Hospicová starostlivosť na Slovensku, a obzvlášť na východnom Slovensku, je mimoriadne špecifickou formou zdravotnej starostlivosti. Zohráva kľúčovú úlohu v rámci zdravotného systému, pretože zabezpečuje dôstojné dožitie ťažko chorých pacientov. Hospic Matky Terezy, prvý hospic na Slovensku, je miestom na dôstojné prežitie posledných chvíľ nevyliečiteľne chorých ľudí.
Čo je hospicová starostlivosť a ako funguje?
V hospici sa zameriavame na paliatívnu starostlivosť, ktorá sa snaží uľaviť od bolesti. Pacientom nesľubujeme uzdravenie, ale prinášame nádej. Zmierňujeme bolesť, rešpektujeme ľudskú dôstojnosť a do posledných chvíľ stojíme blízko pri človeku. Vytvárame atmosféru lásky, pokoja, radosti, nádeje, zachovávame dôstojnosť pacienta a jeho právo na život až po prirodzenú smrť. Naším poslaním je zmierňovať ťažkosti i bolesti pacienta a dosiahnuť maximálne možnú kvalitu života. Rešpektujeme slobodné rozhodnutie pre duchovné potreby pacienta a sprevádzame ho na ceste do večnosti. Vašich blízkych si nadovšetko vážime, preto je ich spokojnosť našou prioritou. Kladieme dôraz na nadštandardnú starostlivosť o pacientov, pričom ju berieme nielen ako našu povinnosť, ale ako poslanie. Pre našich pacientov sa snažíme vytvoriť príjemné prostredie.
Hospic versus Domov ošetrovateľskej starostlivosti (DOS)
Hospicovú starostlivosť upravuje zákon § 7 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako samostatné zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Domov ošetrovateľskej starostlivosti (DOS) je zdravotnícke zariadenie podľa zákon § 7 ods. 4 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V DOS sa poskytuje nepretržitá ošetrovateľská starostlivosť, ošetrovateľská rehabilitácia a služby s nimi súvisiace osobám, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, pričom si nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nie je možné ju poskytovať v prirodzenom sociálnom prostredí.
História vzniku Hospicu Matky Terezy v Bardejove
Myšlienka výstavby charitného zariadenia v Bardejove vznikla v roku 1992 a postupne sa stala jej prioritou. Tú uvítala a ochotne podporila rímskokatolícka cirkev poskytnutím budovy bývalej školy spolu s pozemkom v prímestskej časti Bardejovská Nová Ves. Z poverenia arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča sa výstavbou tohto diela začala zaoberať arcidiecézna charita Košice pod vedením vtedajšieho riaditeľa Ing. Jána Deča v úzkej súčinnosti s vtedajším dekanom dr. Jozefom Jurkom.
Najskôr to bola snaha zariadenie pre seniorov s nákladom cca 1,6 milióna Sk. Tento zámer sa však nevydaril, pretože sa zistilo, že budova je v nevyhovujúcom stave, a tak sa musel vypracovať nový projekt, už s rozpočtom cca 10 miliónov Sk. 24. novembra 1997 Mons. Alojz Tkáč požehnal základný kameň i celé stavenisko budovy s kapacitou 15 lôžok. V januári 1998 už začala konať stavebné práce firma Rekostav, a.s., Bardejov, ktorá však skrachovala a stavba sa zastavila. O projekt sa začalo zaujímať aj zahraničie (finančne ho podporili z Nemecka a Holandska), čo dalo podnet na zvýšenie kapacity na dnešných 20 lôžok. Predpokladané náklady tým však narástli na cca 20 miliónov Sk. Podarilo sa nájsť firmu, Horizont-Vertikal, s.r.o., zo Svinej, ktorej sa po mnohých úskaliach technického i finančného charakteru podarilo hospic za stavebného dozoru Ing. Daniela Fecka dobudovať. Po kolaudácii ho požehnal vtedajší arcibiskup-metropolita košickej arcidiecézy Mons. Alojz Tkáč 16. septembra 2002 a do prevádzky bol uvedený 1.
Hospic Matky Terezy vlani sprevádzal 67 pacientov. Náročná práca v hospici si vyžaduje nielen profesionálny multidisciplinárny personál, ale aj finančné zázemie a podporu partnerov.
Patrónka zariadenia: Matka Tereza
Matka Tereza, ktorej meno nesie prvý slovenský hospic, bola zakladateľkou rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľkou Nobelovej ceny za mier. Jej matka Drane pochádzala z mesta Gjakovë (v dnešnom Kosove), otec Nikollë bol majiteľom drogérie a zomrel, keď mala Agnes 8 (podľa iných zdrojov 7 až 10) rokov. Mala dvoch súrodencov - brata Lazëra a sestru Age. V náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium, či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej čítal listy misionárov z Indie už ako dvanásťročnej.
Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala, ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM - Institut Beata Virgine Maria) v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice.
29. novembra 1928 odišla do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. decembra 1928), kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnes dostala rehoľný habit, a dala si meno Tereza z úcty ku sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša (6. január 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu na St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila večné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ.
Keď Matka Tereza oslavovala 36 rokov, v Kalkate sa politická situácia zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní a mučení najchudobnejších Matka Tereza začala uvažovať o svojom živote a jej pravej cesty. 10. septembra odišla do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode sa na stanici v Kalkate ocitla medzi chudobnými a jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty bola rozhodnutá o zmeniť svoj život.
V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala povolenie z Ríma. 18. augusta 1948 odišla z rehole Loretániek a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vrátila do Kalkaty a bývala u malých chudobných sestier. 21. decembra 1948 otvorila prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel.
7. októbra 1950 bola schválená nová Kongregácia misionárok lásky (rehoľná skratka MC; ľudovo: sestry Matky Terezy) so sídlom v Kalkate. Pridala si k rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. 1. februára 1965 sa sestry stali rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami. V roku 1976 založila Matka Tereza na žiadosť amerických biskupov kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova. V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie a na jej miesto nastúpila sr. Nirmala MC. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov.
Hospic svätého archanjela Michala v Košiciach
V priestoroch Strediska sociálnej pomoci mesta Košice (SSPmK) na Garbiarskej ulici slávnostne otvorili Hospic svätého archanjela Michala, ktorý je určený pre nevyliečiteľne chorých pacientov. Zariadenie s kapacitou 20 lôžok je podľa magistrátu prvým hospicom na Slovensku, ktorý zriadila samospráva. Stavebné úpravy druhého poschodia domova pre seniorov sa začali v apríli. Vznikli tu dve dvojlôžkové a 16 jednolôžkových izieb. Priestory sú tiež vybavené bezbariérovým sociálnym zariadením.
Celkové náklady na projekt dosiahli viac ako 1,1 milióna eur, z čoho rezort zdravotníctva prispel 920-tisíc eur z Plánu obnovy. 195-tisíc eur vyčlenilo mesto Košice zo svojho rozpočtu. Hospic bude fungovať pod mestskou organizáciou SSPmK. Jeho cieľom je poskytovať pacientom v pokročilom štádiu ochorenia komplexnú paliatívnu starostlivosť vrátane úľavy od bolesti a psychologickej, duchovnej aj sociálnej podpory, a to nielen pre pacientov, ale aj ich rodinných príslušníkov.
„Hospic bude dostupný i pre občanov, ktorí nie sú našimi klientmi, ale vyžadujú tento typ zdravotníckej starostlivosti. V súčasnosti finalizujeme všetky potrebné administratívne procesy, aby sme ho mohli uviesť do bežnej prevádzky,“ uviedol riaditeľ SSPmK Anton Širgeľ. Doplňujúca možnosť by mala fungovať od novembra. Po príklade európskych štandardov budú návštevy v tomto hospici neobmedzené. Počty seniorov, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, narastajú, aj Košice preto chcú zvýšiť dostupnosť takejto zdravotnej starostlivosti. „Dnes je pomoc v rámci hospicovej a paliatívnej starostlivosti v Košiciach na úrovni desať lôžok.“
Detský mobilný hospic Svetielko pomoci
V Košiciach bol uvedený do prevádzky Detský mobilný hospic Svetielko pomoci. Nákup automobilu a časť prístrojového vybavenia v hodnote 20 000 EUR financovala Liga proti rakovine z výnosu 16-teho ročníka Dňa narcisov. Svetielko pomoci bude hradiť náklady súvisiace s projektom (mzdy lekárov, sestier, psychológa, sociálneho pracovníka a náklady na prevádzku automobilu). Cieľom projektu je poskytnúť istotu rodinám s nevyliečiteľne chorými deťmi, že v čase najťažších chvíľ sa budú mať na koho obrátiť a bude im mať kto pomôcť. Nápad na jeho realizáciu vznikol na podnet odborníkov z detskej onkológie v Košiciach - MUDr. Ladislava Deáka a pani Janky Vilmonovej, ktorí pociťujú absenciu takého typu zariadenia na východnom Slovensku.
Hospic bude fungovať ako mobilné zdravotnícke zariadenie, poskytujúce služby nevyliečiteľne chorým detským onkologickým pacientom za pomoci lekárov, sestier, psychológa a sociálneho pracovníka, s cieľom zmierniť utrpenie a zabezpečiť v terminálnom štádiu choroby kvalitnú zdravotnú starostlivosť v domácom prostredí. Dostupnosť služby bude 7 dní v týždni a na základe vzájomnej dohody medzi rodičom a pracovníkmi hospicu. Projekt detského mobilného hospicu je súčasťou komplexnej pomoci rodinám s onkologicky chorými deťmi, rodinám s nevyliečiteľne chorými deťmi a po strate dieťaťa, ktorú poskytuje na východnom Slovensku Svetielko pomoci už šiesty rok.
Pre Ligu proti rakovine ide o ďalšiu z foriem pomoci v rámci detskej onkológie, ku ktorej patria už existujúce projekty realizované samostatne alebo v spolupráci s inými partnermi, patria k nim - ubytovacie zariadenie pre rodičov detských onkologických pacientov v Bratislave, v spolupráci s Klubom Detskej Nádeje tábory pre detských onkologických pacientov a v spolupráci so Svetielkom pomoci projekt ubytovacieho zariadenia pre rodičov detských onkologických pacientov v Košiciach, či bezplatná preprava detských pacientov na liečbu v rámci východného Slovenska. Všetky tieto projekty hradí Liga proti rakovine z výnosu svojej jedinej verejno-prospešnej finančnej zbierky Deň narcisov.
Detský mobilný hospic začal svoju prevádzku odovzdaním automobilu do používania v pondelok 12. novembra 2012 o 14:00 hodine v Centre pomoci Ligy proti rakovine na Paulínyho 63 v Košiciach. Automobil odovzdala Svetielku pomoci Ing. Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine za účasti predstaviteľov detskej fakultnej nemocnice a oddelenia detskej onkológie a hematológie.
Výzvy a potreba systémového riešenia
ZMOS reaguje na prebiehajúce rokovania medzi zdravotnými poisťovňami a Asociáciou hospicovej a paliatívnej starostlivosti SR. Ide o mimoriadne špecifickú formu zdravotnej starostlivosti, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v rámci zdravotného systému a zabezpečuje dôstojné dožitie ťažko chorých pacientov. Hoci mestá a obce poskytujú sociálne služby, nevedia a ani nemôžu nahradiť zdravotnú starostlivosť, akou je paliatívna starostlivosť. V počiatočných štádiách ochorenia, pokiaľ ide o sociálnu starostlivosť, môžu pacientom pomáhať v domácom prostredí, dennom stacionári alebo pobytovom zariadení. Spoločnosť starne a z roka na rok pribúdajú ľudia s chronickými a nevyliečiteľnými ochoreniami, vrátane ťažkých onkologických diagnóz, naprieč všetkými vekovými kategóriami. Tieto výzvy nemôžu ostať ponechané na dobrovoľníkov a charitu. ZMOS preto vyzýva na urýchlené a systémové riešenie financovania hospicov a zariadení poskytujúcich paliatívnu starostlivosť.