Sluch je pre človeka jedným z najdôležitejších zmyslov, ktorý mu umožňuje vnímať svet okolo seba a komunikovať s ostatnými. Pre sluchovo postihnuté deti je však táto schopnosť obmedzená alebo úplne absentuje, čo môže mať vplyv na ich vývin, vzdelávanie a sociálnu interakciu. Výchova a vzdelávanie sluchovo postihnutých detí si vyžaduje špeciálny prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Jednou z foriem, ako podporiť ich rozvoj, je aj využívanie básní, ktoré sú prispôsobené ich vnímaniu a možnostiam.
Cieľom tohto článku je preskúmať, ako môžu byť básne efektívne využité v edukácii sluchovo postihnutých detí, aké sú ich špecifiká a aké benefity môžu priniesť.
Špecifiká sluchového postihnutia a jeho vplyv na vývin dieťaťa
Sluchové postihnutie môže mať rôzne formy a stupne. Môže ísť o úplnú hluchotu alebo len čiastočnú stratu sluchu. Dôležité je si uvedomiť, že sluch je vstupnou bránou pre informácie a zohráva kľúčovú rolu pri komunikácii s inými ľuďmi. Plní dve základné funkcie: počúvanie zvukov a zachovávanie rovnováhy. Strata sluchu môže ovplyvniť komunikačné schopnosti dieťaťa, jeho sociálny a emocionálny vývin, ako aj jeho kognitívne funkcie.
Sluchové postihnutie je charakteristické:
- zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje
- znížením ostrosti sluchu
- obmedzením príjmu akustických informácií
Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne.
Komunikačné bariéry
Pre sluchovo postihnuté deti je komunikácia často náročnejšia ako pre ich počujúcich rovesníkov. Orálna reč, teda komunikácia pomocou hovorenej reči, môže byť pre nich nezrozumiteľná z dôvodu nesprávneho dýchania alebo nedodržiavania modulačných faktorov reči. Vytváranie aktívnej slovnej zásoby je dlhotrvajúci a zložitý proces. Na druhej strane, písomná reč je pre sluchovo postihnutých často zrozumiteľnejšia a má vplyv na rozvoj ich myslenia.
Alternatívne formy komunikácie
Posunková reč je pre mnohých sluchovo postihnutých "materinským jazykom". Rozoznávame prirodzené posunky, ktoré sú zrozumiteľné aj pre počujúcich, a konvenčné posunky, ktoré sú dohodnuté v kolektíve sluchovo postihnutých a počujúci im nerozumejú. Dôležitým doplnkom posunkovej reči je prstová reč, ktorá využíva sústavu znakov vytváraných pomocou prstov, pričom každý znak zodpovedá jednému písmenu abecedy.
Jozef Mistrík, slovenský jazykovedec, ako prvý dokázal v roku 1984 na seminári v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách, že posunkový jazyk je plnohodnotný jazyk. Potom v roku 1986 bol vydaný Frekvenčný slovník posunkovej reči od Jozefa Mistríka, Štefana Csonku a Ladislava Ubára, ktorý v roku 1986 získal ocenenie „Najkrajšia kniha roka". Zákon o posunkovej reči bol u nás uzákonený v roku 1995. Jozef Mistrík a Štefan Csonka boli tí, ktorí sa nebáli hovoriť o význame posunkovej reči, o jej používaní ako komunikačného, ale aj vzdelávacieho prostriedku nepočujúcich. Obidvoch možno považovať, spolu s L. Ubárom, za prvý výskumný tím v oblasti výskumu nášho posunkového jazyka. Docent PhDr. Jozef Štefánik, CSc., však poznamenal, že napriek nepopierateľnému prínosu Mistríka a Csonku sa dopustili nepresnosti, keď svoj slovník označili ako slovník posunkovej reči namiesto slovník posunkového jazyka, keďže všetky slovníky, ktoré poznáme, sú slovníky jazyka, nie reči. Považuje za možné, že nedostatok záujmu/výskumu v oblasti posunkového jazyka zo strany lingvistov súvisí aj so všeobecne nižším rozvojom všeobecnej a aplikovanej lingvistiky v období socializmu.
Mgr. Darina Tarcsiová, PhD. z Katedry pedagogiky sluchovo postihnutých, považuje obdobie predovšetkým od roku 1993 až do roku 2000 v pedagogike sluchovo postihnutých za najplodnejšie a najhodnotnejšie. Samostatná Katedra pedagogiky sluchovo postihnutých vznikla v októbri 1991. V roku 1995 prišiel na Katedru pedagogiky sluchovo postihnutých významný jazykovedec prof. Jozef Mistrík, ktorý sa stal aj vedúcim katedry. Významne ovplyvnil výskum a vedu v oblasti pedagogiky sluchovo postihnutých. Prof. Mistrík prišiel na Katedru na podnet pána Štefana Csonku, ktorý pôsobil na vtedajšej Katedre. Štefan Csonka vybudoval na katedre Laboratórium pre výskum komunikácie osôb so sluchovým postihnutím. Keď samostatná katedra zanikla, zaniklo aj toto laboratórium. Mgr. Darina Tarcsiová, PhD. dodnes pociťuje, že odchodom týchto osobností akoby odišli mnohé myšlienky a otázniky, ktoré by bolo treba riešiť. Dnes sú na spoločnej katedre špeciálnej pedagogiky 3 osoby, ktoré musia zabezpečovať výučbu, viesť bakalárske a diplomové práce a riešiť množstvo vecí. Konštatuje, že na dlhodobý, longitudinálny výskum posunkového jazyka na Slovensku je ich málo. Navrhuje, že pokiaľ sa chce skúmať jazyk, je potrebné angažovať aj Nepočujúcich a aj lingvistov, psychológov, malo by to byť tím odborníkov z rôznych oblastí. Na záver vyzdvihuje, že na osobnosti, akými boli Jozef Mistrík a Štefan Csonka by sa nemalo zabúdať. Pán Štefan Csonka bol skutočne osobnosť - bol odborník, múdry, mal v sebe entuziazmus, energiu, optimizmus, bol predovšetkým človek s veľkým srdcom a umom.
Žena so sluchovým postihnutím sa začína učiť posunkovú reč. | Krátky film „Ticho“
Psychické osobitosti
Dlhodobá izolácia, napríklad v dôsledku hospitalizácie alebo imobility, môže viesť k oneskoreniu mentálneho vývinu. Nie každé sluchové postihnutie sa spája automaticky s nižším IQ, ale vyžaduje si odborný pedagogický zásah.
Básne ako nástroj edukácie a rozvoja sluchovo postihnutých detí
Básne môžu byť pre sluchovo postihnuté deti cenným nástrojom edukácie a rozvoja, ak sú prispôsobené ich špecifickým potrebám a možnostiam. Je dôležité, aby básne boli vizuálne atraktívne, ľahko zrozumiteľné a obsahovali prvky, ktoré podporujú ich fantáziu a kreativitu.
Vizuálna atraktivita
Pre sluchovo postihnuté deti je vizuálny vnem veľmi dôležitý. Preto by básne mali byť prezentované vo vizuálne atraktívnej forme. To môže znamenať použitie obrázkov, ilustrácií, farebných schém alebo iných grafických prvkov, ktoré upútajú ich pozornosť a pomôžu im lepšie pochopiť obsah básne.
Jednoduchosť a zrozumiteľnosť
Jazyk básní by mal byť jednoduchý a zrozumiteľný. Je dôležité vyhnúť sa zložitým slovným zvratom, metaforám a iným jazykovým prostriedkom, ktoré by mohli byť pre sluchovo postihnuté deti ťažko pochopiteľné. Namiesto toho by sa mali používať krátke, jednoduché vety a slová, ktoré sú im známe.
Taktilné a kinestetické prvky
Do básní môžu byť zakomponované aj taktilné a kinestetické prvky, ktoré umožnia deťom vnímať ich obsah prostredníctvom hmatu a pohybu. To môže znamenať použitie rôznych materiálov, textúr alebo predmetov, ktoré súvisia s obsahom básne. Napríklad, ak báseň hovorí o zvieratách, deti si môžu ohmatať plyšové zvieratká alebo obrázky zvierat.
Podpora fantázie a kreativity
Básne by mali podporovať fantáziu a kreativitu sluchovo postihnutých detí. Mali by im umožniť vytvárať si vlastné predstavy a interpretácie obsahu básne. Existuje mnoho básní, ktoré sú vhodné pre sluchovo postihnuté deti.
Príklady vhodných básní
- Brum, brum: Táto báseň od Ladislava Maláka je humorne ladená a hovorí o zrube bezzubého starca, ktorý sa hrá na medveďa. Je plná vľúdnosti a dobrosrdečnosti, čo môže byť pre deti veľmi príjemné.
- Chlieb každodenný partizánsky: Táto báseň od Jána Brocka je venovaná partizánom a ich každodennému životu. Môže byť pre deti inšpiráciou k vlastenectvu a odvahe.
- Básne s vizuálnymi prvkami: Básne, ktoré sú sprevádzané obrázkami alebo ilustráciami, sú pre sluchovo postihnuté deti veľmi atraktívne. Obrázky im pomáhajú lepšie pochopiť obsah básne a vytvárať si vlastné predstavy.
- Básne s taktilnými prvkami: Básne, ktoré sú sprevádzané taktilnými prvkami, umožňujú deťom vnímať ich obsah prostredníctvom hmatu.
Pri tvorbe básní pre sluchovo postihnuté deti je dôležité inšpirovať sa ich svetom a záujmami. Môžete sa inšpirovať prírodou, zvieratami, hrami, rozprávkami alebo inými témami, ktoré sú im blízke.
Pedagogika sluchovo postihnutých
Pedagogika sluchovo postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti, výchovu a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím. Jej cieľom je umožniť sluchovo postihnutým čo najplnohodnotnejšie zapojenie do vzdelávacieho, pracovného aj spoločenského života. Úzko súvisí s odborom foniatria, ktorý sa zaoberá poruchami sluchu, hlasu a reči z medicínskeho hľadiska.
Významné osobnosti a inštitúcie
Na Slovensku sa dlhodobo venujú vzdelávaniu sluchovo postihnutých detí a rozvoju špeciálnej pedagogiky viaceré osobnosti a inštitúcie.
- Andrej Chazár: Bol priekopníkom liečebnej pedagogiky, ktorý sa venoval vzdelávaniu osôb s poruchami sluchu. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých. Tento ústav bol takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. V Jelšave bol neskôr pomenovaný ústav jeho menom: Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých (1901 - 1939).
- Ľuboslava Porubovičová: Patrí k najvýraznejším osobnostiam špeciálnej pedagogiky v regióne. Celý svoj profesijný život venovala deťom, ktoré potrebujú individuálny prístup, či už pre sluchové postihnutie, narušenú komunikačnú schopnosť, vývinové poruchy učenia alebo autizmus. Ako dieťa ju zaujalo, keď po meste videla skupinky detí komunikujúcich s učiteľkou netradičným spôsobom, čo ju inšpirovalo k štúdiu špeciálnej pedagogiky. Počas štúdia na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci ju zaujalo práve učiteľstvo pre žiakov vyžadujúcich osobitnú starostlivosť. Rozhodujúci impulz prišiel vo chvíli, keď objavila logopédiu a svet detí s poruchami komunikácie. Po štúdiu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa vrátila do regiónu Novohradu a nastúpila do školy pre sluchovo postihnutých. Po odchode významného odborníka, riaditeľa školy Ondreja Matušku, prevzala vedenie školy, na ktorej zotrvala 21 rokov. Počas tohto obdobia sa teší najmä z toho, že špeciálno-pedagogická poradňa rozšírila činnosť o logopedickú poradňu a škola začala flexibilne reagovať na meniace sa potreby detí aj trend inklúzie. Rastúce potreby rodín ju priviedli k myšlienke založiť súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva. V roku 2017 odišla zo ZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím a pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou a odvtedy pracuje v súkromnom centre poradenstva a prevencie. Centrum v Poltári sa špecializuje na autizmus (s celoslovenskou pôsobnosťou) a v Lučenci centrum pre všetky deti, žiakov a študentov, s akýmikoľvek potrebami, vzhľadom na zloženie odborných zamestnancov pomáha najmä klientom s poruchami učenia a narušenou komunikačnou schopnosťou. Upozorňuje, že poruchy učenia nie sú „nepozornosť“ ani lenivosť, sú vrodené, geneticky podmienené a dajú sa odhaliť už krátko pred vstupom dieťaťa do školy.
- Slovenská únia sluchovo postihnutých (SÚSP) Michalovce: V tomto roku oslavuje 20. výročie svojho pôsobenia v meste Michalovce. Pri tejto príležitosti únia sluchovo postihnutých spolu s obcou Trnava pri Laborci, Domom Matice slovenskej Michalovce a Miestnym odborom Matice slovenskej v Trnave pri Laborci pripravila spomienkovú slávnosť pri pamätníku a v pamätnej izbe Viliama Gaňa, rodáka z Trnavy pri Laborci. Viliam Gaňo bol priekopníkom slovenskej špeciálnej pedagogiky a nositeľom medaily J. A. Komenského - nestor československej špeciálnej pedagogiky. Jeho meno nesie viacero špeciálnych škôl pre sluchovo postihnutých na Slovensku. Predsedníčka združenia sluchovo postihnutých v Michalovciach Valéria Mitrová za všetkých členov vyjadrila vďaku za priekopnícku činnosť Viliama Gaňa.
- Múzeum holokaustu v Seredi: Predstavilo novinku, vďaka ktorej si teraz prehliadku priestorov a vystavených artefaktov budú môcť bez problémov pozrieť aj ľudia so sluchovým postihnutím. Dôkladný výklad im poskytnú takzvané QR kódy. S myšlienkou prišla Trnavská asociácia sluchovo postihnutých, konkrétne jej riaditeľ Jaroslav Cehlárik, z toho dôvodu, aby návšteva múzea bola po informačnej stránke obohacujúca aj pre nepočujúcich. Po spracovaní množstva textov tak mohli v múzeu pribudnúť špeciálne QR kódy, ktoré si návštevník nasníma mobilom alebo tabletom a následne sa spustí video aplikácia. Príprava celého projektu vrátane spracovania textov trvala približne šesť mesiacov. Po Seredi budú QR kódmi obohatené aj iné múzeá v Trnavskom kraji.
tags: #basne #pre #sluchovo #postihnuty