Komplexný prehľad intervencie sluchovo postihnutých na Slovensku

Sluchové postihnutie predstavuje závažný zdravotný problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu života jednotlivcov a ich sociálne začlenenie. Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Slovenská legislatíva sa snaží zmierniť dôsledky tohto postihnutia prostredníctvom rôznych foriem podpory, kompenzácií a právnych úprav. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch sluchového postihnutia na Slovensku, s dôrazom na definície, posudzovanie, kompenzácie a dostupné formy pomoci.

Základné štatistiky sluchového postihnutia na Slovensku

Definícia a typy sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Ide o poruchu sluchu, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Toto postihnutie je možné vymedziť dvoma krajnými prípadmi. Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Úplná hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:

  • Úplná strata sluchu
  • Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91 dB
  • Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
  • Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
  • Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
  • Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB

Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem neho rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje.

Typy porúch sluchu:

Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, ich môžeme zjednodušene rozdeliť na:

  • Prevodové poruchy: Ide o poruchu prevodového aparátu, to jest od ušnice cez vonkajší zvukovod až k strednému uchu.
  • Percepčné poruchy: Ide o poruchu nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu. Patrí sem aj vnútroušná porucha sluchu, podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu. Retrokochleárna porucha sluchu zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve, dráhu mozgového kmeňa alebo oboch.
  • Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Vzniká porušením časti centrálnej nervovej sústavy (mozgovej kôry), ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.

Sluchové postihnutie môže byť vrodené alebo získané. Ak k poruche sluchu dôjde ešte pred narodením alebo v období raného detstva pred nástupom reči, ide vždy o veľmi ťažké postihnutie. Jedná sa však o postihnutie kompenzovateľné, pretože ak dieťa dostane správnu liečbu, starostlivosť a pomôcky, obvykle aj pri úplnej strate sluchu má šancu počuť zvuky a naučiť sa komunikovať s okolím.

Typy sluchových porúch a ich umiestnenie v uchu

Príčiny vzniku sluchových porúch

Frekvencia výskytu niektorých príčin porúch sluchu sa za posledných 30 rokov zmenila a ďalšie zmeny sa očakávajú v budúcnosti, a to na základe zavedenia nových možností prevencie niektorých ochorení (rubeola, bakteriálna meningitída, hyperbilirubinémia).

Prenatálne sluchové postihnutie zapríčiňujú:

  • Dedičnosť: Dnes je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota.
  • Choroba matky v gravidite: Najmä v prvom trimestri, a to najmä osýpky, čierny kašeľ, rubeola, diabetes.

Perinatálne obdobie začína krátko pred pôrodom, počas neho a zavŕši sa krátko po pôrode. Poškodenie sluchu môže byť získané hneď po narodení alebo v neskoršom veku. Môže ísť aj o progresívne zhoršovanie sluchu, ktoré sa pri narodení nevyskytovalo.

Definícia Ťažkého Zdravotného Postihnutia a Integrovaná Posudková Činnosť

Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Sociálny dôsledok ŤZP predstavuje znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama. Miera funkčnej poruchy, vyjadrená v percentách, určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju priraďuje každej osobe individuálne, podľa jej ochorenia. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy.

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb, ale aj na účely sociálnej ekonomiky. Zabezpečujú ho výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa vždy vykonáva ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Výkaz o plnení zamestnávania ZŤP

Legislatívny Rámec a Práva Osôb so Sluchovým Postihnutím

Slovenská legislatíva upravuje práva a povinnosti osôb so sluchovým postihnutím v rôznych oblastiach života, vrátane vzdelávania, zamestnania a prístupu k službám. Medzi kľúčové zákony patria:

  • Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
  • Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje proces posudzovania zdravotného postihnutia a zavádza integrovanú posudkovú činnosť.
  • Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb: Tento zákon uznáva slovenský posunkový jazyk ako prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb a upravuje vzdelávanie nepočujúcich detí. Novela zákona poukazuje na to, že posunková reč je primárnou zložkou identity nepočujúceho a nie je len akousi pomôckou napĺňajúcou podpornú funkciu pri osvojovaní si orálnej reči. Novela sekundárne deklaruje, že osvojenie si orálnej reči nepočujúcim dieťaťom by nemalo byť považované za nevyhnutnú podmienku integrácie nepočujúceho do komunity počujúcich. Pre nepočujúceho totiž ostáva po celý čas súčasťou identity jeho posunková a nie orálna reč.

Preukaz Fyzickej Osoby s Ťažkým Zdravotným Postihnutím (ZŤP)

Preukaz ZŤP je doklad, ktorý potvrdzuje status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Slúži na uplatnenie kompenzácií a zliav, ktoré sú určené na zmiernenie sociálnych dôsledkov ŤZP. Je dôležité rozlišovať medzi preukazom ZŤP a invalidným dôchodkom.

Formy Preukazu ŤZP

Rozlišujeme dve formy preukazu ŤZP:

  • Preukaz ŤZP: Určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
  • Preukaz ŤZP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Je označený červeným pruhom (v staršej verzii oranžovým). Opravňuje sprievodcu osoby s ŤZP na bezplatnú prepravu.

Ako získať preukaz ZŤP: Postup krok za krokom

  1. Lekárska prehliadka: Pred podaním žiadosti je nevyhnutné absolvovať lekársku prehliadku, ktorej výsledky budú dôležité pre posúdenie zdravotného stavu a následného posúdenia statusu ako ťažko zdravotne postihnutého občana. Tlačivo lekárskeho posudku vyplní obvodný lekár. Žiadateľ ho musí predložiť spolu s kópiami všetkých potrebných posudkov od odborných lekárov.
  2. Žiadosť na ÚPSVaR: O získanie preukazu ZŤP je nevyhnutné požiadať ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) na odbore sociálnych vecí a rodiny, podľa miesta trvalého bydliska. Vyplnené tlačivá odovzdá na odbore sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR.
  3. Posudkové konanie: Po podaní žiadosti vás pozvú na posudkové konanie, kde lekár ÚPSVaR posúdi vaše funkčné postihnutie a stupeň jeho závažnosti. Niekedy sa lekársky posudok vykonáva bez prítomnosti žiadateľa, a lekár rozhodne o miere funkčnej poruchy na základe priložených lekárskych správ.
  4. Rozhodnutie: V priebehu 30 dní obdrží človek rozhodnutie, na ktoré je možné sa odvolať. Všeobecne platí, že schválenie ZŤP môže trvať približne 2 až 3 mesiace. V prípade jednoduchých zdravotných postihnutí môže byť schválenie ZŤP rýchlejšie, približne do 1 mesiaca.

Medzi diagnózy, s ktorými je možné požiadať o preukaz ŤZP, patria zmyslové postihnutia, konkrétne sluchové postihnutia (bilaterálna strata sluchu nad 60 dB) a iné postihnutia ako kombinované zdravotné postihnutia. Je dôležité si uvedomiť, že každý žiadateľ je posudzovaný individuálne.

Miera Funkčnej Poruchy a Invalidný Dôchodok

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Schéma vzťahu medzi mierou funkčnej poruchy a nárokom na invalidný dôchodok

Miera Funkčnej Poruchy pri Poruchách Sluchu u Detí

Na príspevky má dieťa nárok, pokiaľ má minimálne 50% miery funkčnej poruchy, ktorá sa pri poruchách sluchu stanovuje podľa škály Fowlera:

  • miera funkčnej poruchy 70 - 80% - vrodená obojstranná praktická hluchota u detí alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla po rozvinutí reči, do skončenia prípravy na povolanie (vrátane nositeľov kochleárnych implantátov), podľa Fowlera viac ako 85 - 90%.
  • miera funkčnej poruchy 50 - 60% - obojstranná ťažká nedoslýchavosť u detí a dospelých zisťovaná slovnou alebo objektívnou audiometriou (aj u nositeľov kochleárnych implantátov) podľa Fowlera 80% a viac.
  • miera funkčnej poruchy 50% - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u detí podľa Fowlera 55% a viac.

Mieru funkčnej poruchy dieťaťa stanovuje vo svojom posudku lekár. V prípade, že má dieťa aj ďalšie zdravotné problémy, je potrebné dať na posúdenie podklady od všetkých odborníkov ku všetkým zdravotným ťažkostiam. Miera funkčnej poruchy dieťaťa sa tak posúdi komplexne.

Diagnostika a Kompenzačné Možnosti

Včasná diagnostika sluchového postihnutia je kľúčová pre úspešnú intervenciu. Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram. Moderná diagnostika využíva širokú škálu metód a techník, ktoré umožňujú presné určenie sluchovej straty. Kompenzačné a protetické možnosti súčasnej vedy, ako sú načúvacie prístroje a kochleárne implantáty, významne zlepšujú kvalitu života sluchovo postihnutých.

Príklad audiogramu

Metódy Diagnostiky Sluchu

Používajú sa rôzne metódy na vyšetrenie sluchu u detí:

  • Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Sú metódy založené na pozorovaní, ako sa správa dieťa, ako reaguje na zvukový podnet.
  • Otoakustické emisie (OAE): Sú zvuky produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha, ktoré možno objektívne zaznamenať.
  • Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha.
  • Audiometria evokovaných odpovedí: Je objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí.
  • Novorodenecký skríning sluchu: Od 1. 5. 2006 je legislatívne zavedený aj v Slovenskej republike. Vyšetrenie sluchu u novorodencov je nevyhnutné pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života.

Sluchová Protetika: Načúvacie Prístroje a Kochleárne Implantáty

Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania lekára - foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Prístroje sú rôzne, avšak ku každému je nutné dať vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby nedochádzalo k spätnej väzbe, ktorá sa prejavuje pískaním prístroja. Načúvací prístroj naozaj zlepšuje kvalitu aj kvantitu sluchového vnímania, ale neodstráni úplne narušenie sluchu.

Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou. Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. KI nahrádza funkciu nefunkčných vláskových buniek slimáka a elektrickými impulzmi priamo stimuluje vlákna (neuróny) sluchového nervu a tým zabezpečuje vnímanie zvuku.

Schéma kochleárneho implantátu

Faktory Ovplyvňujúce Úspech Kochleárnej Implantácie

Úspech kochleárnej implantácie ovplyvňuje viacero faktorov:

  • Etiológia (príčina) poruchy sluchu: Niektoré príčiny môžu obmedzovať úžitok z implantátu.
  • Vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu.
  • Vznik a trvanie poruchy sluchu: Čím dlhšie hluchota trvá, tým horšie výsledky možno očakávať.
  • Stupeň poruchy sluchu: Pôvodne sa implantovali iba ľudia s obojstrannou hluchotou bez zvyškov sluchu.
  • Anatomické podmienky: Súčasná technológia umožňuje implantáciu aj pri čiastočne alebo úplne nepriechodnej kochlei.
  • Prostredie a motivácia: Je dôležitá motivácia dieťaťa a rodiny k dlhodobej rehabilitácii.
  • Spôsob komunikácie: V zahraničí sa upúšťa od striktne auditívne-verbálneho programu a nevylučuje sa posunkovanie popri nosení KI.
  • Iná pridružená choroba alebo postihnutie: V zahraničí nie je viacnásobné postihnutie prekážkou kochleárnej implantácie, hoci na Slovensku sa z ekonomických dôvodov uprednostňujú zdraví ľudia.

Peňažné Príspevky a Ďalšie Formy Podpory

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP. Pre jeho poskytnutie je nutné podať žiadosť na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Infografika: Peňažné príspevky a kritériá ich získania

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP pre sluchovo postihnuté deti

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 1.7.2025 suma 284,13 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.

Peňažné príspevky, o ktoré sa môžete uchádzať (jednorazovo):

  • peňažný príspevok na kúpu pomôcky,
  • peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky,
  • peňažný príspevok na úpravu pomôcky,
  • peňažný príspevok na opravu pomôcky,
  • peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia,
  • peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,
  • peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla.

Peňažné príspevky, o ktoré sa môžete uchádzať (opakovane):

  • Peňažný príspevok na osobnú asistenciu
  • Peňažný príspevok na prepravu
  • Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu a garáže
  • Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
  • Peňažný príspevok na opatrovanie

Ďalšie Formy Podpory

  • Zľavy v doprave: V železničnej doprave sú zľavy (okrem vlakov zadarmo) u osôb s poruchou sluchu nasledovné: Držiteľ preukazu s červeným pruhom (ZŤP/S) má nárok aj na bezplatnú prepravu svojho sprievodcu a invalidného vozíka v služobnom vozni. V autobusovej doprave: väčšina dopravcov poskytuje zľavy z cestovného, ktoré sa vzťahujú aj na sprievodcu.
  • Pracovné voľno: Rodič dieťaťa s preukazom ZŤP a ZŤP/S má taktiež nárok na ďalších 10 pracovných dní voľna, ak sprevádza svoje dieťa do špeciálnej školy, resp. zariadenia sociálnej starostlivosti.
  • Centrá včasnej intervencie: Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike štyri Centrá včasnej intervencie. Poskytujú špecializované sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu a vykonávajú stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívnu aktivitu.

Výkaz o plnení zamestnávania ZŤP

Vzdelávanie sluchovo postihnutých detí

Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia. Pedagogika sluchovo postihnutých je samostatným vedným odborom. Člení sa na pedagogiku nepočujúcich a na pedagogiku nedoslýchavých.

Prax pedagogiky sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t. j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb. Pedagogika sluchovo postihnutých má veľmi úzky vzťah k mnohým vedným disciplínam.

Špecifiká vo vzdelávaní

Dieťa so sluchovým postihnutím sa môže vzdelávať:

  • v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami sluchu (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
  • v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami sluchu, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
  • v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky

Špecifiká vzdelávania vo veľkej miere závisia od stupňa rozvoja reči žiaka a od toho, v akom veku a v akej miere mu bola poskytovaná adekvátna lekárska a špeciálnopedagogická starostlivosť, ako aj od jeho individuálnych dispozícií. Vo vzdelávaní týchto detí sa do popredia dostáva najmä tréning sluchového vnímania, pozornosti, rozvoj celkových komunikačných zručností. Väčšina žiakov má ťažkosť so zvládnutím slovenského jazyka a najprv sa musí naučiť komunikovať v slovenskom jazyku.

Špecifické predmety vo vzdelávaní

Vzdelávacia oblasť špeciálno-pedagogická podpora obsahuje u sluchovo postihnutých žiakov špecifické predmety, zaradené do dvoch základných skupín:

1. Skupina predmetov: Komunikačné zručnosti (KZ)

  • Komunikačné zručnosti (KZ): Nácvik komunikácie v bežných životných situáciách a interakciách všetkými dostupnými komunikačnými formami, rozvoj receptívnej, centrálnej a expresívnej zložky reči, rozširovanie pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, zvyšovanie jazykových kompetencií.
  • Individuálna logopedická intervencia (ILI): Podpora rozvoja reči a jazykových schopností, ako základu pre rozvoj čítania a písania.
  • Slovenský posunkový jazyk: Osvojenie základných pravidiel používania slovenského posunkového jazyka, rozvíjanie vyjadrovacích a dorozumievacích schopností.

2. Skupina predmetov: Dramatická a Rytmicko-pohybová výchova

  • Dramatická výchova: Vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, zameraná je najmä na rozvíjanie a formovanie osobnostných a sociálnych zručností s využitím prvkov a postupov dramatického umenia.
  • Rytmicko-pohybová výchova: Vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, často sa využívajú prvky muzikoterapie.

Môže sa vyučovať predmet Sluchová výchova (najmä u žiakov, ktorí si musia osvojiť nové sluchové vzory a stratégie počutia - napr. po operácii v školskom veku, po zavedení kochleárneho implantátu v školskom veku a pod.). Namiesto telesnej výchovy (TV) môžu mať žiaci so sluchovým postihnutím zdravotnú TV (ZTV) - ak je potrebná a ak je to doporučené lekárom.

tags: #intervencia #sluchovo #postihnutych