Invalidný dôchodca a dohoda o vykonaní práce v Českej republike

Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§3 ods.2 písm.). Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm., manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku, resp. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 písm. i), k), n) alebo písm. o).

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonáva žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.

Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

Príklad z praxe: Invalidný dôchodca a práca v Českej republike

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zložil z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa A. P., bytom M. R., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ., Č., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o príplatok k dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. novembra 2008, č.k. 4 Sd/36/2008-26.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. novembra 2008, č.k. 4 Sd/36/2008-26 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne z 22. februára 2008 č. P-14-157/2008 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 219,88 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ľ., advokáta v P. vedený v Č., pobočka P., č.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 10. novembra 2008, č.k. 4 Sd/36/2008-26, potvrdil rozhodnutie z 22. februára 2008 číslo P-14-157/2008, ktorým odporkyňa podľa § 2 ods.1 a § 4 zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov nebol navrhovateľovi priznaný príplatok k dôchodku a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní otázky vzniku nároku na príplatok k dôchodku u osoby, ktorá nepoberá starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sa nevychádza len z § 2 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z.z. a poznámky č. 2 pod čiarou, ale aj z § 3 ods. 4 zákona č. 274/2007 Z.z., ktorý upravuje zlúčenie príplatku napríklad aj so starobným dôchodkom. Príplatok sa tak stáva súčasťou dôchodkovej dávky.

V prípade priznania príplatku k starobnému dôchodku, ktorý bol priznaný príslušným orgánom cudzieho štátu, by Sociálna poisťovňa upravovala výšku starobného dôchodku, priznaného príslušným orgánom cudzieho štátu, čo nie je možné. Príplatok podľa § 2 ods. 1 a § 4 zákona č. 274/2007 Z.z. samostatne nie je možné priznať, je to možné priznať ho iba ako príplatok k dôchodku zo slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Námietku navrhovateľa, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím porušila ústavnú zásadu rovnosti pred zákonom zakotvenú v čl. I. Listiny základných práv a slobôd považuje krajský súd za nedôvodnú, lebo príplatok k dôchodku politickým väzňom je formou odškodnenia osôb postihnutých za svoje politické presvedčenie, pričom je vecou štátu, ktoré kategórie osôb sa rozhodne takouto formou odškodniť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že štát sa rozhodol podľa § 2 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z.z. o odškodnení osôb, ktoré boli za minulého režimu najmenej tri mesiace nezákonne väznené, a potom boli rehabilitované, sú požívateľmi starobného, predčasného starobného, invalidného, či výsluhového dôchodku a sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Uviedol, že navrhovateľ bol väznený viac ako tri mesiace a bol rehabilitovaný podľa zákona č. 119/1990 Zb., poberá starobný dôchodok a je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky. Zo zákona č. 274/2007 Z.z. nevyplýva požiadavka, že sa nevzťahuje na tie osoby, ktorým v dôsledku zániku Československa patrí dôchodok zo systému druhého nástupníckeho štátu.

Pokiaľ krajský súd odmietol vziať v úvahu obsah vyjadrenia z 24. septembra 2008 z dôvodu, že bolo podané po lehote, ktorú počítal podľa § 250b ods. 1, § 250h ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP, vidí v tom navrhovateľ porušenie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

• Podľa § 2 ods.1 zákona č. 274/2007 Z.z. je oprávnenou osobou politický väzeň, ktorý bol najmenej 3 mesiace zaradený do táborov nútených prác.
• Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z. sa príplatok zlučuje so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom, vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom, sirotským dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom, vdovským výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým dôchodkom a sirotským výsluhovým dôchodkom.
• Podľa § 4 ods.1 zákona č. 274/2007 Z.z. o nároku na príplatok, jeho sume rozhoduje a príplatok vypláca Sociálna poisťovňa a orgán príslušný na výplatu dôchodku podľa osobitného predpisu.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou z 30. októbra 2007 požiadal odporkyňu o príplatok k dôchodku podľa zákona č. 274/2007 Z.z. a rozhodnutím z 22. februára 2008 číslo P - 14-157/2008 mu nebol požadovaný príplatok k dôchodku priznaný s poukazom na § 2 ods. 1 a § 4 uvedeného zákona s odôvodnením, že nie je poberateľom starobného, predčasného starobného, ani invalidného dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.

Navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia, z 29. mája 1997 číslo X. s účinnosťou od 1. marca 1963 podľa § 68 zákona č. 155/1995 Sb., v platnom znení v spojení s § 21 a § 95 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 31. decembra 1995 a Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení č. 228/93 Zb.

Česká republika a Slovenská republika vznikli 1. januára 1993 rozdelením spoločného československého štátu, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového poistenia, a tak z hľadiska vtedy platného práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti československého štátu bol občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ.

Slovenská republika uzavrela s Českou republikou Zmluvu o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla platnosť 3. mája 1993, pričom podľa jej čl. 34 ods. 1 bola predbežne vykonateľnou od 1. januára 1993. Z oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 175/1995 Z.z. vyplýva, že 8. januára 1993 bola podpísaná Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 318/1994 Z.z.). Podľa čl. 2 Správnej dohody, zástupcovia príslušných úradov a nositeľov zabezpečenia zmluvných štátov úzko spolupracujú pri vykonávaní zmluvy a tejto správnej dohody. Úlohou súdu bolo vyriešiť právnu otázku, či možno priznať žiadateľovi príplatok k dôchodku podľa zákona č. 274/2007 Z.z. za stavu, keď mu bol dôchodok priznaný (a je mu aj vyplácaný) z českého systému sociálneho zabezpečenia. Tým, že odporkyňa žiadosti navrhovateľa nevyhovela, lebo ho nepovažovala za oprávnenú osobou podľa § 2 ods.1 zák. č. 274/2007 Z.z. s tvrdením, že nie je poberateľom starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, postupovala v rozpore so zákonom.

Z obsahu § 2 ods.1 zák. č. 274/2007 Z.z. nemožno vyvodiť podmienku, spočívajúcu vo vyplácaní dôchodku Sociálnou poisťovňou. S poukazom na túto skutočnosť odporkyňa nemohla navrhovateľa vylúčiť z okruhu oprávnených osôb a odporkyňa musí v zmysle § 4 ods.1 zák. č. 274/2007 Z.z. rozhodnúť o príplatku a jeho vyplácaní navrhovateľovi po zohľadnení existencie podmienky poberania starobného dôchodku. Takémuto postupu nebráni ani § 3 ods. 5 citovaného zákona, ktorý predpokladá zlúčenie príplatku a dôchodku.

Odvolací súd ohľadne námietok odporkyne uvádza, že navrhovateľovi, ktorý splnil všetky zákonné podmienky pre priznanie príplatku k dôchodku v zmysle zákona č. 274/2007 Z.z. odoprieť priznanie príplatku z dôvodu, že poberá starobný dôchodok z českého systému sociálneho zabezpečenia, je v rozpore s citovaným § 2 ods.1 zákona č. 274/2007 Z.z., podľa ktorého navrhovateľovi právo na príplatok vzniklo a jej právny názor sa prieči účelu zákona.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že doterajší postup odporkyne bol vo vzťahu k navrhovateľovi diskriminačný, lebo ako občan bývalej Československej republiky nemôže byť znevýhodnený oproti občanom, ktorých zamestnávateľ bol na území Slovenskej republiky len preto, že jeho zamestnávateľ sa nachádzal na území terajšej Českej republiky. Ide o špeciálnu situáciu, na ktorú navrhovateľ nemohol mať dosah, a preto nemôže znášať nepriaznivé následky. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil.

Dohoda o vykonaní práce a invalidný dôchodca

Príjmy z pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd zo súčasného alebo z predchádzajúceho vzťahu), príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu sú považované za príjmy zo závislej činnosti. To sa týka aj vráteného poistného zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil základ dane. Rovnako aj podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva (od 1.1.2017) sa považuje za príjem zo závislej činnosti.

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31.12.2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003, a je určený na rozdelenie zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca.

V prípade, ak zamestnávateľ odmení zamestnanca k 60. narodeninám/jubileu finančnou odmenou zo sociálneho fondu tvoreného zo zisku, podlieha táto odmena dani a odvodom v mzde zamestnanca. Ak zamestnávateľ poskytne plnenie svojim zamestnancom zo sociálneho fondu (bez ohľadu na to, z akých zdrojov je tvorený), ktoré je od dane oslobodené podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, poskytnutie takéhoto plnenia je tiež od dane oslobodené (napr. nepeňažné plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu ako príspevok na hodnotu stravy, hodnotu nealkoholických nápojov, na použitie vlastného rekreačného, zdravotníckeho zariadenia zamestnávateľa, resp. prenajatého zamestnávateľom - platí nájomné, poskytnutého zamestnancovi, a pod.).

Ak zamestnávateľ vyplatí na základe rozhodnutia súdu zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň.

Ak tento bývalý pracovník neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa (za predpokladu, že nie je poberateľom starobného dôchodku od 1.1.2025 a skôr) a podpíše tlačivo „Vyhlásenie k zdaneniu príjmov...“, uplatní sa pri zdanení náhrady mzdy v mesiaci jej vyplatenia nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v sume 479,48 eur. Ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatní daňovník pri vysporiadaní svojej daňovej povinnosti za rok 2025 pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. pri podaní daňového priznania. Náhrada škody - vyplatenie úroku z omeškania je príjmom od dane oslobodeným v zmysle § 9 ods. 2 písm.

Hľadanie práce a ubytovania v Českej republike

Hľadanie práce

Pre Slovákov je Česká republika blízka nielen z hľadiska príbuzných jazykov a spoločnej histórie, ale aj mnohých rodinných, priateľských či obchodných väzieb. Ak sa chcete zamestnať v Českej republike, môžete využiť sekciu Uchádzači na portáli EURES alebo na stránkach Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR, kde nájdete aktuálnu ponuku voľných pracovných miest.

Úrad práce ČR ponúka niekoľko možností ako vylepšiť svoju pozíciu pri hľadaní nového zamestnania, napríklad prechádzať databázou voľných pracovných miest, poradenstvo pri voľbe povolania alebo možnosť rekvalifikácie.

Pri hľadaní zamestnania prostredníctvom agentúr práce si overte, či je agentúra držiteľom licencie pre sprostredkovanie zamestnania. Zoznam všetkých agentúr práce s licenciou nájdete na portáli MPSV. Agentúry práce nesmú vyberať poplatky za sprostredkovanie práce.

Bohatým zdrojom voľných pracovných miest sú internetové portály ako Jobs.cz, Prace.cz, Dobraprace.cz, Profesia.cz. Môžete tu vyhľadávať ponuky priamo od zamestnávateľov či agentúr a často si vložiť svoj životopis do databázy. Vo väčšine celorepublikovo vydávaných novín býva časť venovaná ponuke voľných pracovných miest. Ďalším z možných nástrojov pre vyhľadávanie voľných pracovných miest sú sociálne siete.

V niektorých situáciách je výhodnejšie kontaktovať zamestnávateľa priamo, zvlášť vo vidieckych oblastiach, kde sa jedná o sezónnu prácu alebo brigádu. Prevažná väčšina zamestnávateľov vyžaduje znalosť českého jazyka.

Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Motivačný list a životopis sú najčastejšie nástroje, ktoré využívame pri hľadaní práce. Pokiaľ hľadáte manuálnu prácu, bude pre vás výhodnejšie kontaktovať zamestnávateľa osobne. Mnoho zamestnávateľov hľadá ľudí, ktorí ovládajú český jazyk, preto napíšte svoju žiadosť po česky. Text motivačného listu by mal byť krátky a výstižný, zameraný na konkrétnu pracovnú pozíciu. Mali by ste naznačiť, prečo sa o dané miesto uchádzate a čo môžete zamestnávateľovi ponúknuť.

Personalisti vyžadujú väčšinou životopis v štruktúrovanej forme. Pri výberových konaniach v Česku sa očakáva formálne oblečenie. V niektorých prípadoch môže byť doplnkom pohovoru aj psychologický test.

Hľadanie ubytovania

Dostupnosť získania ubytovania a ceny podnájmov sa odvíjajú od ich geografickej polohy. Vo väčších mestách zaplatíte za podnájom oveľa viac ako v menších mestách alebo na vidieku. V Prahe sú ceny niekoľkonásobne vyššie ako na ostatnom území Českej republiky. Pomerne vysoké ceny začínajú byť aj vo všetkých krajských mestách.

Mladí ľudia často využívajú podnájom jednej miestnosti bytu alebo domu, hlavne z dôvodu uľahčenia dochádzky do zamestnania, školy a zníženia nákladov na bývanie. Takýto typ spolubývania môžete nájsť na serveri spolubydlo. Viac informácií z tejto oblasti získate na obecných úradoch alebo v realitných kanceláriách v mieste, kde máte záujem získať ubytovanie. Nájomné sa platí spravidla mesačne a záloha vo výške nájomného sa často skladá aspoň za jeden mesiac vopred. Ponuky na prenájom a predaj nájdete väčšinou tiež na špecializovaných internetových stránkach: hyperinzerce.cz, reality.cz, realitymix.cz, seznam-reality.cz. Prípadne si môžete sami zadať požiadavku ubytovania podľa vašich požiadaviek. Využiť môžete tiež inzertné noviny (Avízo, Annonce) alebo sociálne siete.

Pokiaľ si chce v Českej republike zakúpiť nehnuteľnosť (byt alebo dom) občan iného štátu EÚ/ EHP, musí byť držiteľom preukazu o povolenie k pobytu.

tags: #invalidny #dochodca #a #dohoda #o #vykonani