Nemocenské poistenie je na Slovensku, podobne ako v Česku, druh sociálneho poistenia. Konkrétne ide o poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Keď ochorie zamestnanec a dlhšiu dobu nemôže chodiť do práce, stále má istotu aspoň nejakého príjmu - dostáva nemocenskú, a to vďaka tomu, že za neho zamestnávateľ pravidelne odvádza nemocenské poistenie.
Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia a nie je možné ho platiť samostatne. Na rozdiel od zdravotného poistenia, na ktoré ako SZČO povinne prispievate, je sociálne poistenie povinné až od presiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Historický kontext a vývoj pojmu nemocenské poistenie
Nemocenské poistenie podľa vyššie uvedenej definície je niečo úplne iné než zdravotné poistenie. V minulosti to tak ale nebolo, pretože pojem nemocenské poistenie pôvodne zahŕňal nielen to, čo dnes označujeme ako nemocenské poistenie (teda poistenie pre dávky nemocenské, materské atď.), ale aj to, čo dnes označujeme ako zdravotné poistenie. Toto pôvodné chápanie nemocenského poistenia prevzalo Rakúsko-Uhorsko (a teda aj Slovensko) v 19. storočí z Nemecka a následne ho v roku 1918 prevzalo aj Česko-Slovensko.
Dnešné slovenské (a české) chápanie pojmu nemocenské poistenie vzniklo až 1. januára 1952, keď bolo v Česko-Slovensku zrušené to, čo dnes označujeme ako zdravotné poistenie (zdravotná starostlivosť sa totiž začala hradiť priamo zo štátneho rozpočtu, teda z daní), čím automaticky došlo k zúženiu pojmu nemocenské poistenie na jeho dnešný význam. V nemecky hovoriacich a mnohých ďalších štátoch však viac-menej naďalej funguje systém platný u nás do roku 1951, t.j. v týchto štátoch existuje poistenie označované názvom nemocenské poistenie (napr. v Nemecku Krankenversicherung, vo Francúzsku assurance maladie), ktoré zodpovedá dnešnému slovenskému zdravotnému a (sčasti alebo úplne) dnešnému slovenskému nemocenskému poisteniu. Preto "sčasti", lebo niektoré úseky nemocenského poistenia (napr. v Nemecku a Rakúsku starostlivosť o dieťa) môžu spadať aj pod iné druhy poistenia.
Kto je povinne a dobrovoľne nemocensky poistený?
Povinne nemocensky poistení sú:
- zamestnanec
- SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba), vtedy, keď ich hrubý príjem z podnikania v rozhodujúcom období bol vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy, ktorá platí k 1. júlu kalendárneho roka.
Podnikatelia povinnosť platiť nemocenské poistenie nemajú, resp. im táto povinnosť vzniká až od dosiahnutia určitej hranice príjmu. Môžu sa však k nemu prihlásiť dobrovoľne. Zabezpečia si tak príspevok od štátu v prípade, keď kvôli chorobe či úrazu prídu na týždne aj mesiace o príjmy.
Dobrovoľne nemocensky poistené osoby sú osoby staršie ako 16 rokov s trvalým pobytom na území Slovenska, alebo prechodným pobytom na území Slovenska. Z povinného nemocenského poistenia sú vyňaté osoby, ktorým bol priznaný starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent.
Podmienky vzniku a zániku poistenia
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti.
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
Nemocenské dávky
Medzi dávky z nemocenského poistenia patria:
- nemocenské
- ošetrovné
- tehotenské
- materské
- vyrovnávacia dávka
Najčastejšie poskytovanou nemocenskou dávkou je nemocenské. Nemocenské sa poskytuje všetkým nemocensky poisteným osobám. Účelom nemocenského je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil v dôsledku choroby alebo úrazu, resp. nariadeného karanténneho opatrenia.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľ.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Vyrovnávacia dávka je určená len pre zamestnankyňu, ak je počas tehotenstva alebo počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, resp. matkám do konca 9. mesiaca.
Kde a kedy si uplatniť nemocenské
Nemocenské si uplatníte prostredníctvom Sociálnej poisťovne, a to podaním Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od lekára. Pokiaľ lekár vystaví elektronickú PN-ku, nemusíte Sociálnu poisťovňu o nič žiadať. Ak by lekár vystavil papierovú PN-ku, je potrebné Sociálnej poisťovni predložiť II. diel tohto potvrdenia, ktorý slúži ako žiadosť o nemocenské. Peniaze by poistenec dostal najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol chorý.
Podmienky nároku na dávky a ochranná lehota
Aby ste získali nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, tehotenského a materského, musíte byť v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní (počítajú sa sem aj dni, keď ste boli poistený ako zamestnanec a podobne).
Na rozdiel od toho, ak platíte sociálne poistenie povinne, tak nárok na nemocenské a ošetrovné vám vzniká ihneď. Avšak nárok na tehotenské a materské vám vzniká tiež len vtedy, ak ste boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.
Ochranná lehota poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Co vás čeká při celkové anestezii?
Výška poistného a dávok
Pri nemocenských dávkach platí priama úmera - teda čím viac zaplatíte na poistnom, tým vyššie dávky v prípade choroby či úrazu dostanete. Minimálna výška poistného v roku 2023 je 200,72 eura mesačne a táto suma sa počíta ako 4,40 % nemocenské poistenie, 18 % starobné dôchodkové poistenie, 6 % invalidné dôchodkové poistenie a 4,75 % poistenie do rezervného fondu solidarity z minimálneho vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ
Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si poistenec určuje sám - sám si určuje vymeriavací základ, z ktorého sa mu poistenie počíta. Musí však pri tom rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku. V roku 2023 je minimálny mesačný vymeriavací základ 605,50 eura a maximálny mesačný vymeriavací základ 8 477 eur.
Ak by Peter (SZČO) dosiahol za rok 2022 príjmy vyššie ako 7 266 eur, vzniklo by mu v roku 2023 povinné sociálne poistenie a jeho vymeriavací základ by mohol byť iný - musel by sa vypočítať. Naďalej by však bol v medziach minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.
Výpočet vymeriavacieho základu pre povinné sociálne poistenie
Prehľad príjmov z podnikania máte prehľadne na jednom mieste vďaka fakturačnému programu iDoklad. Ako si vymeriavací základ v prípade vzniku povinného sociálneho poistenia môžete vypočítať?
Ide o základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedený v daňovom priznaní, ku ktorému pripočítate zaplatené povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486. Napokon tento výsledok ešte vydelíte 12, aby ste dostali mesačný vymeriavací základ. Z neho potom 4,40 % (nemocenské) + 18 % (starobné dôchodkové) + 6 % (invalidné dôchodkové) + 4,75 % (rezervný fond solidarity) tvorí suma, ktorú budete odvádzať na povinné sociálne poistenie.
Výška nemocenského
Ako povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená SZČO dostávate počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Tabuľka: Príklady nemocenského v roku 2023
| Parameter | Prvé 3 dni PN | Od 4. dňa PN |
|---|---|---|
| Minimálne mesačné poistné | 4,976725 eura/deň | 10,948795 eura/deň |
| Maximálne nemocenské | 19,90685 eura/deň | 43,79507 eura/deň |
Alternatívy k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu
Mnoho podnikateľov si dobrovoľné nemocenské poistenie neplatí. Namiesto toho využívajú poistenie pracovnej neschopnosti, ktoré ponúkajú poisťovne. V prípade pracovnej neschopnosti im dohodnutú sumu poisťovňa vypláca za každý deň. Aj tu sú však rôzne obmedzenia.
Prihlásenie na dobrovoľné nemocenské poistenie
Ak sa Peter ako marketingový špecialista rozhodne pre dobrovoľné nemocenské poistenie, keďže mu povinné sociálne poistenie nevznikne ani v tomto roku, musí sa k nemu najskôr prihlásiť. Stačí vyplniť online formulár alebo tlačivo s názvom Registračný list fyzickej osoby (RLFO), priložiť k nemu aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby a doručiť ho na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska, buď osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.
tags: #nemocenske #poistenie #definicia