Integračný sociálny podnik: Definícia, fungovanie a význam na Slovensku

Integračný sociálny podnik (ISP) predstavuje jeden z troch typov sociálnych podnikov, ktoré je možné zriadiť v súlade so zákonom o sociálnej ekonomike. Jeho hlavným cieľom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb. Je to verejnoprospešný podnik, ktorý aktívne prispieva k sociálnemu začleneniu.

Na Slovensku je sociálne podnikanie oblasť, ktorá sa v posledných rokoch dynamicky rozvíja. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý priniesol jasný legislatívny rámec pre fungovanie týchto podnikov.

Poslanie a ciele integračných sociálnych podnikov

Poslaním sociálneho podniku je vytvárať pracovné miesta a zamestnávať občanov znevýhodnených na trhu práce. Medzi týchto občanov patria najmä osoby so zdravotným postihnutím, osoby staršie ako 50 rokov, absolventi, matky opatrujúce dieťa a občania s nízkym vzdelaním. Integračné podniky sa snažia pokryť a zamestnať občanov znevýhodnených na trhu práce z rôznych dôvodov, vrátane osôb s viacnásobným znevýhodnením.

Cieľom integračného sociálneho podniku, ako je napríklad Aptet Integračný sociálny podnik, je umožniť ohrozeným skupinám ľudí (seniori, matky, absolventi, zdravotne znevýhodnení alebo Rómovia) uplatniť sa na trhu práce. Tí, ktorým sa nepodarí nájsť uplatnenie na voľnom trhu práce, ostanú naďalej pracovať pre ISP.

Zamestnancom sociálneho podniku pomáha osvojiť si nové zručnosti a vedomosti a podporuje ich pri zvyšovaní kvalifikácie. Organizácia vie poskytnúť uplatnenie aj osobám, ktorým sa na voľnom trhu práce zamestnať nepodarí, čo je považované za významný prínos.

Legislatívny rámec a podpora

Zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018, bol vytvorený základný legislatívny rámec. Dňa 1. januára 2023 nadobudla účinnosť aj novela Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v rámci ktorej boli nástroje zamerané na podporu integračných podnikov, ako sú Umiestňovací príspevok a Vyrovnávací príspevok, presunuté do zákona o sociálnej ekonomike.

Integračný podnik je registrovaný sociálny podnik, ktorý zamestnáva najmenej 30 % znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených alebo zraniteľných osôb z celkového počtu svojich zamestnancov. Štát im prepláca časť nákladov na mzdu zamestnanca. V prípade zdravotne znevýhodnenej osoby štát prepláca až 75 % celkovej ceny práce, pri inak znevýhodnených osobách, napríklad sociálne znevýhodnených, ide o 50 %.

Vyhradené zákazky a verejné obstarávanie

Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované integračné sociálne podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo môže vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest. V takom prípade sa verejného obstarávania môžu zúčastniť len subjekty, ktoré majú štatút registrovaného sociálneho podniku (podľa druhu: integračný sociálny podnik), priznané postavenie chránenej dielne, chráneného pracoviska alebo chránených pracovných miest.

V prípade nadlimitných zákaziek je zákazka vyhradená pre sociálne podniky a iné favorizované subjekty, ak je to uvedené v položke III. Podobne v prípade podlimitných zákaziek je zákazka vyhradená pre sociálne podniky a iné favorizované subjekty, ak je to aj vo Výzve na predkladanie ponúk v časti III.

Zmeny v pravidlách fungovania

Ministerstvo práce predstavilo viacero zmien týkajúcich sa fungovania sociálnych podnikov. Jednou z kľúčových zmien je, že integračný sociálny podnik, ktorý nesplní svoju integračnú úlohu - teda nezamestná človeka na otvorenom trhu alebo vo vlastnom podniku bez nároku na príspevok - bude musieť vyrovnávací príspevok v alikvotnej časti vrátiť. Pokiaľ to urobí opakovane, bude mu odobratý štatút sociálneho podniku.

Ďalšou zmenou je, že sociálny podnik bude môcť na toho istého zamestnanca čerpať vyrovnávací príspevok iba raz. Po novom nebude možné, aby zamestnanec, ktorý sa považuje za znevýhodneného, zároveň vykonával aj inú pracovnú činnosť, napríklad na živnosť, alebo iný pracovný pomer.

Pri nových sociálnych podnikoch sa skracuje lehota na splnenie podmienky zamestnania 30 % znevýhodnených zamestnancov z jedného roka na 3 mesiace. Zisk zo svojej činnosti bude môcť sociálny podnik odkladať na osobitnom fonde už len dva roky, nie päť rokov. V prípade, že v tomto časovom limite nepoužije tento svoj zisk na socializáciu, tak tento zisk prepadne v prospech štátu. Na subdodávateľskú činnosť bude môcť sociálny podnik využiť maximálne 20 - 30 % každej zákazky.

Príklad dobrej praxe: Aptet Integračný sociálny podnik

Aptet, n. o., Mlynská 2238, 934 01 Levice, je registrovaný sociálny podnik pracovnej integrácie. Jeho cieľom je, aby sa ohrozené skupiny ľudí (seniori, matky, absolventi, zdravotne znevýhodnení alebo Rómovia) uplatnili na trhu práce. Tí, ktorým sa nepodarí nájsť uplatnenie na voľnom trhu práce, ostanú naďalej pracovať pre Aptet ISP.

Aptet pomáha zamestnancom sociálneho podniku osvojiť si nové zručnosti a vedomosti a podporuje ich pri zvyšovaní kvalifikácie. Organizácia vie poskytnúť uplatnenie aj osobám, ktorým sa na voľnom trhu práce zamestnať nepodarí, čo je významný prínos.

Zainteresované strany a zdroje financovania

Medzi zapojené zainteresované strany patria miestne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, zamestnávatelia, mimovládne organizácie a ďalší kľúčoví aktéri v oblasti sociálnych inovácií. Zdroje financovania sú z neziskovej organizácie. Potenciálna cieľová skupina integračného podniku je široká a zahŕňa občanov znevýhodnených na trhu práce z rôznych dôvodov, vrátane osôb s viacnásobným znevýhodnením.

Tento osvedčený príklad pracovnej integrácie občanov znevýhodnených na trhu práce možno ľahko preniesť do iných kontextov.

Bariéry a výzvy sociálneho podnikania na Slovensku

Sociálne podnikanie je v súčasnosti na Slovensku slabo rozvinutá oblasť podnikania, koncepčne a legislatívne nejednoznačná, a počet subjektov, ktoré by sa dali nazvať sociálnymi podnikmi, je nízky. Na základe empirického výskumu boli zmapované bariéry, ktorým sociálne podniky na Slovensku čelia.

Kľúčové zistenia výskumu:

• Motivácia aktérov: Jedným z kľúčových predpokladov pre rozbeh a existenciu sociálneho podniku je až nadštandardne silná motivácia kľúčových aktérov, ktorí stáli za zrodom podnikateľskej iniciatívy. Zároveň je u týchto ľudí zaznamenaná imanentná prítomnosť určitého idealizmu až altruizmu v zmysle nezištnej služby iným.
• Sociálny kapitál: Pre rozbeh sociálneho podnikania je tiež nevyhnutný aj určitý sociálny kapitál v zmysle sociálnych väzieb, siete kontaktov a relatívne dobrého mocenského postavenia v oblasti, v ktorej aktéri pôsobia.
• Závislosť na ekonomickom prostredí: Výraznou črtou sociálneho podnikania je aj závislosť na vonkajšom ekonomickom prostredí. Mnohé sociálne podniky môžu mať napríklad problémy vzhľadom na nízku kúpnu silu obyvateľov v znevýhodnených regiónoch.
• Nedostatok finančného kapitálu: Ako významnú bariéru pre vznik, rozvoj a kontinuálne fungovanie sociálnych podnikov bol identifikovaný nedostatok finančného kapitálu.
• Nedostatok podnikateľských zručností: Ďalšou prekážkou je nedostatok zručností spojených s podnikaním vo všeobecnosti.
• Prepojenie služieb zamestnanosti: Špecifickou výzvou sa tiež ukazuje nájdenie vhodného spôsobu prepájania služieb zamestnanosti s podporou sociálneho podnikania.
• Verejné obstarávanie: Nevyhnutná sa ukazuje aj potreba nastaviť verejné obstarávanie tak, aby sa pri výbere subjektov, okrem ďalších parametrov, zohľadňovali aj sociálne aspekty.
• Podpora náboru pracovníkov: Bola identifikovaná aj potreba podpory sociálnych podnikov pri nábore pracovníkov, napríklad formou vytvorenia registrov zdravotne znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
• Mimopracovné podmienky: Úspech pracovnej integrácie tiež úzko súvisí s dobrými podmienkami bývania, čo poukazuje na nevyhnutnosť podpory aj mimopracovných podmienok života.

tags: #integracny #socialny #socialny #podnik #definicia