Hospicová starostlivosť: Dôstojné prežitie posledných chvíľ a komplexná podpora

Starostlivosť o ťažko chorých a zomierajúcich predstavuje jednu z najdôležitejších úloh, ktoré stoja pred spoločnosťou. Poskytovanie dôstojnej a kvalitnej starostlivosti v posledných fázach života je prejavom humanity a solidarity. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, existuje systém paliatívnej a hospicovej starostlivosti, ktorý sa snaží zabezpečiť čo najlepšiu kvalitu života pre tých, ktorí čelia nevyliečiteľným chorobám. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o hospicovej starostlivosti na Slovensku, so zameraním na podmienky prijatia do hospicov a ďalšie dôležité aspekty tejto formy starostlivosti.

Definícia a rozsah starostlivosti

Krátky slovník slovenského jazyka uvádza, že slovo „starostlivosť“ znamená pozornosť inej osoby, ktorá je venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho alebo úspešnému priebehu niečoho. Slovo „starostlivosť“ má veľmi široký rozsah. Stretávame sa s ním v priebehu celého nášho života. Sprevádza nás vo všetkých oblastiach života, počas všetkých životných situácií. Zasahuje do vzťahov, ktoré si vytvárame s inými ľuďmi, s prírodou, ba dokonca aj s Bohom. Celé Sväté Písmo je svedectvom o Božej starostlivosti o človeka, o jeho telesné a duševné blaho, o vzájomnej starostlivosti medzi ľuďmi, o spoločnom sociálnom cítení. Boh zahŕňa človeka starostlivosťou „od kolísky až po hrob“.

Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich je dôležitou pomocou a podporou človeku v ťažkej, zväčša veľmi bolestnej a bezmocnej, etape života, trvajúcej mesiace a niekedy aj roky. Dobrá starostlivosť je čo najviac prispôsobená človeku, ktorý ju potrebuje. On a jemu blízki ľudia by mali byť v centre pozornosti pri všetkých rozhodnutiach. Ľudia, ktorí poskytujú takúto starostlivosť, by sa mali pýtať na želania a preferencie človeka o ktorého sa starajú a brať ich do úvahy pri poskytovaní pomoci a opatery. Súčasťou tejto starostlivosti by mala byť aj podpora a pomoc rodine, opatrovateľom, či iným osobám, ktoré sú pre umierajúceho človeka dôležité. Je určite veľkou pomocou, ak svoje želania dokáže umierajúci človek sformulovať aj písomne a včas oboznámiť s nimi tých, ktorí mu starostlivosť aktuálne poskytujú alebo budú poskytovať v budúcnosti.

Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich sa dotýka rôznych zdravotných úkonov alebo sociálnych oblastí, podľa aktuálnej situácie. Súčasťou tejto starostlivosti je aj paliatívna starostlivosť.

Paliatívna medicína a starostlivosť

Paliatívna medicína je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Slovo paliatívny pochádza z latinského „palium“, čo znamená plášť, prikrývku. Vo voľnom preklade predstavuje stav, že keď nemôžeme ranu vyliečiť, tak ju aspoň prikryjeme, aby trpiacemu bolo teplo, netrápili ho bolesti a aby mal pocit našej účasti na jeho utrpení.

V roku 2002 definovala Svetová zdravotnícka organizácia paliatívnu starostlivosť ako prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a lieči bolesť a iné fyzické, psychosociálne a duchovné problémy a tým predchádza utrpeniu alebo ho zmierňuje.

Paliatívna starostlivosť je aktívna a komplexná starostlivosť o pacientov s nevyliečiteľnými chorobami, ktorej cieľom je zmierniť bolesť a ďalšie nepríjemné príznaky, ako aj psychické, sociálne a duchovné problémy. Jej cieľom je umožniť dôstojný a čo najkvalitnejší život až do konca. Je to odborný a komplexný typ starostlivosti, ktorý hľadá možnosti ako pomôcť aj v prípade veľmi vážneho, terminálneho štádia choroby. Špecializuje sa na citlivé riešenie telesných aj duševných ťažkostí, ktoré sa objavujú v náročnom období na konci života. Takáto starostlivosť nie je viazaná na konkrétne miesto.

Paliatívna starostlivosť zahŕňa zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom (diagnostiku a liečbu), ošetrovateľskú starostlivosť, rehabilitáciu, psychologickú starostlivosť, liečebno - pedagogickú starostlivosť - u detí, duchovnú starostlivosť a sociálne poradenstvo. Lekár je nevyhnutnou súčasťou paliatívnej starostlivosti. Paliatívna starostlivosť bez lekára a jeho sofistikovaných znalostí bude ohraničená na ošetrovateľskú starostlivosť. V praxi to často vyzerá tak, že pacient má dýchavicu, leží v čistej posteli, má ošetrené rany, trpí bolesťami a ošetrujúci personál (v tom lepšom prípade) ho drží za ruku. Toto nie je správne. Bez medicínskych znalostí a lekára nie je možné eliminovať fyzické ľudské utrpenie. Bez eliminácie fyzického ľudského utrpenia nemožno adekvátne riešiť psychologický distres, spirituálne potreby alebo problém ľudskej dôstojnosti.

Paliatívna medicína je špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Je to kompletný systém pomoci umierajúcim a ich rodinám. Lieči bolesť, pomáha riešiť psychologické, sociálne a duchovné potreby chorého a jeho príbuzných, čím predchádza a zmierňuje utrpenie.

Je dôležité vnímať paliatívnu starostlivosť hlavne v jej medicínskom aspekte. Pri nevyliečiteľnej chorobe vie práve paliatívna medicína poskytnúť úľavu hlavne medikamentóznymi prostriedkami pri bolestiach, vracaní, dýchavici a na konci života poskytnúť úľavu podávaním paliatívnej sedatívnej liečby. V klinických štúdiách je dokázané, že ak sa pacientom s generalizovaným nádorovým ochorením poskytne včasná a pravidelná konzultácia paliatívneho špecialistu, tak pacienti majú lepšie kontrolované symptómy, viac rozumejú chorobe a podávanej liečbe aj napriek tomu, že majú menej invazívnych a agresívnych procedúr v priebehu svojej choroby. Ale hlavne žijú dlhšie a majú lepšiu kvalitu života. Paliatívna medicína dostáva iný zmysel. Prestáva byť pacientom a lekármi vnímaná ako „pasívna“ a „defenzívna“. To, že sa venuje pozornosť pacientovým ťažkostiam (symptómom) je aktívny prístup. Do tímu patrí aj psychológ, sociálny pracovník a v zahraničí je to aj špeciálne vyškolený duchovný, ktorý reflektuje spirituálne potreby pacientov bez narušenia ich autonómie a slobody.

Paliatívna starostlivosť v kontexte onkológie

Pri včasnej diagnostike a so zlepšujúcimi sa poznatkami v onkológii sa podarí vyliečiť viac než 50% prípadov rakoviny. Ďalším významným pokrokom sú nové lieky v onkológii, ktoré významne predlžujú život pacientov, u ktorých je na začiatku prítomné alebo sa v priebehu času rozvinie tzv. generalizované ochorenie, čiže ochorenie s metastázami. V priebehu onkologického ochorenia sa pacient môže dostať do fázy tzv. nevyliečiteľného ochorenia. Je to podobné, ako napríklad pri infarkte srdcového svalu. Po nedokrvení zostane namiesto funkčného svalu na srdci menej funkčná jazva, pacient musí užívať lieky a upraviť životosprávu, aby mohol žiť čo najdlhšie. Modernými prístupmi v onkológii sa snažíme, aby sa aj ochorenie s metastázami, čiže väčšinou nevyliečiteľné, stalo podobným iným chronickým chorobám. Pritom je potrebný osobitný prístup nielen v správnom podávaní onkologickej protinádorovej liečby a manažovania jej nežiaducich účinkov, ale aj správneho manažovania symptómov a ťažkostí, ktoré sú s ochorením spojené.

História paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť má začiatky v druhej polovici 20. storočia, kedy začali vznikať rôzne zariadenia pre dlhodobo chorých tzv. hospice. Vytvárali sa ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich. Vďaka mnohým, novým medicínskym objavom sa zmenil priebeh mnohých ochorení a zvýšila sa nádej pacientov na ich úplné vyliečenie. Na druhej strane sa pacienti s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacienti stali záťažou z ekonomického hľadiska pre nemocnice a traumou lekárov, ktorí chceli byť úspešní v liečbe. Zomierajúci nedostávali primeranú liečbu príznakov a boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných nemocničných zariadeniach. Za zakladateľku prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967) a priekopníčku koncepcie „celkovej bolesti“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, ktorá má súčasne somatický, psychický, sociálny a spirituálny rozmer sa považuje anglická lekárka Cicely M. Saundersová. Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici r. 1973. Založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. Tento názov sa ujal a používa sa dodnes. V r. 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie na úrovni ostatných špecializácií. V roku 1998 bola publikovaná Poznanská deklarácia o paliatívnej starostlivosti vo východnej Európe. Dôležitým dokumentom týkajúcim sa problematiky hospicov a paliatívnej starostlivosti je Odporúčanie Rady ministrov Rady Európy pre členské štáty o organizácii paliatívnej starostlivosti z novembra 2003, ktorý okrem iného uvádza: „Paliatívna starostlivosť sa nezameriava na špecifické ochorenie. Zahrňuje obdobie od diagnózy pokročilého ochorenia až po koniec trúchlenia pozostalých, čo môže byť roky, týždne a zriedkavejšie len dni. Nie je synonymom terminálnej starostlivosti, ale ju zahrňuje“.

Korene ľudskej starostlivosti siahajú do ďalekej minulosti, kedy išlo predovšetkým o domácu starostlivosť. Otázniky smrti sprevádzajú ľudstvo počas celej jeho histórie, lebo človek si uvedomuje svoju smrteľnosť. Pohľad na smrť sa v historickom kontexte počas dlhých stáročí vyvíjal. V stredoveku bral človek smrť ako prirodzenú súčasť života, tak ako narodenie. Smrť človeka bola v tej dobe sociálna udalosť, na ktorej sa zúčastňovali všetci susedia a jej rituál bol až puntičkársky nemenný. V 17. storočí bol okruh prítomných podstatne menší, pri smrteľnej posteli sa zišla najbližšia rodina. V oblasti sociálnej starostlivosti o chorých a umierajúcich môžeme nájsť príklady starostlivosti opäť v dejinách kláštorov, pri ktorých často vznikali nemocnice, opatrovne či hospice. Už od pradávna bola lekárska terapia považovaná za Božie dielo a samotné lekárstvo za predĺženie Božej blahodate. Založenie takého strediska nemalo za cieľ len zabezpečenie prostriedkov na získanie dobrého zdravia, alebo jeho obnovu, ale aj poskytnutie všetkých prostriedkov na dosiahnutie spásy tak chorým ako aj zakladateľovi. Každá nemocnica mala kaplnku, kde sa slúžili liturgie, taktiež bol určený jeden kňaz na spovedanie. Všetci zamestnanci spolu s lekármi vykonávali svoje pracovné povinnosti až po spoločných modlitbách.

Tím paliatívnej starostlivosti

Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím lekárov, sestier a iných zdravotníckych a odborne spôsobilých pracovníkov. Súčasťou paliatívnej starostlivosti je terminálna starostlivosť, ktorá predstavuje starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka. Dobrovoľníci sú organizovanou a školenou skupinou ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín: napr. podávanie informácií o zdravotníckom zariadení na orientáciu, sprevádzanie na procedúry, aranžovanie prostredia, drobné nákupy, či kultúrne vystúpenia. Môžu sa podieľať na aktivitách získavajúcich finančné zdroje pre oddelenie paliatívnej medicíny alebo hospic (predaj použitého šatstva, uchádzanie sa o granty a pod.).

Hospicová starostlivosť

Hospic je zariadenie alebo služba pre ľudí v pokročilom, nevyliečiteľnom štádiu ochorenia, kde už nejde o liečenie, ale o dôstojný život do poslednej chvíle. Osobitnou formou paliatívnej starostlivosti je hospicová starostlivosť. Hospicová starostlivosť je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom hospicom ako samostatným zdravotníckym zariadením. Môže sa poskytovať formou ústavnou i ambulantnou (tzv. mobilným hospicom). Popri starostlivosti o fyzické zdravie pacienta sa paliatívna, ošetrovateľská a spirituálna starostlivosť usiluje aj o naplnenie jeho psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb. Garantuje ťažko chorému kontinuitu primeranej starostlivosti v celom potrebnom rozsahu, plné rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti a zároveň, podľa konkrétnych možností a potrieb, sprevádzanie aj jeho blízkych a neskôr pozostalých. Hospic Matky Terezy, prvý hospic na Slovensku, je miestom na dôstojné prežitie posledných chvíľ nevyliečiteľne chorých ľudí. V hospici sa zameriavajú na paliatívnu starostlivosť, ktorá sa snaží uľaviť od bolesti. Pacientom nesľubujú uzdravenie, ale prinášajú nádej. Zmierňujú bolesť, rešpektujú ľudskú dôstojnosť a do posledných chvíľ stoja blízko pri človeku.

Formy hospicovej starostlivosti

Hospice sa delia najmä na lôžkové hospice (pacient je hospitalizovaný) a mobilné/domáce hospice (starostlivosť prebieha u pacienta doma).

Ambulantná zdravotná starostlivosť: Mobilný hospic

Ambulantná zdravotná starostlivosť v odbore paliatívna medicína prebieha v podobe domácej starostlivosti. Ide o návštevnú službu vykonávanú tzv. mobilným hospicom. Je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú mobilné hospice ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov hospicu v domácom prostredí pacienta.

Do starostlivosti paliatívneho mobilného tímu/mobilného hospicu prechádza spontánne z paliatívnej ambulancie alebo po prepustení z akútneho oddelenia ak jeho fyzický stav nedovoľuje návštevy v nemocnici. Pacienta do mobilného paliatívneho tímu referuje lekár špecialista alebo praktický lekár. Starostlivosť v mobilnom paliatívnom tíme je hradená zo strany verejného zdravotného poistenia minimálne, dostupné mobilné hospice fungujú ako neziskové organizácie a zo svojich zdrojov poskytujú pacientom starosltivosť pre pacientov zadarmo. Väčšinou im kupujú aj potrebné lieky.

Ústavná zdravotná starostlivosť: Lôžkové hospice a paliatívne oddelenia

Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Ústavnú paliatívnu starostlivosť vykonávajú aj oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach. Optimálny počet postelí je 10 až 20, pričom sa odporúčajú jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. Prijatie na oddelenie sa dohovorí obvyklým spôsobom konzília medzi primármi jednotlivých oddelení, pričom dôraz sa kladie na neodkladnosť liečby bolesti a iných príznakov ochorenia alebo závažných psychosociálnych ťažkostí. K ústavnej zdravotnej starostlivosti patria aj jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.

Na Slovensku funguje jediné akútne paliatívne oddelenie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, ktoré má kapacitu 19 lôžok, priemerná ošetrujúca doba je 8 dní. Pacient sa nastaví na symptomatickú liečbu a ďalšia starostlivosť je manažovaná v domácom prostredí alebo v zariadení pre dlhodobú opatrovateľsko-ošetrovateľskú starostlivosť. Nie v každom hospici na Slovensku je dostupná špecializovaná medicínska starostlivosť lekárom špecialistom v paliatívnej medicíne, čo nie je správne. Nie je správne, že náklady na hospicovú starostlivosť nie sú dostatočne hradené z verejného poistenia. Doplatky pacientov na mesiac pobytu v hospici sú od 700€ v Bratislave do 300-500€ mimo Bratislavy.

Podmienky prijatia do hospicu a Liečebne dlhodobo chorých

Pacienti sú do hospicu prijímaní na vlastnú žiadosť a na základe odporúčania praktického alebo iného ošetrujúceho lekára. Pre prijatie do hospicu je potrebné vyplniť formulár žiadosti a podpísaný ho doručiť do hospicu. Zdravotnú starostlivosť poskytujú bezplatne, pacienti nič nedoplácajú. Na oddelenie dlhodobo chorých sa prijímajú dospelí pacienti, väčšinou s chronickými chorobami bez rozdielu veku. Taktiež prijímajú pacientov po prekonaní akútneho ochorenia - prevažne prekladom z akútnych lôžok nemocnice, za účelom rekonvalescencie. Najčastejšími diagnózami prijímaných pacientov sú: cievne príhody s pridruženými komplikáciami, malígne ochorenia, chronické kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, poúrazové a postoperačné stavy, nádorové ochorenia, následné stavy dlhodobej imobility s preležaninami.

Postup pri prijímaní pacientov do Liečebne dlhodobo chorých:

1. Všeobecný (alebo odborný) lekár vyplní a potvrdí Žiadosť o liečbu na Oddelenie dlhodobo chorých (ďalej len „žiadosť“) pre pacienta.
2. Vyplnenú a podpísanú žiadosť je potrebné zaniesť alebo poštou zaslať na príslušnú adresu.
3. Po schválení žiadosti o liečbu v Liečebni dlhodobo chorých Vás telefonicky kontaktujú o možnom termíne nástupu na liečbu.
4. Pri plánovanom preklade pacienta zo zdravotníckeho zariadenia do Liečebne dlhodobo chorých žiadosť vyplní a podpíše primár príslušného oddelenia, priloží predbežnú prepúšťaciu správu a kontaktuje primára Liečebne dlhodobo chorých. Toto sa vzťahuje na poistencov zdravotnej poisťovne VŠZP a Union. Preklad poistencov ZP Dôvera v súčasnosti nie je možný.

Dôležité:

• Pri vyplnení žiadosti je nevyhnutné čitateľne vyplniť meno, rodné číslo poistenca a zdravotnú poisťovňu, uviesť telefonický kontakt na pacienta / najbližšieho príbuzného.
• Je dôležité, aby podpis a pečiatka lekára boli viditeľné a čitateľné.
• K žiadosti je nutné priložiť kópie odborných lekárskych nálezov.

Domáca starostlivosť: Alternatíva k ústavnej starostlivosti

Jednou z najťažších skúšok v živote je byť konfrontovaný so stratou fyzických síl a sebestačnosti, s odkázanosťou na starostlivosť okolia. Táto situácia je náročná fyzicky aj emocionálne tak pre ošetrovaného - zmieriť sa s tým a prijať pomoc, ako aj pre ošetrujúcich, ktorí často nevedia, ako sa k takým situáciám postaviť, ako správne pomôcť alebo čo všetko je potrebné zariadiť. Domáca starostlivosť o ošetrovaného môže byť psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávajúca. Pre hladký priebeh domácej starostlivosti je potrebné z času na čas zhromaždiť najbližšie osoby ťažko chorého človeka, aby sa spoločne vytvoril rozvrh návštev a zoznam úloh, ktoré treba vybaviť. Takéto stretnutia majú veľký význam pre všetkých členov, pretože môžu spoločne zdieľať svoje obavy, skúsenosti a prinášať nové nápady, ako uľahčiť život umierajúceho a celkovú starostlivosť. Pri domácej starostlivosti ťažko chorého alebo zomierajúceho je vhodné, aby bol pri ňom stále niekto z ošetrujúcich. Rodina by sa preto mala dohodnúť a zariadiť si svoj čas tak, aby bolo možné sa pri starostlivosti vystriedať. Táto organizácia je, najmä pri dlho trvajúcej starostlivosti, veľmi náročná. Priestor ťažko chorého alebo zomierajúceho by mal byť zariadený individuálne podľa potrieb a situácie. Najlepším riešením je samostatná izba, pokiaľ to priestorové možnosti umožňujú. Izba by mala obsahovať lôžko, najlepšie polohovacie, ktoré bude dobre prístupné z troch strán.

Závažné ochorenia vo väčšine prípadov postupne vedú k strate sebestačnosti, k dlhodobému pripútaniu na lôžko a tak k postupnej potrebe využitia ošetrovateľských alebo sociálnych služieb bez ohľadu na to, či je rodina schopná a pripravená sa o odkázaného starať. Práve preto je potrebné včas sa zoznámiť s možnosťami pomoci, ktoré sú dostupné viac, ako je všeobecne známe. Stráviť koniec života v domácom prostredí je želaním väčšiny nevyliečiteľne chorých. Ich príbuzní, alebo iné blízke osoby poskytujúce túto starostlivosť, však môžu mať obavy, že domácu starostlivosť nezvládnu a nebudú schopní poskytnúť svojmu blízkemu dostatočnú odbornú pomoc. Tento problém sa snažia vyriešiť mobilné hospice. Sú to tímy odborníkov (lekári, zdravotné sestry, psychoterapeuti, sociálni pracovníci, duchovní), ktorí navštevujú pacientov a ich rodiny a poskytujú im komplexnú starostlivosť, s cieľom zlepšiť kvalitu života až do smrti.

Stav hospicovej starostlivosti na Slovensku

Na Slovensku je k dispozícii 13 špecialistov v paliatívnej medicíne, čo je žalostne málo. Na Slovensku ešte zatiaľ nie je komplexná paliatívna starostlivosť všade dostupná. Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na dlhodobé podceňovanie problematiky paliatívnej starostlivosti, ktorej dôsledky v aktuálnej epidemiologickej situácii spoločnosť pociťuje, stojí za to spomenúť podporu paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi.

Starnutie obyvateľstva je dlhodobým globálnym trendom a Slovenská republika je súčasťou tohto demografického vývoja už niekoľko rokov. ŠÚ SR v máji 2019 zverejnil informáciu, že index starnutia za rok 2018 prvý raz v dejinách SR prekročil hodnotu 100, t.j. počet detí (≤ 14 rokov) je menší ako počet seniorov (65 +). Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie a v priebehu necelých 50 rokov sa Slovensko zmení z jednej z najmladších krajín Európskej únie na jednu z najstarších (v roku 2060 bude mať staršie obyvateľstvo od Slovenska len Portugalsko). Podľa ministerstva zdravotníctva SR je príprava celej spoločnosti na tento stav nedostatočná. Dôsledky tohto trendu majú najväčší dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva. Na túto situáciu v blízkej budúcnosti by sa mala spoločnosť pripravovať osobitnými programami zameranými na podporu sociálnej integrácie ľudí vo vyššom veku, programami zameranými na zvyšovanie povedomia o potrebách tejto generácie a na jej ochranu pred nežiaducimi spoločenskými javmi. Tieto programy by mali byť rozpracované až na lokálnu úroveň, keďže individuálne prežívanie jednotlivca sa vždy deje na konkrétnom mieste. Podľa Komisie sa mimoriadne kriticky a dlhodobo vnímajú aj závažné nedostatky v oblasti zabezpečenia všeobecnej dostupnosti a primeranej kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Tento problém sa prejavuje ešte naliehavejšie v prípade osôb zo zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Vo vzťahu k systému zdravotníctva ide najmä o zdravotne postihnuté, ako aj o dlhodobo, ťažko, nevyliečiteľne či terminálne choré, zomierajúce alebo staršie osamelé osoby a o ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkých zdravotných alebo sociálnych situáciách. Ďalej sa prehlbujú dlhodobé problémy nevhodne nastaveného, materiálne a personálne nezaisteného zdravotného a sociálneho systému. Je to aj jeden z dôvodov narastajúcej nedôvery obyvateľstva voči štátnym inštitúciám, ako aj voči celému politickému, sociálnemu a ekonomickému systému. Je potrebné podporiť a rozšíriť možnosti primeraného informovania širokej verejnosti o problematike paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti, vrátane podpory vhodne motivovaného dobrovoľníctva a filantropie.

tags: #hospicova #starostlivost #ppt