Hospic Gréckokatolíckej cirkvi v Prešove zohráva dôležitú úlohu v poskytovaní paliatívnej starostlivosti a duchovnej podpory pre nevyliečiteľne chorých a ich rodiny. V tomto článku sa pozrieme na jeho činnosť, poslanie a aktivity, ako aj na širší kontext Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazara Jeruzalemského, ktorý sa angažuje v charitatívnej činnosti a podpore zdravotníckych zariadení.
Úvod do problematiky hospicovej starostlivosti
Hospicová starostlivosť je komplexný prístup k starostlivosti o pacientov s nevyliečiteľnými chorobami v pokročilom štádiu. Zameriava sa na zmiernenie bolesti, utrpenia a iných nepríjemných príznakov, ako aj na poskytovanie psychologickej, sociálnej a duchovnej podpory pacientom a ich rodinám. Hospicová starostlivosť sa snaží zlepšiť kvalitu života pacientov a umožniť im dôstojné prežitie posledných chvíľ.
Hospic v Prešove, ktorý je pod záštitou Gréckokatolíckej cirkvi, poskytuje komplexnú paliatívnu starostlivosť pre pacientov v terminálnom štádiu ochorenia. Jeho cieľom je zabezpečiť dôstojné a pokojné prežitie posledných chvíľ života v prostredí, ktoré rešpektuje duchovné a psychologické potreby pacientov.
Aktivity a podpora Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazara Jeruzalemského
Vojenský a špitálsky rád sv. Lazara Jeruzalemského je známy svojou dlhodobou angažovanosťou v charitatívnej činnosti a podpore zdravotníckych zariadení. Rád má historické korene v zakladaní lazaretov (nemocníc) pre pútnikov a rytierov trpiacich malomocenstvom (leprou) a inými chorobami v Svätej zemi. V súčasnosti sa zameriava na podporu projektov zameraných na zlepšenie zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci pre ľudí v núdzi.
Podpora sociálnych zariadení v regióne Spiš
V letnom období poskytol Vojenský špitálsky rád sv. Lazara Veľkopriorát Slovensko, zastúpený Dávidom Vavruškom, pomoc a podporu sociálnym zariadeniam v spišskom Zamagurí, vrátane Hospicu v Matiašovciach a sociálnemu zariadeniu v správe Spišskej katolíckej charity ADOS v Spišskej Starej Vsi.
Angažovanosť rádu v charitatívnych projektoch
Členovia rádu sa aktívne zapájajú do rôznych charitatívnych projektov, ako je napríklad podpora detského tábora vo farnosti Oščadnica. Rád sv. Lazara Veľkopriorát Slovensko, zastúpený Capt. Mgr. Rudolfom Králikom a PhDr. Miroslavom Králikom, podporil tento tábor, ktorý poskytol deťom možnosť zmysluplného trávenia voľného času a rozvoja.
Podpora skautského tábora v Nižných Repašiach
Rád sv. Lazara Veľkopriorát Slovensko podporil aj letný tábor 75. skautského zboru otca biskupa Jána Vojtašáka v Nižných Repašiach. Špitálnik Pplk. Ing prispel k zabezpečeniu kvalitného programu pre 101 skautov, ktorí sa tábora zúčastnili.
Významné udalosti a osobnosti spojené s rádom
Intronizácia arcibiskupa Jonáša Jozefa Maxima v Prešove
Dňa 27. januára 2024 sa v Prešove uskutočnila intronizácia nového arcibiskupa Mons. Jonáša Jozefa Maxima. Intronizácia vyvrcholila v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa slávnostnou svätou liturgiou za účasti viac ako 50 biskupov východného a latinského obradu zo Slovenska i zahraničia. Hlavným svätiteľom bol košický eparchiálny arcibiskup Cyril Vasiľ. Členovia Rádu sv. Lazára Jeruzalemského a priatelia zo Slovenska sa zúčastnili na tejto významnej udalosti, ktorá posilnila duchovné spojenie rádu s Gréckokatolíckou cirkvou v Prešove.
Návšteva španielskeho princa v zariadení rádu
Dňa 1. decembra 2024 zariadenie rádu privítalo vzácnu návštevu, a to španielskeho princa J. E. Dona Francisca de Borbon Grófa von Hardenberg, ktorý je najvyššie postavený člen Vojenského a špitálskeho rádu svätého Lazara Jeruzalemského.
Nový Veľký komander Rádu sv. Lazára Jeruzalemského
Menovaný Nový Veľký komander (Grand Commander) Rádu sv. Lazára Jeruzalemského J.E. Kenneth P. Moritsugu (narodený 5. marca 1945) je americký lekár a správca verejného zdravotníctva, ktorý ako prvý Američan, pôvodom z Ázie, dosiahol v Spojených štátoch amerických hodnosť kontraadmirála v USPHSCC a ktorý v septembri 2007 odišiel do dôchodku ako úradujúci hlavný, vojenský lekár Spojených štátov amerických.
Duchovný rozmer činnosti rádu
Adventné a vianočné posolstvá
Adventné posolstvo od cirkevného Veľkopriora Rádu sv. Lazara a vianočné posolstvá od Jeho Excelencie Lindsay G. a reverenda prof. Dr. Enza P. zdôrazňujú duchovný rozmer činnosti rádu a jeho zameranie na šírenie lásky, pokoja a nádeje.
Účasť na ekumenických podujatiach
Rád sa aktívne zapája do ekumenických podujatí, ako je napríklad ekumenická liturgia s J.E. arcibiskupom Ianom Ernestom, riaditeľom Anglikánskeho centra v Ríme a zástupcom arcibiskupa z Canterbury pri Svätej stolici. Táto účasť svedčí o otvorenosti rádu k dialógu a spolupráci s inými kresťanskými cirkvami.
Dôležitosť mena Lazár
Meno Lazár má hebrejský pôvod a vychádza z mena „Elʿāzār“, čo znamená „Boh pomohol“ alebo „Božia pomoc“. Meno Lazár má hlboký duchovný a historický význam, ktorý z neho robí silné a nadčasové meno.
Spolupráca s inými organizáciami a inštitúciami
Spolupráca s Donorským fondom na transformáciu vzdelávania
Rád svätého Lazara načrtáva spoluprácu s Donorským fondom na transformáciu vzdelávania.
Prepojenie s Fraternitou nášho Otca Ježiša El Cautivo
Veľkopriorát Španielska je oficiálne prepojený (prostredníctvom biskupstva v Málage) s Fraternitou nášho Otca Ježiša El Cautivo (Zajatý), Santa Marta, San Lázaro a María z Betánie v Marbelle.
Inštitút Krista Veľkňaza v Žákovciach
Inštitút Krista Veľkňaza v Žákovciach, ktorý sa nachádza v okrese Kežmarok v Spišskej diecéze vo farnosti spravovanej Dp. Dr.h.c. Mgr. Ing. Mariánom Kuffom, dlhé roky poskytuje pomoc a ochranu stovkám tým skutočne najslabším odkázaným na pomoc, medzi inými aj matkám s deťmi. Spolubrat Ing. Ján Vitko zabezpečil kompletné zariadenie bytu vrátane postelí, paplónov, kobercov, televízora a ďalších elektrických spotrebičov pre IKV Žakovce.
Svetový deň malomocenstva
Vojenský a špitálsky Rád sv. Lazára Jeruzalemského je známy tým, že už v dávnej minulosti zriaďoval lazarety (nemocnice) za hradbami Jeruzaléma pre pútnikov a rytierov prichádzajúcich do Svätej zemi, ktorí boli postihnutí malomocenstvom (leprou) a inými chorobami. Rytieri Rádu poskytovali v lazaretoch zdravotnú starostlivosť a útechu chorým a postihnutým. Dnes sa sestry a bratia rádu zameriavajú na včasné odhalenie osôb trpiacich leprou, aby včas iniciovali úspešnú liečbu a predišli tak následným komplikáciám - ako sú mutilácie.
Gréckokatolícka charita Prešov
Naši kolegovia z Domu sv. Jána Milostivého v Prešove v diskusii s názvom Slovo, ktoré ožíva hovorili o tom, ako sa evanjelium premieňa na skutok v konkrétnej službe ľuďom bez domova. Gréckokatolícka charita Prešov realizuje v meste Prešov projekt Hlinený dukát, ktorý ponúka dôstojnú formu podpory ľuďom bez domova. Dukát slúži ako symbolické platidlo, ktoré môžu obdarovaní vymeniť za potravinový balíček alebo jednu zo služieb Charity. Zakúpením Hlineného dukáta za 1 euro sa stávate súčasťou charitnej pomoci. S radosťou Vám predstavujeme 3. vydanie bulletinu o aktivitách vo farských charitách Prešovskej archieparchie, ktoré sa podarilo zrealizovať v posledných mesiacoch.
Historický vývoj Gréckokatolíckej cirkvi v Prešove
Biskupský palác Gréckokatolíckej cirkvi SUI IURIS
Biskupský palác Gréckokatolíckej cirkvi SUI IURIS začal písať svoju históriu prestavbou budovy mestského špitálu a chudobinca na nový kláštor (popri františkánskom bol druhý v meste), ktoré získali minoriti v roku 1671. Po príchode protihabsburských povstaleckých vojsk Imricha Tököliho v roku 1682 boli minoriti prinútení opustiť svoje sídlo. V roku 1698 prikročili k výstavbe novej budovy svojho kláštora, a to pri Dolnej mestskej bráne na mieste, kde sa predtým nachádzali štyri menšie remeselnícke domy. Pôsobenie minoritov v Prešove ukončilo nariadenie cisára Jozefa II. z 12. Krátko po odchode posledných rehoľníkov (1788) vypukol v Prešove veľký požiar, ktorý zachvátil aj budovu zrušeného kláštora minoritov. V roku 1791 bolo z Košíc do Prešova premiestnené sídlo gréckokatolíckeho vikariátu, a to práve do priestorov bývalého minoritského kláštora. 22. septembra 1818 vydal pápež Pius VII. bulu Relata semper, ktorou zriaďoval gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. Celý komplex bývalého kláštora bol potom v roku 1821 pridelený prvému biskupovi novozriadenej prešovskej gréckokatolíckej diecézy Gregorovi Tarkovičovi (1754 - 1841). Ten dal rozsiahlu prestavbu sídla, pri ktorej vznikla dnešná dvojpodlažná palácová budova s klasicisticky upraveným priečelím. Nad hlavným vchodom bol umiestnený veľký trojuholníkový štít (tympanón). Biskupský palác bol spolu s chrámom poškodený 20. decembra 1944 pri bombardovaní Prešova sovietskymi lietadlami. Rekonštrukcia oboch stavieb sa začala hneď po skončení vojny. V roku 1950, kedy bola rozhodnutím najvyšších štátnych orgánov zrušená gréckokatolícka cirkev v Československu, prešli obe stavby - kostol i biskupský palác - do vlastníctva pravoslávnej cirkvi. Biskupský palác sa tak stal na 4 desaťročia sídlom prešovského pravoslávneho arcibiskupa. Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove bola spolu s palácom vrátená Gréckokatolíckej cirkvi po roku 1989.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky. Bolo to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii. Po roku 1540, počas reformácie, používali objekt chrámu slovenskí evanjelici a v niektorých obdobiach rímskokatolíci. Na základe kráľovského rozhodnutia sa od roku 1673 stáva chrám a nemocnica majetkom minoritov, ktorí prišli z Poľska. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. V rokoch 1753 - 1754 začali realizovať neskorobarokovú prestavbu s rokokovými prvkami svojho, pôvodne špitálskeho chrámu. Bola predĺžená loď chrámu, ako aj jeho orientácia smerom na západ z pôvodného východného smerovania. Pôvodná svätyňa sa zmenila na vstupnú časť predsiene s novým stropom a nad chórom, ktorý bol pribudovaný, bola zachovaná pôvodná sieťová neogotická klenba svätovítskeho typu, s desiatimi erbmi miest východného Slovenska a erbom mesta Prešov z roku 1453. Zo západnej strany bol chrám zväčšený, predĺžený a ukončený polkruhovou apsidou, kde sa nachádza dnešná svätyňa. Zo severnej strany bola pristavená veža so zvonicou. Na priečelí chrámu bol vytvorený polkruhový vstupný portál so stĺpmi. Vyššie na priečelí je situovaný oválny obraz krstu Ježiša v Jordáne. Pápež Pius VII. bulou Relata semper kánonicky zriadil Prešovskú eparchiu dňa 22. septembra 1818. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Podľa zasvätenia ich kláštora dostáva svojho patróna vo sv. Jánovi Krstiteľovi. Chrám bol prispôsobený pre slávenie bohoslužieb a obradov podľa východnej byzantskej tradície. Slávnostná posviacka katedrály sa uskutočnila 6. januára 1882. Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Majetkovo-právne aj naďalej zostala jej vlastníkom Pravoslávna cirkev, i keď liturgicky tento objekt užívala Gréckokatolícka cirkev. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev. V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta. Pápež sv. Ján Pavol II. navštívil katedrálu 2. júla 1995. V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie. V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna. V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých. Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa centrom duchovného života.
tags: #hospic #presov #grecko #katolickej #cirkvi