Odmena advokáta v zmysle vyhlášky: Rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu

Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku nároku advokáta na odmenu v kontexte judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR). Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s dôrazom na praktické aspekty a relevantné právne predpisy, ktoré upravujú odmeňovanie advokátov a náhradu trov konania.

Všeobecné princípy náhrady trov konania

Právo na náhradu trov konania je základným procesným právom, ktoré zaručuje, že úspešná strana v spore má právo na kompenzáciu nákladov, ktoré jej v súvislosti s vedením sporu vznikli. O povinnosti náhrady trov konania rozhoduje súd bez návrhu. Do trov konania patrí aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát alebo komerčný právnik. Nevyčíslením trov právneho zastúpenia nezaniká právo na priznanie ich náhrady.

Odmeňovanie advokátov a náhrada trov právneho zastúpenia

Advokátovi patria trovy právneho zastupovania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Účelom vyhlášky je na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 83 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii) upraviť spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Vyhláška pri určení odmeny advokáta preferuje zmluvnú odmenu (dohoda medzi advokátom a jeho klientom); v prípade že k dohode nedôjde, na určenie odmeny sa použije tarifná odmena.

Zmluvná odmena

Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Zmluvná odmena sa môže určiť aj podielom na hodnote veci (tzv. podielová odmena), avšak jej maximálna výška nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci. Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Ak sa skončí konanie len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov. Výška zmluvnej odmeny však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby a výšky hodinovej sadzby. Ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny. Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.

Tarifná odmena

Tarifná odmena sa uplatňuje v prípade, ak nedôjde k dohode o zmluvnej odmene. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa Správneho súdneho poriadku.

Paušálne odmeny advokátov ustanovených Centrom právnej pomoci

Vyhláška od 1. júna 2009 upravuje tarifnú odmenu za zastupovanie advokátov ako paušálnu odmenu, ktorá sa priznáva bez ohľadu na hodnotu veci v spore. Účelom tejto zmeny právnej úpravy mali byť úspory nákladov Centra za služby poskytované advokátmi klientom Centra a tiež údajné „spravodlivejšie odmeňovanie advokátov za poskytované právne služby“. Paušálna odmena za celé zastupovanie je v zásade 130 eur. V závislosti od typu veci (Občiansky zákonník, Zákon o rodine, Zákonník práce, Obchodný zákonník) je paušálna odmena 200 eur, 130 eur, 150 eur, 200 eur bez ohľadu na počet úkonov vo veci. V prípade ustanovenia za opatrovníka je to dokonca 15 eur za celé konanie vrátane odvolacieho konania a dovolacieho konania.

Ak je predmetom odvolania alebo dovolania len rozhodnutie o náhrade trov konania, o určení lehoty na plnenie, o predbežnej vykonateľnosti, o príslušenstve pohľadávky alebo rozhodnutie procesnej povahy, odmena je 50 eur. Ak advokát zastupuje v rovnakej veci v konaní spoločne dve oprávnené osoby alebo viac osôb, odmena sa zvýši o 20 % bez ohľadu na počet spoločne zastupovaných osôb. Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, ktoré skutkovo súvisia, najvyššia odmena sa zvyšuje o polovicu; odmena za ostatné veci sa neprizná. To neplatí, ak spojenie veci vyplýva zo zákona. Ak je vec vyriešená mimosúdne bez podania návrhu na začatie konania na súd, odmena je 100 eur. Ak advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny.

Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje paušálne odmeny advokátov ustanovených Centrom právnej pomoci:

Diskriminácia advokátov a nesúlad s ústavou

Najvyšší súd SR podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 14a a § 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1, článkom 12 ods. 1, v spojení s článkom 20 ods. 1 ústavy a článkom 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu č. (1). Podľa názoru Najvyššieho súdu sa vyššie uvedená právna úprava, prijatá po 01.06.2009, javí ako diskriminačná voči žalobcovi (a vo všeobecnosti k advokátom). Dochádza k situácii, že advokátom, ktorí zastupujú klientov v rovnakých veciach, prináleží tarifná odmena, no v prípade, ak má znášať náhradu trov právneho zastúpenia štát prostredníctvom Centra právnej pomoci, znižuje sa táto odmena niekoľkonásobne, pričom môže klesnúť až na úroveň nákladov advokáta vynaložených v samotnom konaní. Môže dôjsť dokonca k situácii, že táto odmena nepokryje ani náklady advokáta vynaložené v tomto konaní.

Najvyšší súd okrem iného tiež poukázal na to, že v Českej republike Ústavný súd Českej republiky nálezom sp.zn. PL. ÚS 25/12 zo dňa 17. marca 2013 pre rozpor s ústavným poriadkom zrušil obdobne konštruovanú vyhlášku č. 484/2000 Sb., ktorou sa stanovujú paušálne sadzby odmeny za zastupovanie advokátom alebo notárom pri rozhodovaní o náhrade nákladov v občianskom súdnom konaní (tzv. prísudková vyhláška).

„Paušalizácia stanovenia odmien advokátov úplne opomína vecnú náročnosť sporu, počet vykonaných úkonov vo veci, časovú náročnosť a účelnosť vymáhania práva alebo bránenia nároku, neberie do úvahy ani spôsob skončenia veci.“

Ústavný súd však uznesením PL. ÚS 6/2021-9 zo dňa 26. mája 2021 návrh Najvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou (odlišné stanovisko zaujalo až šesť sudcov ústavného súdu). Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia PL. ÚS 6/2021-9, ústavný súd „…posúdil splnenie procesných podmienok konania vo vzťahu k ustanoveniu § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky, teda ustanoveniu, ktoré je v prerušenom konaní pred všeobecným súdom „v hre“ vo forme preskúmania zákonnosti jeho aplikácie správnym orgánom a dospel k názoru, že prípadný derogačný nález ústavného súdu je síce spôsobilý spochybniť ústavnosť napadnutej právnej úpravy, ale bez účinkov na prejednávanú vec.“

Poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

Na Slovensku je právna pomoc nemajetným klientom garantovaná štátom prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP). Ak fyzická osoba splní zákonné podmienky, má nárok na bezplatnú právnu pomoc, ktorú advokátovi uhrádza štát. Od 1. 1. 2006 je účinný zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorým sa bremeno posudzovania materiálnej núdze a poskytovania bezplatnej právnej pomoci presunulo zákonom na osobitnú inštitúciu - Centrum právnej pomoci.

Centrum právnej pomoci ako štátna rozpočtová organizácia poskytuje právnu pomoc ľuďom v materiálnej núdzi, na základe zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Cieľom zriadenia organizácie poskytujúcej právnu pomoc ľuďom v materiálnej núdzi bolo podľa Dôvodovej správy k zákonu odstrániť problémy súvisiace „s poskytovaním právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva“.

Rozsah pôsobnosti Centra právnej pomoci

Centrum pôvodne poskytovalo právnu pomoc v oblasti občianskeho, pracovného a rodinného práva (a v rámci cezhraničnej pôsobnosti aj obchodného práva). V súčasnosti poskytuje právnu pomoc aj v konaniach pred súdom v správnom súdnictve, pred Ústavným súdom SR vo veciach v pôsobnosti Centra, v obchodnoprávnych veciach, v azylových veciach, v konaniach o administratívnom vyhostení, o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo o zaistení žiadateľa o udelenie azylu, v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia (okrem trestného konania a konania o správnom delikte) poskytuje Centrum právnu pomoc oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, tiež osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

V roku 2017 došlo k ďalšiemu rozšíreniu vecnej pôsobnosti Centra, kedy sa Centrum stalo zástupcom dlžníka v konaní o oddlžení podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Napokon, k ostatnému rozšíreniu pôsobnosti Centra došlo s účinnosťou od 01. 01. 2018 nepriamou novelou prostredníctvom zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, odkedy Centrum poskytuje pomoc obetiam trestných činov, avšak len za podmienok a v rozsahu ustanovenom v osobitnom zákone (ktorým je zákon č. 327/2005 Z. z.).

Povinnosti advokáta voči Centru právnej pomoci

V prípade ak je fyzickej osobe rozhodnutím Centra priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, je advokát povinný zastúpenie prijať, pretože proti rozhodnutiu o určení advokáta sa nemožno odvolať a advokát nie je oprávnený odmietnuť poskytovanie právnych služieb, ak bol na zastupovanie ustanovený. Povinnosť advokáta odmietnuť poskytnutie právnych služieb v zmysle § 21 ZoA a jeho právo/povinnosť odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa § 22 ZoA tým nie sú dotknuté.

Ak advokát neuplatní právo na náhradu trov konania riadne a včas v konaní pred súdom, advokátovi právo na priznanie odmeny Centrom nevznikne. Centrum prizná advokátovi nárok na odmenu aj v prípade, ak advokát preukáže, že súdom priznanú náhradu trov preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto trov uložená. V takom prípade priznáva Centrum len paušálnu odmenu podľa § 14a a nasl.

tags: #advokat #nema #narok #na #odmenu #v