Sociálna starostlivosť a jej priebeh

Sociálna starostlivosť je komplexná a dynamická oblasť, ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje potrebám spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečiť blaho jednotlivcov, rodín a komunít, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Tento článok sa zameriava na priblíženie sociálnej starostlivosti, jej priebeh, definície a metodologické aspekty.

Definície sociálnej práce a starostlivosti

Pre pochopenie sociálnej starostlivosti je nevyhnutné definovať základné pojmy, ktoré sa v tejto oblasti používajú.

• Metodológia: Veda, ktorá sa zaoberá pracovnými metódami, metodickými postupmi a metodikami.
• Metodika: Súbor pracovných metód, metodických postupov a techník, ktoré sa používajú v určitom odbore, vede, napr. v sociálnej práci.
• Metóda: Spôsob postupovania sociálneho pracovníka, ktorý začína prvým stretnutím s klientom a trvá až do skončenia práce s ním. Je to zámerný, cieľavedomý a uvedomelý postup pri práci alebo konaní.
• Technika: Návod na použitie metódy. Umožňuje klientovi v spolupráci so sociálnym pracovníkom niečo získať, niečoho dosiahnuť.

Vývoj metód sociálnej práce

V počiatočných fázach formovania sa sociálnej práce ako vednej disciplíny neexistoval ucelený systém pracovných postupov. Používané postupy boli volené náhodne, na základe podobnosti so situáciami z iných oblastí (pedagogiky, psychológie) alebo intuitívne, na základe životných skúseností sociálnych pracovníkov. V tom čase neboli kladené požiadavky na vzdelanie sociálnych pracovníkov, až ku koncu tohto obdobia sa začala klásť väčší dôraz na profesionalitu.

Dôležitým míľnikom bol francúzsky preklad diela M. Richmondovej v roku 1928. V 30. a 40. rokoch 20. storočia sa sociálna práca prestala v Európskej únii chápať ako dobročinná práca a začala sa profesionalizovať. Dôraz sa kládol na diferenciáciu funkcií sociálnych pracovníkov a na ich odborné vzdelávanie.

Definície sociálnej práce

Sociálna práca mala v každej krajine rozdielny vývoj, a preto neexistuje jednotná definícia.

• Slovenská definícia sociálnej práce (1998): „Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klienta (jednotlivca, rodiny, skupiny, komunity), ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc, podpora, sprevádzanie.“
• Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (2000): „Profesie sociálnej práce podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, ich delegovanie na ľudí, aby sa oslobodili, a tak rástol ich blahobyt.“
• Nová definícia sociálnej práce (2014): „Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce.“

Zásady sociálnej práce

Všeobecnou zásadou sociálnej práce je rešpektovanie neodobrateľnosti hodnôt a dôstojnosti ľudských bytostí, neškodenie, rešpektovanie odlišnosti a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Sociálna práca rešpektuje vzájomnú závislosť medzi ľuďmi a životným prostredím a pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv.

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. V podmienkach slovenskej sociálnej práce je pojem sociálna starostlivosť vývojovo starší ako pojem sociálna pomoc, pričom znamená aj širší okruh foriem účasti štátu na riešení sociálne problémových životných situácií občana.

Sociálna starostlivosť

Sociálna starostlivosť pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané, tzv. objektívne potreby občanov. Ide o súbor činností, ktorý môžeme charakterizovať predovšetkým pojmami:

• Plánovaný
• Cielený
• Dlhodobotrvajúci
• Komplexný
• Individuálny prístup ku klientovi

Klient, ktorý starostlivosť prijíma, je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií. Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. V minulosti na základe troch krokov dochádzalo ku vzniku verejnej sociálnej starostlivosti: chudoba, sociálna pomoc a verejná sociálna starostlivosť. Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti, a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka.

Sociálna pomoc

Sociálna pomoc je aktívna spoluúčasť sociálneho pracovníka pri riešení problémových situácií v živote klienta, ktorá je charakteristická najmä pojmami: partnerská pomoc, sprevádzanie a napomáhanie. Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách, predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote.

Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Pomoc v osobitných situáciách je zameraná na vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotnícka pomoc a pomoc v chorobe, pomoc pri plánovaní rodičovstva, pri resocializácii postihnutých, pomoc pri prekonávaní osobitných sociálnych ťažkostí, pomoc v starobe.

Sociálnu pomoc môžeme chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti, a to aj vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru. Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti.

Typy pomoci vyjadrujúce očakávania klienta:

1. Primárna pomoc: samotné nároky na pomoc. Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc.
2. Sekundárna pomoc: aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné.
3. Terciárna pomoc: dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.

Metodologické základy sociálnej práce

Sociálna diagnostika a sociálna diagnóza

Sociálna diagnostika je ucelený systém metód a postupov zameraných na získavanie a vyhodnocovanie informácií o klientovi s cieľom odhaliť príčiny, pre ktoré sa ocitol v sociálnej núdzi. Na rozdiel od lekárskej diagnózy, sociálna diagnostika sa zameriava na sociálne aspekty života klienta.

Sociálna diagnóza je výsledný produkt sociálnej diagnostiky - pomenovanie problému. Pojmy sociálna diagnóza a sociálna diagnostika zaviedla do sociálnej práce Mary Richmondová v 19. storočí v USA. V slovenskej terminológii ich zaviedla Mária Krakešová-Došková, ktorá sa inšpirovala Richmondovej prácou, ale jej prístup bol psychosociálny. Krakešová-Došková zdôrazňovala, že sociálny problém u mnohých klientov pramení z narušených vnútorných vzťahov a postojov klienta k jeho najbližšiemu okoliu. Výsledkom sociálneho diagnostikovania je nielen odhalenie problému, ale aj jeho porozumenie a pochopenie. Správnosť diagnózy sa potvrdí v ďalšej etape riešenia klientovho problému. Proces diagnostikovania je prítomný počas celého kontaktu sociálneho pracovníka s klientom. Postupne sa v niektorých krajinách upúšťa od používania termínu sociálna diagnóza s odôvodnením, že má medicínsky akcent.

Anamnéza v sociálnej práci

Anamnéza je zisťovanie všetkých okolností, ktoré môžu mať súvislosť s problémom klienta. Slúži na získanie potrebných informácií o klientovi a jeho problémoch.

• Osobná anamnéza obsahuje základné informácie o klientovi od prenatálnej fázy po súčasnosť.
• V sociálnej anamnéze ide o oboznámenie sa so životom klienta v jednotlivých fázach života z hľadiska sociálneho. Zisťujú sa informácie o rodine, vzťahoch, vzdelaní, zamestnaní a sociálnom prostredí.
• Rodinná anamnéza je zameraná na získavanie informácií o rodine klienta, jej štruktúre, vzťahoch a histórii.

Rozhovor ako technika v sociálnej práci

Rozhovor je dôležitá technika v sociálnej práci, ktorá umožňuje získať informácie od klienta a nadviazať s ním vzťah. Je to však pracná a časovo náročná technika, ktorá vyžaduje spoluprácu vyškolených pracovníkov.

Dôležité je poznanie osoby, s ktorou sa sociálny pracovník rozpráva, a to nielen jej intelektu a vedomostí, ale aj jej predpokladaného citového stavu. Dôležitý je čas a miesto rozhovoru. Rozhovory by sa nemali viesť v časovej tiesni a v rušivom prostredí. Sociálny pracovník by mal hneď v úvode vytvoriť dobrú klímu pozdravom a úsmevom.

Existujú rôzne typy rozhovorov, ako napríklad štandardizovaný, neštandardizovaný, pološtandardizovaný, hĺbkový, diagnostický, individuálny a skupinový rozhovor.

Taktika vedenia rozhovoru spočíva v uvoľnení napätia, ktoré pociťuje respondent, a v udržiavaní jeho pozornosti. Rozhovor musí mať svoju logiku a plynúť v logických náväznostiach. Pri otázkach by sa nemali používať slová ako "často" a "mnoho" a nemali by byť zložité a dlhé. Existujú rôzne typy otázok, ako napríklad uzavreté, otvorené, polootvorené, osobné, sugestívne, nepriame a projekčné otázky.

Dôležité je aktívne počúvanie, ktoré znamená, že sociálny pracovník sa sústredí na to, čo klient hovorí, a snaží sa mu porozumieť. Neadvekátne počúvanie môže spôsobiť fyzickú a psychickú únavu. Usmerňovanie rozhovoru je dôležité, aby sa zamedzilo lamentáciam, sťažnostiam a osočovaniu. Sociálny pracovník musí rozpoznať protirečenia v príbehu klienta a všímať si skrytý zmysel jeho slov. Tolerancia je dôležitá, pretože sociálny pracovník si vypočuje názor klienta, nekritizuje ho, ale nemusí s ním súhlasiť. Plač klienta treba brať ako samozrejmosť a sociálny pracovník musí počkať, kým sa vyplače.

Záver rozhovoru je rovnako dôležitý ako jeho začiatok. Sociálny pracovník musí pozorne počúvať klienta do konca rozhovoru, pretože najdôležitejšie informácie môže povedať na konci. V rámci spätnej väzby poradca informuje klienta, ako na neho pôsobilo jeho rozprávanie, jeho neverbálne prejavy a jeho problém.

Pozorovanie ako technika v sociálnej práci

Pozorovanie je technika zberu údajov, ktorá spočíva v zámernom a cieľavedomom sledovaní zmyslovo vnímateľných javov. Pri pozorovaní sa poradca zameriava na zachytávanie vonkajšieho správania klienta. Predmetom pozorovania sú motorické prejavy, komunikácia, emocionalita a sociabilita. O pozorovaní je vedený protokol, kde sú uvádzané informácie o výsledkoch pozorovania.

Ludewigov model pomoci

Podľa K. Ludewiga, autora hamburgského alebo tzv. zákazkového modelu systemickej terapie, terapeutove pôsobenie možno zhrnúť do dvoch činností: potvrdzovanie (klienta) a otváranie (nového). Otváranie znamená byť v terapii prítomný ako druhý, od klienta odlišný a seba samého reflektujúci človek. To umožňuje dávať klientovi nové nápady (byť citlivý na výnimky, úspechy, paradoxy v rozprávaní), reflektovať spoluprácu s klientom (otvárať nezvyčajné otázky ako: Prečo robíme v terapii práve to, čo robíme? K čomu nám to bude?), viesť klienta k hľadaniu svojich možností, zdrojov, súvislostí s témou rozhovoru. A pri tom všetkom sa držať vyjednanej zákazky, overovať si, či v rozhovore idú správnym smerom. Tak možno klientovi pomôcť vymaniť sa z problémového systému a rozhodnúť sa pre „iný život“ - viac podľa vlastných predstáv, bez nežiaduceho trápenia.

Intervencie podľa K. Ludewiga

Intervencie delí K. Ludewig na tri základné druhy:

1. Kladenie otázok: Cieľom nie je získavanie informácií, ale aktivovanie nevyužitých zdrojov klienta. Medzi silné nástroje patria tzv. cirkulárne nástroje - otázky cielené na skúmanie funkcie symptómu z perspektívy jednotlivcov zapojených do problémového systému (Kto ako vidí problém? Aké sú rozdiely vo vnímaní problému? Čo si myslia členovia problémového systému jeden o druhom, že ako vidia problém?). Typické je tiež zameranie otázok na kontext problému (Koho každého sa problém týka?).
2. Reflektovanie: V priebehu celého rozhovoru je pre terapeuta užitočné vydeliť svoju pozornosť okrem samotnému rozhovoru aj reflektujúcemu metapohľadu na prebiehajúci rozhovor. To znamená, pýtať sa samého seba otázky ako: „Ako to, že sa rozhovor uberá práve týmto smerom? Prečo sa pýtam práve toto? Držíme sa zákazky? Je niečo prekvapujúce? Nič neprekvapuje, ako to?...“ Vyjadriť svoje reflexie môže terapeut v priebehu alebo na konci stretnutia a priniesť tak nové pohľady, ktoré môžu prispieť k uvoľneniu príliš pevných a problémových štruktúr u klienta. Tom Andersen prišiel so špecifickou metódou reflexie: s reflektujúcim tímom. V takomto usporiadaní terapie terapeut rozhovor s klientom jeden alebo niekoľkokrát zastaví a dá priestor pre reflexie prísediacich kolegov, ktorí sa snažia svojimi nápadmi obohatiť rozhovor. Reflektujúci tím sa zameriava na ocenenie klienta, reflektovanie odkiaľ kam šla v rozhovore reč (Pracujú ešte na pôvodnej zákazke alebo ju zmenili?) a poskytnutie nápadov vo forme fantázií, možností, alternatívnych pohľadov.
3. Doporučovanie: Typickým príkladom je technika záverečnej intervencie. V nej je terapeut direktívnejší, viac prejavuje svoje názory - na rozdiel od dovtedajšieho priebehu rozhovoru, kedy terapeut hlavne kládol otázky. Záverečná intervencia môže obsahovať ocenenie klienta (najlepšie so zdôvodnením prečo ho oceňujeme), reformuláciu zákazky (skrátene rekapitulovať kadiaľ išiel rozhovor, na akej zákazke sa pracovalo) a posolstvo vo forme komentáru (metafory, príbeh, myšlienka) alebo domácej úlohy (na pozorovanie, konanie alebo predvídanie vlastného konania). Iným príkladom doporučovania je poskytovanie vlastných fantázií, nápadov, metafor vo forme otázok. Vlastné myšlienky môžeme ponúknu klientovi napr. formou - „... nemohlo by to byť takto ?“

Prax sociálnej práce a aktivizácia klientov

Medzi najdôležitejšie vízie v zariadeniach sociálnych služieb patrí aktivizácia prijímateľov, aby sa každý z nich s odbornou i ľudskou pomocou a podporou aktívne dopracoval k vrcholu svojich možností. Táto vízia je zámerná a cielená, a vedie k udržaniu alebo k zvyšovaniu doteraz získaných schopností, zručností, prípadne napomáha k zlepšovaniu celkového fyzického aj psychického zdravia prijímateľov. Cieľom je umožniť prijímateľom sociálnych služieb žiť plnohodnotný sociálne aktívny život, kde sa rešpektujú a napĺňajú individuálne požiadavky prijímateľa.

Podporné terapie a aktivity

Za týmto účelom v zariadeniach poskytujeme množstvo podporných terapií, záujmových činností a voľnočasových aktivít, ktoré eliminujú nežiadúce patologické javy v správaní. Prijímateľ, ktorý je zamestnaný vhodnou aktivitou je menej agresívny, konfliktný a nepodlieha depresívnym stavom. Prostredníctvom rôznych škál terapií, ktoré sú zamerané najmä na liečbu a minimalizovanie ťažkostí v oblasti porúch psychiatrických a emočných, telesných resp. Prijímatelia domovov sociálnych služieb majú možnosť si vybrať z ponuky voľnočasových aktivít, o ktoré majú záujem a ktorých sa chcú zúčastniť.

Príklady podporných terapií a aktivít:

• Biblioterapia: Je to druh terapie, kde účelovo využívame čítanie kníh ako liečbu pri duševných (psychických) stavov, realizujeme ju individuálne alebo skupinovo v terapeutických miestnostiach.
• Muzikoterapia: Je použitie hudby, ktorú využívame na dosiahnutie terapeutických cieľov - udržiavanie a zlepšovanie mentálnej a fyzickej pohody prijímateľov.
• Systemická terapia: Je psychoterapeutická metóda. Jej cieľom je očistenie života od dysfunkčných vzorcov chovania.
• Výtvarná tvorba: Obohacuje tvorivosť, posilňuje sústredenie, vnímavosť, sebavyjadrenie, sebareflexiu, vizuálne a verbálne usporiadanie zážitkov, uvoľnenia a nadhľad. Výsledné dielo u prijímateľa nehodnotíme len z estetického hľadiska, dôležitý je skôr priebeh tvorby, obsah a vypovedaná hodnota.
• Ergoterapia: Jej cieľom je dosiahnutie maximálnej možnej sebestačnosti v bežných denných činnostiach a aktivitách voľného času.
• Kulinoterapia: Aj varenie ako také pomáha psychickému zdraviu. Klienti sa pri tomto druhu terapie odreagujú, pospomínajú na staré časy v kuchyni, prípadne medzi sebou sa naučia niečo nové v postupoch pri tvorbe kulinárskych diel.
• Reminiscenčná terapia: Spočíva v reprodukovaní (rozprávaní, spomínaní) rôznych zážitkov, príhod, udalostí, ktoré prijímatelia počas svojho života zažili. Pri tejto terapii využívame spomienky ako sú staré fotografie, predmety z ich minulosti.
• Zooterapia: Vo všeobecnosti ju radíme do oblasti podporných a terapeutických prístupov s asistenciou zvierat, ktorú v širšom vymedzení označujeme pojmom zooterapia - zvieratami asistované aktivity alebo terapia. V zariadeniach často spoločnosť robia domáce zvieratá, ktoré sú veľmi milé a prinášajú radosť.

Sociálna práca je medzidisciplinárna a aj naddisciplinárna a vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Využíva teórie iných humánnych vied vrátane komunitného rozvoja, sociálnej pedagogiky, administratívy, antropológie, ekológie, ekonomiky, vzdelávania, manažmentu, ošetrovania, psychiatrie, psychológie, verejného zdravia a sociológie. Pôsobnosť a poslanie sociálnej práce sa týka činnosti ľudí v interaktivite s ich prostredím. Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života. Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií. Holistické zameranie sociálnej práce je univerzálne, ale priority praxe sociálnej práce sú rôzne v jednotlivých krajinách.

tags: #socialna #starostlivost #jej #priebeh