokov | len do plnoletosti |
Praktické dôsledky rozdielov
Hlavný rozdiel v definíciách spočíva v maximálnej vekovej hranici. Zatiaľ čo Zákon o sociálnom poistení umožňuje tento status až do 26 rokov veku, Zákon o prídavku na dieťa ho obmedzuje na 25 rokov veku. Táto zdanlivo malá odchýlka má významné dôsledky.
Sústavná príprava na povolanie je kľúčová. V prípade štúdia na strednej škole sa za sústavnú prípravu považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka. V prípade vysokej školy začína sústavná príprava dňom zápisu na štúdium a trvá do skončenia štúdia (zloženie štátnej skúšky, nie promócie). Opakovanie ročníka sa za sústavnú prípravu považuje, avšak prerušenie štúdia nie.
Invalidný dôchodok a nezaopatrenosť
Podľa judikatúry a zákona, ak je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidný z mladosti, patrí mu invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Je však dôležité poznamenať, že poberateľa podpory v nezamestnanosti nemožno považovať za nezaopatrené dieťa ani v čase školských prázdnin, ktoré bezprostredne nadväzujú na skončenie štúdia. Na dôchodkové účely nemožno považovať za nezaopatrené dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky nastúpilo do zamestnania a zo svojej zárobkovej činnosti má vlastný zdroj príjmu.
tags: #invalidny #dochodok #a #nezaopatrene #deti