Integrácia telesne postihnutého dieťaťa: Komplexný pohľad a praktické informácie

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Ak už raz chorobu získame, musíme s chorobou žiť. Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť.

Čo je integrácia?

Integrácia telesne postihnutých detí do bežného života, a najmä do vzdelávacieho systému, je kľúčovým krokom k vytvoreniu inkluzívnejšej spoločnosti. Jesenský (1998, s. 7) definuje integráciu postihnutých ako stav spolužitia postihnutých a intaktných, stav, kedy žijú jeden pre druhého. Je to stav, keď sa postihnutý nepovažuje za zvláštnu súčasť spoločnosti a keď intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť, tzn., úplne sa naplnila vzájomná sociálna adaptabilita a úplne ustúpila defektivita. Možno ju dosiahnuť rozvojom osobnosti socializáciou (resocializáciou) a enkulturáciou postihnutého. Jej prednosťou je, že poskytuje, resp. má poskytovať, spôsobom čo najmenej obmedzujúcim, prirodzené príležitosti dieťaťa na jeho bezprostrednú interakciu so zdravými deťmi. Deťom s postihnutím je takto zabezpečená väčšia možnosť emocionálneho, sociálneho a osobnostného rozvoja.

Hlavným cieľom a zmyslom integrovaného vzdelávania je rozvíjanie individuality, pozitívneho sebahodnotenia, rozhodovacích procesov a celkovej nezávislosti jedinca. Integrované vzdelávanie môže prebiehať na rôznych úrovniach podľa druhu a rozsahu postihnutia či momentálneho stavu dieťaťa. Integrácia môže byť úplná alebo čiastočná (časť výučby môže prebiehať v špeciálnej škole, či v triede a časť v bežnej škole). Výskumy odborníkov potvrdzujú, že tento model vzdelávania umožňuje postihnutému dieťaťu dosahovať lepšie výsledky v oblasti vedomostí, ale predovšetkým v sociálnej interakcii a pomáha mu tak zvýšiť kvalitu života.

Typy telesného postihnutia

Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo existuje veľa typov telesného postihnutia. Spoločným znakom telesne postihnutých je znížená pohyblivosť až nepohyblivosť. Sú to organicky podmienené poruchy svalovej pohyblivosti. Podľa príčiny sa obrny rozdeľujú na centrálne (spastické) a periférne (chabé). Centrálna obrna vzniká pri chorobnom procese lokalizovanom v oblasti mozgu a pyramídovej dráhy.

Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na:

• Postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín)
• Dolných končatín (alebo obidvoch)
• Postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy)
• Postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).

Funkčné následky iného postihnutia buď už vrodených (napr. Lordóza - ohnutie chrbtice dopredu, Kyfóza - zakrivený úsek chrbtice, oblúkovite prehnutý dozadu, Skolióza - zakrivenie chrbtice do strany vzhľadom na jej pozdĺžnu os). Charakterizujeme ako zadržanie, spomalenie, omeškanie, oneskorenie sa za vývinom.

Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovice tela (paraplégia) v rozsahu závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušení miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie. Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutí miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.

Fázy vývoja postihnutia

Prvá fáza sa označuje ako prenatálna, tu hovoríme o čase vnútromaternicového vývinu. V tejto fáze môže dochádzať napr. k malformáciám - poškodeniu orgánu, jeho časti či orgánových systémov spravidla v dôsledku poškodenia plodu. Patria sem napr. rázštepy pier, podnebia, vrodené srdcové chyby. Následnou treťou postnatálnou fázou je čas po pôrode. V endogénnom faktore sú považované za jeho súčasť genetické vplyvy, životospráva matky.

Komplexná rehabilitácia a jej zložky

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

1. Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
2. Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie, s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
3. Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno-pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
4. Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Sociálna rehabilitácia v praxi

Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov, je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viacdňovým programom. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopnosti a získavať potrebné pracovné návyky.

Jednou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú.

Témy pre sociálno-rehabilitačné kurzy

V snahe pomôcť pri organizovaní kurzov sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých v rámci Slovenska, krajov, či okresov je nutné zhromaždiť témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov. Témy majú slúžiť ako podklad pre prednášajúcich v jednotlivých oblastiach. V prvej fáze je nutné zamerať sa na problematiku osôb imobilných. Niektoré témy možno použiť, prípadne s určitými úpravami, pre celú skupinu osôb ťažko telesne postihnutých. Musia sa získať podklady i pre ďalšie prednášky a praktické cvičenia týkajúce sa napr. Komu smeruje sociálna rehabilitácia? Kto je osoba s telesným postihnutím? Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Nedá sa vždy určiť, do ktoreej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť.

Odporúčané témy pre sociálno-rehabilitačné kurzy:

• Kurs poradenstva a sebaobhajoby ľudských práv.
• Komunity a kluby - zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.
• Poradenstvo ohľadom sexuálnych a partnerských vzťahov.
• Šport a joga pre telesne postihnutých.
• Trávenie voľného času a kultúrne aktivity.
• Prezentácia kompenzačných a zdravotných pomôcok.

Psychologické dopady na rodinu

Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne predstavuje psychické vypätie i veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov determinujúcich rodinné fungovanie, pričom stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či už ide o dieťa, ktoré trpí mentálnym, fyzickým, sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou ako aj mať dostatočnú opornú sieť skladajúcu sa z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií pomáhajúcich skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.

Narodenie dieťaťa so závažným zdravotným postihnutím a starostlivosť o neho spôsobuje rodičom mimoriadnu záťaž. Pre mnohých predstavuje takzvanú zlomovú životnú krízu, ktorá je spojená s veľmi trýznivým pocitom nenaplneného očakávania narodenia zdravého dieťaťa, ktoré malo uspokojiť „vyprojektované“ túžby a predstavy, niekedy prevyšujúce objektívne dané možnosti. Ak sa do rodiny narodí dieťa, ktorému je diagnostikované zdravotné postihnutie, pocity šťastia z narodenia dieťaťa sú zväčša vystriedané či nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou spojenou s nejasným vývojom budúcnosti. Nejasnosť z ďalšieho vývoja dieťaťa je často utvrdzovaná zdravotným personálom a lekármi, ktorí sú veľmi opatrní pri prognózovaní vývoja zdravotného postihnutia a jeho dopadov na motorické funkcie, nervovú centrálnu sústavu, rečový aparát a pohybové ústrojenstvo dieťaťa. Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži, stresovým situáciám a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci, preto vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu životnej situácie spojenej s príchodom takého dieťaťa.

Fázy vyrovnávania sa s realitou narodenia dieťaťa s postihnutím

S realitou narodenia dieťaťa s postihnutím sa jeho vlastná rodina vyrovnáva individuálne na základe dostupných zdrojov pomoci, podpornej siete a súdržnosti členov rodiny, ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých fáz:

1. Fáza oznámenia spojená s počiatočným šokom: Táto fáza je silno emocionálna a zahŕňa reakciu rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé, ale narodilo sa s defektom, poruchou či telesným poškodením. Počiatočný šok je pre rodičov o to silnejší, pokiaľ prenatálne lekárske výsledky počas tehotenstva nevykazovali žiadne zdravotné vady u dieťaťa. Rovnako spôsob oznámenia diagnózy má značný dopad na to, ako rodič prijme túto správu. Tá je často oznamovaná neprofesionálnym a neľudským spôsobom s negatívnym nábojom.
2. Fáza popretia reality: Rodičia, ktorým sa narodilo postihnuté dieťa, túto skutočnosť odmietajú a zdravotnú diagnózu berú ako omyl, prípadne hľadajú odborníkov, ktorí by túto správu zvrátili a oznámili im dobrú správu. V tejto fáze nemajú rodičia záujem hľadať riešenia, popierajú skutočnosť, že by ich dieťa mohlo mať trvalé zdravotné postihnutie. Chýbajú im základné informácie o tom-ktorom zdravotnom postihnutí, ich dôsledkoch a cítia sa byť bezmocní.
3. Fáza viny a hnevu: Tieto dva protipóly sa objavujú u rodičov vo fáze, keď všetky pokusy o zvrátenie diagnózy zlyhali, vtedy nastupuje proces hľadania vinníkov a pocity viny. Buď obviňujú samých seba z možného zanedbania starostlivosti v období tehotenstva alebo sa snažia vinu presunúť na druhých, najčastejšie na ľudí z radu lekárov. Pocity viny zo zlyhania na strane rodiča môžu byť tak intenzívne, že môžu vyústiť do ďalších psychických problémov, ako napr. úzkosti alebo popôrodných depresií či odporu voči postihnutému dieťaťu, ku ktorému si nedokážu vytvoriť pozitívny vzťah.
4. Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu: V tejto fáze si často rodičia kladú otázku, prečo práve im sa narodilo postihnuté dieťa, prečo ich dieťa musí trpieť takou diagnózou, keď je ešte len pár hodín na svete a nikomu neublížilo. Rodičia potrebujú pomoc v tejto ťažkej životnej situácii, hlavne prístup k širokému zdroju informácií, ktoré im pomôžu pochopiť a poznať zdravotné postihnutie. Vhodným pomocníkom sú aj rôzne podporné skupiny, ktoré pozitívnym spôsobom stimulujú rodičov a ich snahy pri zvládaní tejto náročnej úlohy.
5. Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou: Táto fáza je spojená s ústupom negatívnych emócií a dochádza k znižovaniu napätia a stresu, kedy sa rodičia namiesto hľadania vinníkov snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie, ktorá vznikla príchodom postihnutého dieťaťa do rodiny a ktorej musia čeliť v každodenných činnostiach. Zväčša rodičia v tejto fáze zastávajú postoj: „Nič sa nedá robiť, je to naše dieťa a musíme sa s tým zmieriť“. Rodičia objektívne prijímajú fakt, že ich dieťa je postihnuté a vyžaduje si individuálnu starostlivosť, ale aj zmeny vo fungovaní rodiny.
6. Zmeny fungovania rodiny: Táto fáza nastáva, keď sa rodičia vyrovnajú s postihnutím svojho dieťaťa a prijímajú ho také, aké je. Na druhej strane začnú organizovať zmeny vo fungovaní rodiny, prispôsobovať rodinný život potrebám postihnutého dieťaťa, upravovať rodinné podmienky na jeho výchovu a starostlivosť či vynakladať maximálne úsilie na zlepšenie jeho zdravotného stavu.
7. Fáza dozretia: V tejto fáze rodina dokázala v maximálnej možnej miere akceptovať dieťa s jeho postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu tak, aby potreby rodiny a starostlivosť o postihnuté dieťa boli v rovnováhe. Kladú dôraz na to, aby aj vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny boli harmonické a vzájomne podporujúce.
8. Fáza rozvratu: Ide o životný cyklus rodiny, pri ktorom síce rodičia akceptovali zdravotné postihnutie dieťaťa, ale nedokázali sa prispôsobiť novej životnej zmene, nedokázali prijať veľký počet zmien, ktoré prináša starostlivosť o postihnuté dieťa a dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní, vo vzťahových väzbách medzi členmi rodiny, k narušeniu komunikácie, nakoniec môže vyústiť až do rozvratu manželstva alebo rozchodu partnerov.
9. Fáza slobody a samostatnosti: V tejto fáze sa rodičia oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa. Rodičia do tejto fázy vkladajú maximálnu snahu o zlepšenie stavu dieťaťa a podporu jeho nezávislosti. Pokiaľ dôjde k stabilizácii zdravotného stavu dieťaťa, rodičia sa dostanú do bodu, keď dieťa prestáva byť vo veľkej miere závislé od rodičov, navštevuje školu, je integrované do sociálneho prostredia, má svoje záujmy, neustále absolvuje rehabilitácie i odbornú starostlivosť, rodičia nadobudnú pocit slobody a hľadajú možnosti sebarealizácie.

Legislatívny rámec školskej integrácie na Slovensku

Integrácia detí so zdravotným postihnutím do bežných škôlok je dôležitý krok k ich plnohodnotnému začleneniu do spoločnosti. Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje podľa Zákona NRSR č. 245/2008 Z.z. Tento proces si vyžaduje citlivý prístup, pochopenie a spoluprácu všetkých zúčastnených strán - rodiny, pedagógov a ostatných detí.

Pojem školská integrácia označuje §2 zákona NRSR č. 245/2008 Z.z. Podľa §32a Zákona NRSR č. 365/2004 Z.z. integrácia v špeciálnych triedach, pri ktorej sa žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávajú v základnej škole alebo strednej škole v samostatných triedach. Časť vyučovania sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy. Na vyučovaní sú prítomní učitelia oboch tried. Školská integrácia sa realizuje v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy.

Podľa §13 vyhlášky MŠ SR 320/2008 Z.z. o základnej škole takýto žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Do jednej triedy sa spolu s ostatnými žiakmi zaraďujú z dôvodu zvýšenej náročnosti organizácie vyučovacej hodiny a prípravy príslušnej dokumentácie najviac traja žiaci so zdravotným znevýhodnením.

§32b zákona NRSR č. 365/2004 Z.z. charakterizuje integrovaného žiaka. Pod týmto paragrafom sa bližšie definuje rozhodnutie o prijatí žiaka so zdravotným postihnutím do základnej alebo strednej školy, ako i obsah individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý sa vypracováva v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva.

Povinnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia je podľa § 144 Zákona NRSR č. 245/2008 Z.z. informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania. Práva a povinnosti všetkých účastníkov školskej integrácie sú zachytené v § 32c. V súvislosti so školskou integráciou za významný pokladáme aj §29 zákona NRSR č. 245/2008 Z.z. (školský zákon), ktorý poukazuje na to, že výkonom práv začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemôžu byť obmedzené práva ostatných žiakov, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi, alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa.

Integrácia detí s postihnutím v edukačnom procese - podmienky úspechu

Integrácia detí s postihnutím do škôl bežného typu má nádej na úspech iba v tom prípade, ak sa splní rad podmienok:

• Musia si to želať rodičia dieťaťa s postihnutím.
• Dieťaťu s postihnutím musí byť poskytovaná špeciálna starostlivosť pri učení (pôsobenie špeciálneho pedagóga na školách bežného typu).
• Starostlivosť o postihnutých nesmie byť na ujmu starostlivosti o ostatné deti.
• Integrácia musí byť v súlade s účinným využitím prostriedkov, ktoré má škola k dispozícii.
• Dieťa s postihnutím sa musí zúčastňovať na činnosti školy spolu s ostatnými deťmi bez postihnutia.
• Špeciálnu prípravu musí mať tak učiteľ zdravých detí, ako aj špeciálny pedagóg.

Opakom integrácie je segregačná tendencia, ktorej snahou je umiestňovať a vzdelávať deti s postihom v špeciálnych školách. Jej pozitívum je v tom, že dieťa navštevuje homogénnu triedu z hľadiska druhu a stupňa postihnutia a u detí sa nerozvíja komplex menejcennosti. Medzi nedostatky patrí násilná spoločenská izolácia, nedostatok sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi, ťažkosti v ich nadväzovaní, čo negatívne vplýva na ďalší sociálny vývin postihnutého dieťaťa a nižšiu úroveň jeho samostatnosti.

Adaptácia postihnutých detí na integrované školské prostredie

Adaptácia postihnutých detí na integrované školské prostredie závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich sú postoje spolužiakov k jednotlivcovi s postihnutím. Na základe výskumov, ktoré sa zaoberali práve týmto faktorom ako predpokladom úspešnej školskej integrácie (Požár, 1992) sa získali nasledovné informácie o väčšej či menšej akceptácii postihnutia žiakmi bežnej školy:

• Najmenej žiakov by akceptovalo mentálne postihnutie.
• Menej akceptovaní by boli nevidiaci.
• Nepočujúci.
• Telesne postihnutí.
• Najakceptovanejší by boli chybne hovoriaci.

Mierne odchýlky výsledkov vznikajú vtedy, ak sa pri administrácii testu poukazuje na to, že medzi jednotlivcov so zrakovým postihnutím sa radia i ľudia, ktorí nosia okuliare, alebo sa bližšie charakterizujú postihnutia.

Integrácia v školskom prostredí: Príklady dobrej praxe

Integrácia žiakov do škôl je komplexný proces, ktorý si vyžaduje premyslený prístup a spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. V praxi to znamená, že telesne postihnuté deti sa učia v bežných triedach so zdravými spolužiakmi, pričom im je poskytovaná potrebná podpora a individuálny prístup.

Spojená škola v Poprade: Viac ako 20 rokov skúseností

Na jednej z popradských škôl funguje už viac ako 20 rokov projekt integrácie telesne postihnutých detí medzi ostatných spolužiakov. Tento projekt vznikol pôvodne ešte na základnej škole na Ulici mládeže, pred jej zlúčením s gymnáziom v roku 2008, kedy vznikla Spojená škola na Ulici Dominika Tatarku v Poprade. V rámci integrácie je táto škola svojim rozsahom jedinečná. Škola okrem integrácie do výchovno-vzdelávacieho procesu otvára telesne postihnutým aj možnosť v rámci rôznych voľnočasových aktivít, napríklad sa každoročne zapája do charitatívneho podujatia, koncertu Integrácia. Vďaka spolupráci pani riaditeľky, pedagógov a rodičov je táto škola krásnym príkladom školy, kde integrácia naozaj funguje.

Základná škola s materskou školou Kľačany: Tolerancia a vzájomná pomoc

Základná škola s materskou školou Kľačany je plnoorganizovaná škola vidieckeho typu, ktorá taktiež úspešne integruje deti so zdravotným postihnutím. Deti medzi sebou nerobia rozdiely a učia sa byť jeden k druhému tolerantní a neposmievať sa z nedostatkov, či chorôb iných. Pomáhajú si navzájom. Počas výučby sa v niektorých prípadoch musia deti oddeliť, aby sa učivo darilo pochopiť deťom, ktoré nemajú také zdatnosti a podobne. Nerobia medzi sebou rozdiely. Pani riaditeľka spolu s rodičmi a učiteľmi ich spoločne vedú k tomu, aby pochopili, že deti s postihnutím sú tiež deti a to, že píšu písomku inde alebo majú na ňu viac času ako ostatné deti nie je výhoda, ale len prispôsobenie podmienok k tomu, aby učivo zvládli aj oni. A predstavte si, ono to funguje.

Dopad integrácie na ostatné deti

Častou otázkou je, aký dopad má integrácia na ostatné deti. Sú tým ukrátené vo výučbe? Odpoveď je, že správne realizovaná integrácia by nemala negatívne ovplyvňovať výučbu zdravých detí. Naopak, môže im priniesť mnoho benefitov, ako napríklad rozvoj tolerancie, empatie a schopnosti pomáhať druhým.

Integrácia prostredníctvom športu: Projekt "Talents Integration"

Okrem vzdelávania zohráva dôležitú úlohu v integrácii aj šport. Projekt "Talents Integration" občianskeho združenia "Som iný", ktorého zakladateľom je pán Peter Ostružiar, sa zameriava na integráciu talentovaných, zdravotne a sociálne znevýhodnených detí prostredníctvom športových aktivít do intaktnej spoločnosti. Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

Deti so znevýhodnením majú často silnejšiu motiváciu, sebadisciplínu a psychickú vyspelosť oproti rovesníkom. Integrácia je prospešná pre obe strany, deťom so znevýhodnením posilní sebavedomie a uľahčí zaradenie sa do spoločnosti, deťom bez postihnutia pomôže prekonať obavy a zábrany z pre nich cudzieho sveta.

DFC - DEAF FLOORBALL CAMP

DFC - DEAF FLOORBALL CAMP je týždenný kemp najmä pre sluchovo postihnutých talentovaných športovcov, ale hlásia sa aj úplne zdravé deti. Kemp slúži aj ako školenie pre trénerov, ktorí sú zapojení do vytvorenia celoslovenskej florbalovej ligy nepočujúcich.

Úloha rodičov a spoločnosti

Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v živote dieťaťa s telesným postihnutím. Je veľmi dôležité, aby v tomto čase dieťa dostávalo dosť lásky. Nájdu sa aj rodičia, ktorí dieťa s vrodenou vývojovou chybou pokladajú za hanbu celej rodiny a stratia oň záujem, pretože je „iné“. Každý taký rodič by si mal uvedomiť, že dieťa nenesie ani najmenšiu vinu na tom, že sa narodilo s chybou. Takýmto deťom by mali rodičia venovať presne toľko pozornosti a lásky, ako deťom zdravým.

Dôležitou súčasťou integrácie je aj zmena vnímania spoločnosti. Je potrebné zbúrať predsudky a stereotypy a vnímať telesne postihnutých ľudí ako plnohodnotných členov spoločnosti. Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.

Podpora a združenia

Ako býva zvykom hranice v možnostiach zdravotne znevýhodnených detí a dospelých posúvajú najmä rodičia a vďaka nim vznikajú rôzne projekty a združenia. Tieto združenia poskytujú podporu, informácie a priestor na zdieľanie skúseností.

Medzi ďalšie organizácie a iniciatívy na Slovensku patria:

• Rodičovské občianske združenia, ktoré zastupujú záujmy detí, mládeže a dospelých, postihnutých autizmom.
• Športové kluby zdravotne postihnutých, ktoré organizujú športovú činnosť, letné, zimné a halové športy.
• Združenia občanov s telesným postihnutím a s ťažkým telesným postihnutím.
• Občianske združenia, ktoré zvyšujú kvalitu života osobám so zdravotným znevýhodnením.
• Domovy sociálnych služieb pre mentálne a telesne postihnutých.
• Organizácie, ktoré sa venujú predaju a vývoju softvéru na prispôsobenie počítačov zrakovo postihnutým.

Technológie a pomôcky

V integrácii telesne postihnutých detí zohrávajú dôležitú úlohu aj moderné technológie a špeciálne pomôcky. Už oddávna používajú ľudia najrôznejšie pomôcky, ktoré im pomáhajú ľahšie zvládnuť rôzne činnosti. Niektoré druhy činností by sme dnes už bez pomoci najrôznejších špecializovaných pomôcok vôbec nevedeli zvládnuť. Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovláda úlohy, ktoré predtým pre neho boli samozrejmé. Niekedy sa dá zhoršenie pohyblivosti končatín, zoslabeniu hmatového mechanizmu atď. odstrániť intenzívnou rehabilitáciou. V niektorých prípadoch však ani najlepšia rehabilitácia nemôže nahradiť stratu funkcií horných alebo dolných končatín, nech už samostatnou (amputáciou) alebo praktickým (ochrnutím spôsobené prerušením miechy). Tu je nutné použiť špeciálne pomôcky, ich úlohou je úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých časti tela.

Medzi ne patria napríklad:

• Digitálne lupy a elektronické zápisníky pre zrakovo postihnutých.
• Špeciálny softvér na prispôsobenie počítačov.
• Kompenzačné pomôcky pre deti s pohybovým obmedzením.

tags: #integracia #telesne #postihnuteho #dietata