Nezáujem o starostlivosť o rodičov: príčiny a dôsledky pre deti

Nezáujem jedného z rodičov o starostlivosť o dieťa, psychické týranie, manipulácia a bránenie v styku s druhým rodičom sú vážne problémy, ktoré majú dlhodobé negatívne dôsledky na psychiku a vývoj dieťaťa. V slovenskom právnom poriadku existujú mechanizmy na ochranu detí v takýchto situáciách, vrátane možnosti súdneho obmedzenia alebo zákazu styku s rodičom. Tento článok sa venuje príčinám a dôsledkom nezáujmu o starostlivosť o deti a súvisiacim právnym aspektom.

Čo je rodičovská zodpovednosť a právo na styk s dieťaťom?

Každý rodič, ktorý je spôsobilý a má podmienky podieľať sa na výchove detí, má právo a povinnosť starať sa, vychovávať, formovať a vplývať na dieťa - rovnako otec ako matka. Zákon o rodine už nehovorí o „ochrane materstva“, ale o „ochrane rodičovstva“, čím zdôrazňuje rovnocenné postavenie oboch rodičov. Právo na styk s dieťaťom je integrálnou súčasťou rodičovských práv a povinností. Obmedziť alebo zakázať styk je možné len vtedy, ak sa zistia také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti.

Príčiny nezáujmu a nevhodného správania rodičov

V praxi sa stretávame s rôznymi formami nezáujmu a nevhodného správania rodičov. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Psychické týranie a manipulácia: Jeden z rodičov môže pred dieťaťom vulgárne nadávať na druhého rodiča, vyhrážať sa, citovo dieťa vydierať a manipulovať ním. To sa môže prejavovať napríklad tým, že rodič neustále mení plány bez ohľadu na priania dieťaťa, alebo ho ťahá po návštevách, kde sa s ním nebaví a namiesto toho osočuje druhého rodiča.
• Nezodpovednosť a sebectvo: Rodič sa môže nezaujímať o základné potreby dieťaťa, napríklad či je hladné, alebo ho nechá celé hodiny bez programu, zatiaľ čo on si pozerá televíziu.
• Zneužívanie dieťaťa ako nástroja pomsty: Dieťa môže byť pre jedného z rodičov len spôsobom, ako ublížiť druhému rodičovi, čo svedčí o absencii otcovských alebo materských citov.
• Drogová závislosť alebo agresívne správanie: Prítomnosť drogovej závislosti alebo prejavov agresivity voči deťom a druhému rodičovi je vážnym ohrozením bezpečnosti a vývoja dieťaťa.
• Syndróm zavrhnutého rodiča (Parental Alienation Syndrome - PAS): Ide o psychologický jav, pri ktorom dieťa (často v dôsledku manipulácie jedným z rodičov, tzv. programujúcim rodičom) odmieta a odsudzuje druhého rodiča bez oprávneného dôvodu. Medzi stratégie programujúceho rodiča patrí očierňovanie a zhadzovanie druhého rodiča v očiach dieťaťa. Prejavy zavrhnutia u dieťaťa môžu zahŕňať odpor, pohŕdanie a verbálne či mimické prejavy nepriateľstva voči zavrhnutému rodičovi.

Dôsledky nezáujmu a nevhodného správania na deti

Otcovo alebo matkino správanie, nezáujem, psychické týranie a osočovanie druhého rodiča sa veľmi negatívne odráža na psychike dieťaťa. Medzi možné dôsledky patria:

• Hysterické záchvaty a plač po stretnutiach alebo telefonátoch s rodičom.
• Odmietanie stretávania sa s rodičom osamote.
• Zmena správania - dieťa je konfliktné, drzé, nepríjemné.
• Pocit "piateho kolesa na voze", kedy sa dieťa cíti nechcené a ignorované.
• Vývoj difúznej identity a nedôvera voči ľuďom, ako to ukázali aj výsledky štúdií o syndróme zavrhnutého rodiča.
• Narušenie vzťahov medzi dieťaťom a oboma rodičmi.

Každá hodina, ktorú nemohlo dieťa stráviť so svojím rodičom, môže priniesť vážne negatívne dôsledky. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že dieťa je pod vplyvom jedného rodiča, ktorý mu môže priamo alebo nepriamo vštepovať nenávisť voči druhému rodičovi.

Právne možnosti riešenia

V prípade, že sa rodičia nedokážu dohodnúť na úprave styku alebo ak jeden z rodičov prejavuje nezáujem a nevhodné správanie, je možné obrátiť sa na súd.

Obmedzenie alebo zákaz styku

Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine upravuje obmedzenie, prípadne úplný zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom. Takéto opatrenie prichádza do úvahy jedine v prípadoch, kedy súd zistí, že je to v záujme dieťaťa nevyhnutné. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja. Obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom patria medzi najzávažnejšie zásahy do rodičovských práv a povinností, avšak vždy sa realizujú v záujme dieťaťa. Súd má pomerne široké možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to v záujme dieťaťa.

Zákaz styku s dieťaťom možno vysloviť na neurčitú dobu, bez časového obmedzenia, alebo aj na dobu určitú, ak bude možné bezpečne ustáliť dobu, počas ktorej má obmedzenie alebo zákaz tohto styku trvať. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Ústavný súd ČR vo svojom uznesení z 13. decembra 2006 zdôraznil, že súdy sú povinné vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom.

Ďalšie právne kroky

Okrem obmedzenia alebo zákazu styku je možné využiť aj iné právne inštitúty:

• Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností: Ak sa rodičia neviete dohodnúť na styku, môžete podať návrh na súd, aby striktne určil styk dieťaťa s jeho otcom/matkou.
• Zmena zverenia dieťaťa do starostlivosti: Ak sa zmenia pomery (napr. zanedbávanie hygieny, obmedzovanie kontaktu, želanie dieťaťa žiť s druhým rodičom), je možné podať návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Súd pri rozhodovaní prihliada na najlepší záujem dieťaťa a od 9 rokov zohľadňuje aj názor dieťaťa.
• Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia: V naliehavých prípadoch, keď je ohrozená bezpečnosť dieťaťa, môže súd dočasne upraviť starostlivosť o dieťa a prípadne aj užívanie spoločného domu.
• Výkon rozhodnutia: Ak jeden z rodičov nerešpektuje súdne rozhodnutie o styku, je možné podať návrh na súd na výkon rozhodnutia. Súd môže uložiť pokutu alebo pozastaviť výplatu sociálnych dávok.

Úloha súdu a dokazovanie

Súd vždy skúma najlepší záujem dieťaťa a môže nariadiť znalecké dokazovanie (psychologické posudky). Dôležité je zhromaždiť čo najviac dôkazov o nevhodnom správaní rodiča (napr. fotografie, svedectvá, správy zo školy, lekára, prípadne psychológa), zaznamenať si situácie, kedy bolo bránené v kontakte s dieťaťom.

Konanie vo veci starostlivosti o maloletých nie je konaním návrhovým, možno ho začať aj bez návrhu, a je konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou (súd je povinný vykonať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi).

Tabuľka 1: Porovnanie foriem starostlivosti o deti na Slovensku (rok 2022)

Syndróm zavrhnutého rodiča a jeho vplyv na súdne rozhodovanie

Syndróm zavrhnutého rodiča je častým dôsledkom rozvodových konfliktov. Súdy sú povinné posudzovať aj tieto psychologické aspekty. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.

Je dôležité si uvedomiť, že v záujme dieťaťa je zachovanie vzťahu k obom rodičom, avšak nie za cenu psychického alebo fyzického utrpenia. Ak sú vzťahy vážne narušené, štát nemôže vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.

tags: #nezaujem #o #starostlivost #o #rodicov