Slovenská nadácia srdca opätovne apeluje na to, aby sme nezabúdali, že hypertenzia je jedným z najvážnejších celospoločenských problémov. Predstavuje hlavný rizikový faktor pre kardiovaskulárnu úmrtnosť a chorobnosť, keďže pôsobí na dôležité cieľové orgány, ako sú mozog, srdce, obličky a artérie celého tela. Celosvetovo má viac ako jeden z troch dospelých vysoký krvný tlak, čo spôsobuje asi polovicu všetkých úmrtí na mozgové príhody a srdcové choroby a je zodpovedný za odvrátiteľné predčasné úmrtia. Na Slovensku má vysoký krvný tlak asi 30 % dospelých, pričom až dva milióny ľudí trpia artériovou hypertenziou a približne pol milióna z nich o tom vôbec nevie.
Kardiovaskulárne ochorenia predstavujú závažný celospoločenský problém, pričom ich výskyt v posledných desaťročiach stúpa v každej vekovej kategórii, s najmarkantnejším vzostupom u seniorov. Štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) uvádzajú, že ročne zomiera na kardiovaskulárne ochorenia asi 17,9 milióna ľudí. Na Slovensku je situácia ešte vážnejšia, keďže dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2020 potvrdzujú, že kardiovaskulárne ochorenia dosahujú úroveň už 46 % spomedzi všetkých úmrtí.
Frekvencia kardiovaskulárnych ochorení sa v populácii zvyšuje s vekom. Miera prevalencie hypertenzie, kongestívneho zlyhania srdca, ochorenia koronárnych artérií, arytmií (najmä fibrilácie predsiení), ochorenia periférnych artérií, ochorenia chlopní srdca a cievnej mozgovej príhody je približne 40 % u ľudí vo veku 40-59 rokov a 79-86 % u pacientov vo veku nad 80 rokov. Kardiovaskulárne ochorenia sú stále hlavnou príčinou úmrtí ľudí starších ako 65 rokov a sú zodpovedné aj za 82 % všetkých úmrtí u pacientov starších ako 65 rokov. Dnes sú už s vysokým krvným tlakom hospitalizované už deti, a nie je ich málo, upozorňuje odborníčka.
Definícia a nebezpečenstvo hypertenzie
Hypertenzia je definovaná ako stav, keď krvný tlak presiahne normu, t. j. hodnoty nad 140/90 mmHg. Za normálne hodnoty krvného tlaku považujeme hodnoty pod 120/80 mmHg a nad 90/60 mmHg. V zásade by váš krvný tlak v pokoji nemal presiahnuť 130/85 mmHg. Čím vyšší je krvný tlak, tým väčšie je i riziko poškodenia srdca a krvných ciev v základných orgánoch, ako sú mozog a obličky.
Lekári vysvetľujú, prečo je hypertenzia taká nebezpečná. Nekontrolovaná hypertenzia je však príčinou, ktorej sa dá predchádzať, aby nespôsobila kardiovaskulárne choroby a mozgové príhody. Ak nebude hypertenzia pod kontrolou, môže viesť k infarktu a zväčšeniu srdca, čo dokáže spôsobiť srdcové zlyhanie. Na krvných cievach môžu vzniknúť vydutiny (aneuryzmy) a slabé miesta, ktoré sa upchávajú a praskajú. Nekontrolovaný tlak v cievach je zodpovedný tiež za krvácanie do mozgu a mŕtvicu. Nerozpoznaná alebo zanedbávaná hypertenzia spôsobuje urýchlené a nezvratné starnutie tepien a poškodzuje tiež životne dôležité cieľové orgány.
Hypertenzia dvojnásobne zvyšuje riziko rozvoja koronárnej choroby a chorôb periférnych artérií a štvornásobne riziko srdcového zlyhávania a cievnych mozgových príhod. Je zradná najmä v tom, že ak pretrváva dlhodobo, predstavuje hlavný rizikový faktor pre vznik vážnych chronických ochorení. Dôsledky neliečenej hypertenzie sa dotýkajú celého tela, ovplyvňujú mozog s rizikom demencie a mozgových príhod, srdce s rizikom infarktov a srdcového zlyhávania, obličky s rizikom zlyhávania, ale aj oči s rizikom oslepnutia.
Príznaky a diagnostika
„Bolesti hlavy, zvonenie v ušiach, čierne bodky v očiach, pocit nervozity a napätia, i takto sa dokáže prejaviť hypertenzia,“ uvádza primárka ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a správkyňa Slovenskej nadácie srdca MUDr. Ivana Šoóšová. Samotná hypertenzia nemusí mať žiadne klinické príznaky, preto sa o nej často hovorí ako o tichom zabijakovi. Aj preto je dôležité pravidelné meranie tlaku krvi. Hypertenzia sa totiž príliš často diagnostikuje až počas komplikácií zdravotného stavu. Odborníci ju považujú za hlavnú príčinu úmrtí na kardiovaskulárne choroby a druhú hlavnú príčinu predčasných úmrtí (po fajčení) v západných krajinách.
Aby bolo jasné, že máte hypertenziu, musí vám lekár opakovane namerať vysoký tlak v ambulancii (nie v ten istý deň) alebo si vy musíte namerať vysoký tlak doma. Môžete tak urobiť pomocou tlakomeru. Najobjektívnejšia metóda je 24-hodinové ambulantné meranie tlaku (ABPM), ktoré skúma zmeny vášho tlaku v čase a pri činnostiach počas dňa. V pravidelných intervaloch meria tlak aj počas spánku. Pomáha zároveň odhaliť tzv. hypertenziu bieleho plášťa, ktorá je charakteristická tým, že pacientovi vždy nameriame vyššie alebo vysoké hodnoty krvného tlaku práve v ambulancii alebo nemocničnom zariadení, pričom pri 24-hodinovom meraní sú hodnoty normálne.
Pri zistení vysokého tlaku lekár zisťuje jeho príčiny. Väčšina hypertonikov má esenciálnu hypertenziu, ktorú liečime len znižovaním tlaku pomocou liekov. Sekundárna hypertenzia sprevádza niektoré nádory nadobličiek, poruchy prívodných ciev obličiek, poruchy samotných obličiek, užívanie niektorých liekov.
Kardiovaskulárne komplikácie hypertenzie
Hypertenzia vedie k rozvoju orgánových komplikácií, ako sú ischemická choroba srdca (ICHS), cievna mozgová príhoda (CMP), renálne zlyhanie, progresívna ateroskleróza a demencia. Riziko komplikácií je v podstate priamo úmerné krvnému tlaku: čím je vyšší, tým väčšie je aj riziko. Hrozba, že sa zdravotný stav človeku zhorší sa zdvojnásobuje pri každom náraste o 20/10 mmHg nad 115/75 mmHg. Nebezpečenstvo kardiovaskulárnych ochorení nezávisí iba od samotného krvného tlaku, ale aj od jeho interakcií s ďalšími rizikovými faktormi, ako sú cukrovka, fajčenie, obezita či vysoký cholesterol.
Srdce a hypertenzia
Srdce pri vysokom tlaku vytláča krv do užšieho priestoru, čím sa viac namáha. Aby sa tejto situácii srdce dokázalo prispôsobiť, svalovina ľavej komory postupne hrubne. Tým sa zhorší aj okysličenie srdca. Hypertenzia môže oslabiť srdcový sval, čím mu znemožní účinne pumpovať krv. Dlhodobá hypertenzia vedie k preťaženiu srdca a jeho zlyhávaniu.
Vysoký krvný tlak môže spôsobiť poškodenie stien tepien s fenoménom zúženia. Srdce musí viac pracovať, aby pumpovalo krv, svalovina srdca zhrubne, dochádza k nedokrveniu. Výsledkom sú bolesti na hrudníku pri námahe alebo strese - tzv. angína pektoris. „Takáto bolesť na hrudníku zvlášť v situáciách, keď srdce potrebuje väčší prívod krvi, napríklad pri zvýšenej fyzickej či psychickej záťaži signalizuje, že niečo nie je v poriadku,“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová.
Akútny koronárny syndróm alebo infarkt myokardu vznikne vtedy, ak sa prietok krvi koronárnou cievou zastaví úplne. Na aterosklerotický lipidový plát vo vnútri cievy nasadne alebo sa tam vytvorí trombus, za uzáverom dochádza k ischémii, nedokrveniu až nekróze tkaniva. Infarkt oslabuje stenu srdca a poškodzuje ho a redukuje svalovú kontrakciu a činnosť srdca. V dôsledku zníženého prietoku sa zhromažďujú toxíny, ktoré narúšajú elektrickú aktivitu srdca a vznikajú arytmie. V akútnom štádiu infarktu môžu byť až život ohrozujúce, z dlhodobého hľadiska oslabená činnosť svaloviny srdca môže viesť k srdcovému zlyhávaniu. Pri infarkte myokardu sa množstvo krvi vtekajúcej do srdcového svalu výrazne obmedzí alebo dokonca až zastaví. To sa stane, keď sa jedna alebo viac hlavných prívodných tepien srdca, tzv. koronárnych tepien, upchá krvnou zrazeninou, alebo keď sa kŕčovito stiahne a následne sa zúži.
Typickým príznakom infarktu je bolesť na hrudníku. Najčastejšie sa lokalizuje za hrudnou kosťou, má tlakový, pálivý alebo tupý charakter, môže vyžarovať do ramien a ľavej ruky na strane malíčka, do dolnej čeľuste alebo chrbta. Bolesť je väčšinou veľmi intenzívna, časom sa skôr stupňuje akoby ustupovala, nemení sa so zmenou polohy tela (na rozdiel od svalovo-chrbticových ťažkostí), nereaguje na bežné analgetiká. V prípade uvedených symptómov je nevyhnutné volať rýchlu lekársku pomoc, pretože ak sa prívod krvi a kyslíka preruší úplne, po určitom čase sa bunky srdcového svalu trvalo poškodia a začnú odumierať. Preto je rýchla reakcia mimoriadne dôležitá. Pri včasnom liečebnom zásahu sa môže poškodenie srdca významne minimalizovať. Čas je naozaj limitujúci, pretože s liečbou treba začať do niekoľkých hodín (ideálne do šiestich až 12) od chvíle, čo sa objavia príznaky.
Zručnosti prvej pomoci: Infarkt
Mozog a hypertenzia
Tepna v mozgu zásobujúca mozog krvou sa môže pacientovi s hypertenziou upchať krvnou zrazeninou, čo poznáme aj pod pojmom ischemická (v dôsledku nedokrvenia) mŕtvica. V prípade prasknutia takejto cievy hovoríme o krvácaní do mozgu, čiže hemoragickej cievnej mozgovej príhode. V oboch prípadoch môže dôjsť k ochrnutiu, ktoré môže byť trvalé, ale aj ku kóme či dokonca smrti. Hypertenzia vystavuje cievy neustálemu stresu. Je to podobne ako s pneumatikou, ktorá sa príliš nahusťuje a raz jednoducho praskne. Príliš veľká sila vo vnútri cievy poškodzuje cievne steny, čo ich oslabuje. Okrem toho vysoký krvný tlak akceleruje proces aterosklerózy s tvorbou aterosklerotických plátov na vnútornej výstelke artérií, na ktoré veľmi často nasadajú krvné zrazeniny.
Mozgová porážka nastane, keď v krvnom riečisku privádzajúcom do mozgu kyslík a živiny, praskne cievka, alebo sa upchá krvnou zrazeninou, či inou čiastočkou. Zastavenie prívodu krvi zabráni okysličovaniu postihnutej časti mozgu. Bez kyslíka nervové bunky v postihnutej časti prestávajú fungovať a do niekoľkých minút odumierajú. „Hovorí sa, že čas je mozog. Preto je dôležité rozpoznať príznaky. Typicky sa cievna príhoda prejavuje náhlym vznikom a rýchlym zhoršovaním v priebehu niekoľkých sekúnd, podľa toho, či ide o ischemickú alebo hemoragickú cievnu mozgovú príhodu. Najmarkantnejšie sú motorické a komunikačné prejavy. Čo sa týka reči, pacient stráca schopnosť porozumenia reči aj schopnosť hovoriť. Dochádza k dysartrii - poruche artikulácie aj svalovej kontroly reči, reč sa stáva nezrozumiteľnou. Ďalším typickým príznakom je strata schopnosti vôľového pohybu, v laickej terminológii sa hovorí o ochrnutí. Ide o stratu svalovej sily vždy na opačnej strane, na akej v mozgu došlo k poškodeniu. Hlavnými prejavmi sú ochrnutie končatín/končatiny na jednej strane tela, pokles ústneho kútika, strata stability a koordinácie pohybov a aj strata zorného poľa. V ťažších prípadoch nastáva porucha vedomia alebo dokonca smrť v závislosti od toho, ktorá časť mozgu a v akom rozsahu bola poškodená. Preto je rýchly zásah pri príznakoch mŕtvice taký dôležitý,“ zdôraznil MUDr. Zoltán Goldenberg, PhD.
Jednou z novších možností liečby je podanie tzv. trombolýzy (tkanivového plazminogénového aktivátora), ktorý je schopný v určitých presne definovaných prípadoch rozpustiť krvné zrazeniny v mozgových cievach a zredukovať devastačný účinok ischemickej porážky. Postihnutý však musí tieto lieky dostať najneskôr do štyroch hodín od objavenia sa príznakov porážky. Trombolýza sa aplikuje iba pri tzv. ischemickej porážke (zapríčinenej krvnou zrazeninou), nie však pri porážke v dôsledku krvácania do mozgu.
Obličky a hypertenzia
„Artériová hypertenzia je chronickou komplikáciou ochorenia obličiek, je to súčasne najvážnejší faktor progresie straty obličkových funkcií. Dlhotrvajúca a neliečená hypertenzia vedie postupne k zlyhaniu obličiek, čo si následne vyžaduje liečbu dialýzou alebo transplantáciu, bez čoho by pacientovi hrozilo zlyhanie obličiek a smrť,“ hovorí doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., I. interná klinika SZU a UN Bratislava. Vysoký tlak poškodzuje aj klbká drobných cievok v obličkách.
Na druhej strane, aj samotné ochorenie obličiek na podklade iných diagnóz môžu spôsobiť vysoký krvný tlak - v takom prípade hovoríme o tzv. sekundárnej hypertenzii, pretože obličky sú významným regulátorom hodnôt krvného tlaku. Sekundárnu hypertenziu spôsobuje aj zúženie tepien privádzajúcich krv do obličiek, čo sa v odbornej praxi nazýva stenóza renálnej artérie. Keď sú obličky vystavené nízkemu prietoku krvi, správajú sa tak, akoby k tomu došlo v dôsledku dehydratácie. Reagujú uvoľnením hormónov, ktoré stimulujú telo k zadržiavaniu sodíka a vody. Cievy sa potom plnia tekutinou a krvný tlak stúpa. Zúženie jednej alebo oboch obličkových tepien je najčastejšie spôsobené aterosklerózou alebo kôrnatením tepien. Ide o ten istý proces, ktorý vedie k infarktom a mozgovým príhodám.
Žiaľ, ani významné obličkové poškodenie nemusí mať žiadne varovné príznaky. Diagnóza sa stanoví z vyšetrenia krvi a moču, často pri bežnej preventívnej prehliadke. Následne pacient absolvuje potrebné vyšetrenia u nefrológa. Vysoký krvný tlak je zväčša sprievodným nálezom. Na poškodenie obličiek môže pacienta upozorniť krvavý (ružovo sfarbený) moč. „V liečbe vysokého krvného tlaku pri súčasnom poškodení obličiek sa okrem farmakologickej liečby uplatňujú aj režimové a diétne opatrenia. Dôležité je menej soliť, potvrdilo sa, že reštrikcia soli dokonca dokáže zvýšiť efekt farmakoterapie. Dodržiavať treba tiež pitný režim a strážiť rovnováhu medzi príjmom a výdajom tekutín.
Oči a hypertenzia
Vysoký krvný tlak sa taktiež podpisuje na poškodení krvných ciev v oku, odborne sa tento stav nazýva retinopatia. Zvýšený krvný tlak dlhodobo ovplyvní nielen veľké cievy, ale aj drobné cievky sietnice, pretože dochádza k ich sťahovaniu, keďže majú obmedzený prietok krvi, a tak i prísun výživných látok. Sietnica je vrstva tkaniva nachádzajúca sa v zadnej časti oka, transformuje svetlo na nervové signály, ktoré sa potom posielajú do mozgu. Keď je krvný tlak príliš vysoký, steny sietnicových ciev zhrubnú. Môže to spôsobiť zúženie priesvitu ciev a následné obmedzenie prítoku krvi do sietnice. Pri takýchto ťažkostiach reálne hrozí riziko zhoršenia videnia až strata zraku. V očiach môžu kvôli vysokému tlaku praskať jemné cievky alebo tam môže presakovať tekutina. Vyšetrením očí sa dajú odhaliť takisto iné závažné ochorenia.
Ďalšie komplikácie
- Aneuryzma: Vysoký krvný tlak môže tiež oslabiť steny tepien, čo zvyšuje ich pravdepodobnosť vydutia smerom von. Tento stav je známy ako aneuryzma.
- Demencia: Hypertenzia môže poškodiť cievy v mozgu, čím zvyšuje riziko demencie.
Rizikové faktory a prevencia
Hypertenzia je veľmi často spojená s inými kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi. Častejšie sa vyskytuje u mužov ako u žien, zvyčajne sa objavuje okolo štyridsiatky. Obezita je jedným z priťažujúcich sprievodných rizikových faktorov. Vieme, že vysoký krvný tlak je súčasťou metabolického syndrómu, ktorý súvisí so zvýšeným obvodom brucha, abnormalitami cukru v krvi a rovnováhou lipidov. Tieto kritériá sa navzájom ovplyvňujú a posilňujú. Čím viac z nich je prítomných, tým vyššie je kardiovaskulárne riziko. Takmer 50 percent hypertonikov má nadváhu a 40 percent je liečených na vysoký cholesterol.
Zdravotné následky vysokého krvného tlaku môžu zhoršiť ďalšie faktory, ktoré zvyšujú riziko srdcového infarktu, mŕtvice a zlyhania obličiek. Zdravotníci apelujú na to, aby široká verejnosť bola dostatočne informovaná, ako je možné predchádzať a liečiť hypertenziu. Všetci dospelí by mali mať pravidelne kontrolovaný krvný tlak a mali by poznať jeho hodnoty. Ak sú vysoké, ich kroky by mali smerovať priamo k obvodnému lekárovi.
Niektorým ľuďom sa darí znižovať krvný tlak zmenami životného štýlu, napríklad zrieknutím sa fajčenia, konzumáciou zdravých jedál, pravidelným cvičením a vyhýbaním sa nadmernému pitiu alkoholu. Zníženie príjmu solí má tiež pozitívny účinok. Ľudia, ktorí majú vysokú hladinu cukru v krvi alebo trpia na problémy s cholesterolom či obličkami, sú taktiež vystavení vyššiemu riziku srdcového infarktu a mozgovej príhody. Preto je dôležité kontrolovať hladinu cukru a cholesterolu v krvi a tiež obličkové parametre a moč.
V prevencii a v liečbe kardiovaskulárnych ochorení hrá hlavnú úlohu odstránenie rizikových faktorov, až na druhom mieste je medikamentózna liečba a invazívne výkony. Ovplyvnením rizikových faktorov môžeme nielen oddialiť vznik kardiovaskulárneho ochorenia, ale taktiež spomaliť jeho progresiu. Uvedomelý hypertonik, ktorý sleduje svoje lekárske odporúčania a riadi sa nimi do bodky, pravidelne kontroluje svoj krvný tlak samomeraním a uplatňuje dobrý režimovo-dietetický prístup, má rovnakú šancu na dĺžku života ako človek bez hypertenzie.
Liečba hypertenzie u seniorov
Liečba hypertenzie u seniorov si vyžaduje individuálny prístup s ohľadom na vek, pridružené ochorenia a celkový zdravotný stav pacienta. Farmakologická liečba je často nevyhnutná.
Farmakologická liečba
V liečbe hypertenzie sa používajú rôzne skupiny antihypertenzív, ako sú:
- Inhibítory ACE (ACEI): Znižujú tvorbu angiotenzínu II, čím rozširujú cievy a znižujú krvný tlak.
- Blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB): Blokujú účinok angiotenzínu II na cievy a nadobličky.
- Betablokátory (BB): Znižujú frekvenciu srdca a silu kontrakcií, čím znižujú krvný tlak.
- Blokátory vápnikových kanálov (BKK): Rozširujú cievy a znižujú krvný tlak.
- Diuretiká: Zvyšujú vylučovanie vody a sodíka z tela, čím znižujú krvný tlak.
Pri liečbe hypertenzie u seniorov sa často používa kombinovaná liečba, ktorá umožňuje dosiahnuť cieľové hodnoty krvného tlaku s nižšími dávkami jednotlivých liekov a minimalizáciou vedľajších účinkov. Dvojkombinácia antihypertenzív vedie k dvojnásobnému zníženiu TK v porovnaní s monoterapiou. Je dôležité zvážiť možné farmakodynamické a farmakokinetické interakcie. Liečba závisí od hodnôt vášho krvného tlaku aj iných faktorov, najmä pridružených ochorení či iných užívaných liekov. Nebuďte prekvapení, ak vám lekár už od začiatku predpíše kombinovaný liek - čiže taký, ktorý obsahuje dve a viac účinných látok. Podľa štúdií sa zistilo, že tieto lieky sú účinné a bezpečné.
Je možné, že spočiatku bude potrebné lieky meniť a upravovať dávku. Na liečbu vás lekár potrebuje nastaviť. Preto na začiatku liečby očakávajte častejšie kontroly alebo zopár dní hospitalizácie, ak sa ambulantne nedarí váš tlak dostať na uspokojivé hodnoty. Najmä zo začiatku si tlak pravidelne merajte a zaznamenávajte do tabuľky. Opýtajte sa lekára, ako často si ho vo vašom prípade máte merať, napríklad trikrát denne.
Ak vás lekár nastaví na liečbu, nevynechávajte svojvoľne lieky napríklad preto, aby ste si mohli vypiť. Hrozí vám náhly vzostup tlaku, ktorý môže spôsobiť veľmi vážne komplikácie - krvácanie do mozgu, obličiek, infarkt myokardu a iné. Existujú aj niektoré tabletky, ktoré užijete iba podľa potreby pri náhlom vzostupe tlaku, avšak pravidelnú liečbu, ktorú máte užívať denne, nevynechávajte. Samozrejme, lieky a alkohol nekombinujte, môžete si poškodiť váš organizmus. Ak chodíte na pravidelné kontroly kvôli vysokému tlaku, môže vám lekár predpísať lieky, ktoré užijete v prípade, že si nameriate veľmi vysoký tlak aj napriek pravidelne užívaným liekom. Tieto predstavujú prvú pomoc, ak váš tlak vyskočí príliš vysoko. Užitie týchto liekov si zaznamenajte do záznamníka nameraných tlakov, aby ste mali prehľad, ako často tieto lieky potrebujete.
Nemedikamentózna liečba
Nemedikamentózna liečba je dôležitou súčasťou manažmentu hypertenzie. K liečebnému úspechu prispieva zmena prostredia, úprava životosprávy, správna výživa, fyziatrické procedúry a výchova. Odporúča sa konzumácia rýb aspoň raz týždenne, v strave musí mať dostatočné zastúpenie ovocie, zelenina, hydina, naopak vylúčiť potraviny bohaté na cholesterol a nasýtené mastné kyseliny. Minimálnou fyzickou aktivitou u seniorov je chôdza stredným tempom aspoň po dobu 30 minút väčšinu dní v týždni. Samozrejmosťou je zanechanie fajčenia a obmedzenie alkoholu. Prevencia je veľmi dôležitá, pretože prognóza infarktu myokardu u starších ľudí je spojená so zlou prognózou.
Pri nízkom kardiovaskulárnom riziku a nie príliš vysokých hodnotách tlaku nepotrebujete lieky. Tlak pomôže upraviť vhodná strava a dostatok pohybu. V niektorých krajinách už lekári predpisujú pohyb ako liek. Zvoľte si najmä vytrvalostné športy, napríklad chôdzu či plávanie. Osvojte si zdravý životný štýl, nech sú vaše hodnoty tlaku akékoľvek. Na zníženie tlaku môžete skúsiť cesnak, cviklu či špenát. Z byliniek sa priaznivé účinky na tlak pripisujú hlohu, rebríčku obyčajnému či lipe malolistej.
Zmeny v cievach a srdci s vekom
S pribúdajúcim vekom sa cievy stávajú menej pružnými a rigidnými, čo spôsobuje zväčšenie rozdielu medzi systolickým a diastolickým tlakom. Zhoršuje sa funkcia ľavej komory, predlžuje sa jej plnenie, degeneruje prevodový systém srdca a dochádza ku kalcifikáciám chlopní. Spoločnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení je ateroskleróza. Ateroskleróza je degeneratívne a zápalové ochorenie ciev, pri ktorom sa v porušenej cievnej stene ukladajú tukové látky, predovšetkým cholesterol. Pritom dochádza k postupnému zužovaniu alebo dokonca uzáveru postihnutých ciev. Rozvoj aterosklerózy trvá desiatky rokov a jej počiatočné štádiá je možné preukázať dokonca už u detí.
tags: #hypertenzia #a #kardiovaskularne #komplikacie #u #seniorov