Edukácia, a zvlášť edukácia mentálne postihnutých, prechádza neustálym vývojom. V ostatných rokoch je predmetom sústredenej pozornosti celej spoločnosti, pričom sa kladie dôraz na inovácie a modernizáciu prístupov. Cieľom tohto článku je zamyslieť sa nad aktuálnymi aspektmi edukácie z hľadiska klasických a inovatívnych prístupov k jej realizácii, so zameraním na špecifiká vzdelávania mentálne postihnutých.
Potreba inovácií v edukácii
Sme svedkami skôr kritických hlasov, ako hlasov, ktoré by chválili realizačnú stránku edukácie, resp. reálne vyučovanie v školách, výsledkom čoho nie sú optimálne ani jej výsledky. V plejáde uvedených pohľadov najčastejšie rezonujú pohľady o nedostatočnej inovácii, modernizácii edukácie. Svet sa mení, menia sa požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To v plnej miere platí aj pre prácu učiteľa - musí pracovať s novými metódami a formami práce. Poľský pedagóg S. Dylak je dokonca toho názoru, že „Klasická škola je v agónii…, nepretrvá ako vzdelávacia inštitúcia, ak nezmení svoj prístup ku vzdelávaniu“.
Problém nespočíva v tom, že by sme nemali možnosť čerpania nových pohľadov a možností naozaj kvalitne a moderne učiť. Pri kritike vyučovania a výsledkov zvykneme konštatovať, že hlavnou príčinou problémov je, že škola a práca učiteľov zotrváva na tzv. tradičných prístupoch. Za viac ako sto rokov sa škole nepodarilo zásadnejšie zmeniť niektoré prístupy k žiakom, napr. docenenie žiaka ako „sui generis“.
Tradičné vs. inovatívne prístupy
Pojmy inovatívne prístupy, inovatívne vyučovanie, inovatívna pedagogika nemajú presné vymedzenie alebo definovanie. V inovatívnych prístupoch sa zdôrazňuje potreba zmeniť systém vzdelávania a pojem inovatívny je zastrešujúcim pojmom zmien v edukácii, ktoré silnejú od konca 20. storočia. Moderná edukácia do centra stavia žiaka - osobnosť, ktorá nežije vo vzduchoprázdnom priestore, ale v priestore, ktorý ho obohacuje o vlastné poznávanie.
V reálnej praxi sa stále stretávame s herbartovským modelom vyučovania v postupnosti činností: jasnosť, asociácia, systém, metóda. Napriek tomu, že tradičné vyučovanie vie zabezpečiť vytváranie nových vedomostí, inovatívne prístupy ponúkajú efektívnejšie alternatívy, ako napríklad:
- Problémové vyučovanie
- Skupinové a tímové vyučovanie
- Diferencované vyučovanie
- Zážitkové a situačné učenie
Pedagogika mentálne postihnutých: Koncepcie a trendy
Pedagogika mentálne postihnutých (PMP) je vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom PMP sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Podľa Baja je psychopédia vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami.
Historický prehľad
História starostlivosti o mentálne postihnutých siaha do dávnej minulosti. Prvé zmienky o inštitúciách pre postihnutých sa objavujú v stredoveku, kde pri kláštoroch vznikali azylové zariadenia. V 18. storočí vznikali prvé ústavy pre nepočujúcich a nevidiacich vo Francúzsku, čo položilo základy systematického vyučovania. V Československu sa pomocné školy začali formovať pod zákonnou úpravou č. 86/1928 Zb.
| Oblasť výskumu | Zameranie |
|---|---|
| Špeciálna andragogika | Vzdelávanie dospelých so špeciálnymi potrebami |
| Zmyslové postihnutie | Komunikácia, využitie špeciálnych pomôcok |
| Mentálne postihnutie | Kvalita života, sociálne vzťahy, humanizácia |
| Telesné postihnutie | Školské sebahodnotenie, uplatnenie na trhu práce |
Metodologické aspekty a špecifické prístupy
Pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je kľúčové vytvorenie systému a predvídateľnosti. Žiaci so ŠVVP často zápasia s výberom vhodnej metódy učenia. Moderná PMP preto kladie dôraz na:
- Individualizovaný prístup: Prispôsobenie metód schopnostiam jednotlivca.
- Štruktúrované učenie: Vytvorenie jasného a predvídateľného prostredia.
- Multisenzorické učenie: Využitie viacerých zmyslov (zrak, sluch, hmat) pri sprostredkovaní informácií.
- Komunikačné stratégie: Využitie augmentatívnej a alternatívnej komunikácie (AAK).
Inovovať sa nedá zo dňa na deň. Treba postupnú prípravu učiteľa, žiakov a následné zotrvávanie na inováciách. Inovácie neplatia len pre učiteľa, ale aj pre žiakov. Treba im vytvárať priestor pre nápaditosť, bohatú komunikáciu s učiteľom a spolužiakmi. Úspešný špeciálny pedagóg je ten, ktorý neustále diagnostikuje, overuje pôsobenie na žiakov a prispôsobuje svoje činnosti tak, aby tvorili neformálny a reálny vzor pre činnosť žiakov.
tags: #inovacie #v #teorii #metodologii #a #praxologia