Komplexný sprievodca pomocou v hmotnej núdzi na Slovensku

Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Je dôležité zdôrazniť, že hoci je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to vždy nárok na poskytnutie pomoci v plnej výške životného minima. Pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

Právny rámec a subjekty poskytujúce pomoc

Právne vzťahy súvisiace s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014 a definuje základné životné podmienky, ktoré má pomoc zabezpečiť, ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Pomoc v hmotnej núdzi poskytujú:

• Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytujú pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Financovanie je zabezpečené zo štátneho rozpočtu.
• Obecné a mestské úrady: Poskytujú jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, ktorá je financovaná z rozpočtu miest a obcí.

Dôležité je, že pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.

Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov. Občan má nárok na pomoc v hmotnej núdzi vtedy, ak jeho príjem nedosahuje sumu nárokov stanovenú v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Zákon v § 4 ustanovuje, ktorý príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi považuje za príjem a v akej výške.

Kto sa považuje za člena domácnosti?

Na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa za členov domácnosti považujú osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Spoločne posudzované osoby sú:

• Manžel, manželka.
• Rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti.
• Rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s nimi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.

Nezaopatrené deti sú:

• Deti do skončenia povinnej školskej dochádzky (najdlhšie do 16 rokov).
• Deti do 25 rokov, ak študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz.
• Deti do 25 rokov, ktoré už neštudujú, ale nemajú žiadny príjem, alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
• Deti nad 25 rokov žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.

Ak osoba nežije s manželom/manželkou ani s deťmi spĺňajúcimi uvedené podmienky, posudzuje sa samostatne. Fyzické osoby sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že im je poskytnutá odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa § 62 ods. 1 zákona č. b) každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako spoločne posudzovaná osoba na účely poskytovania dávky a príspevkov spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako spoločne posudzovaná osoba na účely poskytovania dávky a príspevkov spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. Ak si mladý dospelý do 25 rokov podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, úrad bude zisťovať, či žije v spoločnej domácnosti s rodičmi alebo sám. V prípade, že úrad bude mať preukázané, že žiadateľ nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi, bude jeho hmotnú núdzu posudzovať samostatne. V prípade, ak takýto žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi bude študovať na strednej alebo vysokej škole formou denného štúdia, bude si musieť uplatniť zákonný nárok na výživné od oboch rodičov podaním návrhu na súd.

Životné minimum

Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sú nasledovné:

• 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
• 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba
• 122,77 € mesačne - dieťa

Tieto sumy sa používajú na posúdenie, či je osoba v stave hmotnej núdze, ale nepredstavujú výšku príspevkov, na ktoré má nárok.

Posudzovanie príjmu

Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem sa definuje podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor). Od 1. septembra 2025 sa plánujú zmeny v posudzovaní príjmu s cieľom motivovať zamestnanosť. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa bude uplatňovať počas prvých 6 mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi. Príjem sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, pričom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.

Posudzovanie majetku

Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením svojho majetku. To znamená, že sa posudzuje, či môžu svoj majetok predať alebo prenajať a tým si zvýšiť príjem. Za majetok sa nepovažuje:

• Motorové vozidlo využívané na prepravu člena domácnosti s parkovacím preukazom z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.

Uplatnenie nárokov

Pre posúdenie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, napríklad nároku na výživné, náhradné výživné, rodičovský príspevok, nároky vyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok. Pomoc v hmotnej núdzi nastupuje až vtedy, keď človek nemá inú možnosť pomôcť si sám. Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Takýmito zákonnými nárokmi sú najmä:

• výživné,
• úhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti,
• nároky z pracovnoprávnych vzťahov,
• dávky výsluhového zabezpečenia,
• opakované štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktoré sú poskytované v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Jej výška závisí od zloženia domácnosti.

Dávka sa zvýši o 13,50 € mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje tehotná žena. Zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu. Dávkou je aj 13,50 € mesačne pre občana alebo fyzickú osobu, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a preukáže sa potvrdením príslušného pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u pediatra. Dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 17,20 € mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.

Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré nemôžu pracovať pre objektívne dôvody (vek, invalidita, ŤZP, starostlivosť o dieťa), ani na tých, ktorým nebola ponúknutá možnosť vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Príspevky k dávke

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Poskytuje sa v sume 86,80 € mesačne (resp. 63,07 € mesačne podľa staršieho ustanovenia), ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• Dosiahol dôchodkový vek.
• Je poberateľom predčasného starobného dôchodku.
• Je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
• Je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku (resp. do 31 týždňov veku dieťaťa).
• Sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.
• Sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou.
• Je uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 30 dní po sebe nasledujúcich dní (v tomto prípade je výška ochranného príspevku 34,69 € mesačne).
• Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie, sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, alebo domácu opatrovateľskú službu.
• Je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určený lekárom.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacoch, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania a prehĺbenia vedomostí, zručností a návykov, ktoré zvyšujú možnosti uplatnenia na trhu práce. Jeho výška je 86,80 € mesačne (resp. 63,07 € mesačne podľa staršieho ustanovenia). Poskytuje sa členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a:

• Zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania.
• Externe študuje na strednej alebo vysokej škole.
• Zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce.
• Vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo samosprávny kraj.

Aktivačný príspevok sa poskytuje aj členovi domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak občan je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, alebo ak úrad zistí, že občan nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok. Nárok na aktivačný príspevok vznikne znovu po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku na základe vyššie uvedených dôvodov.

Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi, ak mu patrí príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa zákona o službách zamestnanosti.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin. Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, alebo na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb. Predpokladom poskytnutia príspevku je riadne uhrádzanie nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukázanie uznania dlhu a dohody o splátkach, dane z nehnuteľnosti a poplatkov za komunálny odpad. Ak má vlastník alebo nájomca nedoplatky, príspevok môže poberať iba ak predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o plnení splátkového kalendára.

Výška príspevku závisí od počtu členov domácnosti:

• 95,20 eur mesačne - domácnosť s jedným členom (alebo 55,80 € mesačne podľa staršieho ustanovenia).
• 161,60 eura mesačne - domácnosť s dvomi členmi (alebo 89,20 € mesačne, ak je viac spoločne posudzovaných osôb podľa staršieho ustanovenia).
• 205,10 eura mesačne - domácnosť s tromi členmi.
• 248,60 eura mesačne - domácnosť so štyrmi členmi.
• 291,90 eura mesačne - domácnosť s viac ako štyrmi členmi.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov (alebo raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov podľa iného ustanovenia). Nárok zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh, ktorý predstavuje nedoplatky spojené s bývaním.

Splnenie podmienok nároku na príspevok na bývanie sa neskúma:

• Ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku.
• Ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku a dovŕšil 62 rokov veku.
• Ak občanovi v hmotnej núdzi alebo niektorej z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania.

V prípade, ak sú pri spoločnom nájme bytu medzi spoločnými nájomcami viacerí občania v hmotnej núdzi, patrí týmto spoločným nájomcom len jeden príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie sa vyplatí len jednému z nájomcov podľa spoločného písomného vyhlásenia.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 806,64 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky.

Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi?

Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ), je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.

Postup podania žiadosti:

1. Podanie žiadosti: Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Odbore sociálnych vecí a rodiny úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko občana, jeho trvalý pobyt a rodné číslo. Na výzvu úradu občan doplní ďalšie údaje o svojej osobe a osobách, ktoré sa s ním spoločne posudzujú. Formulár žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi je možné stiahnuť online alebo získať priamo na ÚPSVaR. Pracovníci úradu sú pripravení pomôcť s vyplnením žiadosti. Žiadosť o jednorazovú dávku sa podáva na obecnom úrade v mieste trvalého bydliska.
2. Preukázanie skutočností: Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci všetky skutočnosti o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti a umožniť pracovníkom úradu overenie týchto skutočností v mieste svojho pobytu.
3. Rozhodnutie úradu: Na základe žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní.
4. Výplata dávky: Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti. Úrad vypláca dávku a príspevky osobe v hmotnej núdzi mesiac dozadu - najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca. Pomoc v hmotnej núdzi sa prizná a vypláca od začiatku mesiaca, v ktorom si občan podal žiadosť.
5. Odvolanie: Proti každému rozhodnutiu úradu je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na úrade, ktorý rozhodnutie vydal. O odvolaní rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie o odvolaní musí byť doručené.

Povinnosti príjemcu pomoci a zánik nároku

Povinnosti príjemcu pomoci

Príjemca pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, napríklad:

• Pravdivo informovať úrad o všetkých skutočnostiach rozhodujúcich pre nárok na pomoc.
• Oznamovať úradu všetky zmeny, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na pomoc.
• Aktívne si hľadať zamestnanie a zúčastňovať sa na aktivitách, ktoré zvyšujú jeho šance na uplatnenie na trhu práce.
• Vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť, ak je to relevantné.

Zánik nároku a vrátenie pomoci

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi zaniká, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre jej poskytovanie, napríklad ak sa zvýši príjem domácnosti nad hranicu životného minima, alebo ak člen domácnosti prestane spĺňať podmienky pre poskytovanie príspevkov. Ak bola pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá neprávom, je osoba povinná vrátiť ju alebo jej časť zvýšenú o 10 %.

tags: #hmotna #nudza #aj #bez #evidencie #na