Študijné voľno a kvalifikačné dohody: Právne aspekty a nároky zamestnancov

Tento článok sa zaoberá problematikou študijného voľna z pohľadu slovenského právneho poriadku, so zameraním na podmienky jeho poskytovania, najmä pre pedagogických a odborných zamestnancov. Článok analyzuje relevantnú legislatívu, ako aj praktické aspekty uplatňovania nároku na študijné voľno.

Úvod do problematiky študijného voľna

Študijné voľno predstavuje dôležitý nástroj na podporu vzdelávania a profesijného rozvoja zamestnancov. Umožňuje im získať nové vedomosti a zručnosti, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu ich kvalifikácie a efektívnejšiemu výkonu práce. V slovenskom právnom prostredí je problematika študijného voľna upravená predovšetkým Zákonníkom práce a zákonom o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Prehĺbenie a zvyšovanie kvalifikácie podľa Zákonníka práce

Povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania zamestnancov upravuje Zákonník práce (ďalej aj „ZP“) najmä v § 140 a v § 153 až § 155. Podľa § 153 Zákonníka práce sa zamestnávateľ stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Uvedené pojmy však nie sú v Zákonníku práce bližšie definované. Len v § 154 ods. 3 ZP sa uvádza, že prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie.

Z § 154 ods. 3 ZP vyplýva zamestnancovi povinnosť sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu.

Zvyšovaním kvalifikácie je podľa § 140 Zákonníka práce účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve.

Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie nemôže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Starostlivosť zamestnávateľa o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov nie je právnou povinnosťou zamestnávateľa.

Nárok na študijné voľno a kvalifikačná dohoda

Podľa § 140 ZP má zamestnávateľ v zásade len možnosť poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy na získanie, zvýšenie alebo prehĺbenie kvalifikácie. Zamestnanec nemá právny nárok na pomoc zamestnávateľa pri zvyšovaní jeho kvalifikácie. Ak si zamestnanec z vlastnej iniciatívy chce zvýšiť kvalifikáciu, je na rozhodnutí zamestnávateľa, či to zamestnancovi umožní.

Ak zamestnávateľ vysloví súhlas so zvýšením kvalifikácie zamestnanca, musí zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 140 ods. 2 ZP v rozsahu uvedenom v odseku 3 tohto paragrafu. Minimálny rozsah pritom určuje § 140 ods. 3 ZP.

Rozsah pracovného voľna na zvýšenie kvalifikácie (§ 140 ods. 3 ZP)

• 2 dni na prípravu na skúšku,
• 5 dní na prípravu na záverečnú skúšku,
• 40 dní na prípravu na všetky štátne skúšky, resp. dizertačné skúšky v jednom stupni vysokoškolského vzdelávania,
• 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.

Ak sa zamestnanec zúčastní opravnej skúšky, za pracovné voľno poskytnuté na vykonanie opravnej skúšky mu nepatrí náhrada mzdy (§ 140 ods. 5).

V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ súhlasí so štúdiom zamestnanca, môže mu poskytnúť platené voľno na účasť na výučbe, skúšky a štátnice. Nemožno ale vylúčiť, že kvalifikačná dohoda bude výslovne obsahovať odlišné dojednania.

Pokiaľ ide o prekážku v práci nevyhnutnú pre zvýšenie kvalifikácie, tak zamestnávateľ ju musí vždy akceptovať (napr. prac. voľno v deň prednášky, cvičenia, skúšky alebo zápočtu), aj vtedy, ak by kvalifikačná dohoda neobsahovala takýto výpočet, keďže základným záväzkom zamestnávateľa je umožniť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu.

Uzavretie kvalifikačnej dohody

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce. Táto dohoda upravuje podmienky poskytovania pracovného voľna, náhrady mzdy a prípadnú povinnosť zamestnanca zotrvať po skončení štúdia v pracovnom pomere u zamestnávateľa. Zákonník práce v § 155 umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom dohodu, ktorá je právnou formou stabilizácie zamestnanca.

Touto dohodou sa na jednej strane zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Na druhej strane sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. Ak zamestnanec tento stabilizačný záväzok nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Zákonník práce predpisuje písomnú formu dohody, inak je neplatná.

Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy a úhrada ďalších nákladov spojených so štúdiom sa odvíja až od uzavretia dohody o zvyšovaní kvalifikácie. Ak predpokladané náklady na zvyšovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 1700 eur, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorá zaväzuje zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere po dobu maximálne piatich rokov. Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere však nesmie prekročiť päť rokov.

Právny nárok zamestnanca uzavretím kvalifikačnej dohody ako zmluvný nárok vzniká. Jeho rozsah ale určuje samotná kvalifikačná dohoda. Spôsob, akým sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie je: a) poskytovanie pracovného voľna, b) náhrada mzdy za čas poskytnutého pracovného voľna, c) náhrada nákladov štúdia (školné, cestovné...).

Aj keď sa zamestnanec zaviazal zotrvať v pracovnom pomere určitú dobu, môžu nastať situácie, keď zamestnanec nepracuje a získanú kvalifikáciu preto nevyužíva v prospech zamestnávateľa. Pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce.

Na rozdiel od zvyšovania kvalifikácie v prípade prehlbovania kvalifikácie na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve sa dohoda neuzatvára. Len ak predpokladané náklady zamestnávateľa na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca dosahujú aspoň 1 700 eur, dohoda sa môže uzatvoriť. Dohoda o prehĺbení kvalifikácie musí mať písomnú formu, inak je neplatná a musí obsahovať rovnaké náležitosti ako dohoda o zvýšení kvalifikácie.

Kolektívna zmluva a ďalšie benefity

Zamestnávateľ môže upraviť nároky študujúcich zamestnancov výhodnejšie nad zákonom určený minimálny rozsah, a to buď ich dohodnutím v súlade s § 231 Zákonníka práce v kolektívnej zmluve, alebo v súlade s § 43 ods. Podľa § 231 Zákonníka práce kolektívna zmluva upravuje okrem iného pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. V súlade s uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce si účastníci pracovného pomeru ako hmotné výhody pre zamestnanca môžu dohodnúť úhradu ďalších výdavkov v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie (napr. príspevok na nákup učebníc, úhradu školného, cestovného, ďalšie pracovné voľno). Pokiaľ zamestnávateľ so zamestnancom neuzavrie dohodu o zvýšení kvalifikácie, zamestnanec musí znášať všetky náklady spojené so štúdiom sám. Zamestnávateľ mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy v súlade s § 141 ods. 3 ZP na účasť na vyučovaní a na vykonanie skúšok.

Profesijný rozvoj a študijné voľno pre pedagogických a odborných zamestnancov

Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch upravuje profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov. Podrobnosti o profesijnom rozvoji a jednotlivých druhoch vzdelávania obsahuje aj vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji. Profesijný rozvoj sa riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vydáva riaditeľ školy po prerokovaní so zriaďovateľom a zástupcami zamestnancov.

Rozsah pracovného voľna na profesijný rozvoj

Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. má pedagogický zamestnanec nárok na päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na profesijnom rozvoji uskutočňovanom prostredníctvom vzdelávania, odbornej stáže a tvorivých aktivít. Riaditelia škôl a vedúci pedagogickí zamestnanci majú nárok na ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania.

Typy profesijného vzdelávania

• Kvalifikačné vzdelávanie: Slúži na získanie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca. Organizuje sa ako doplňujúce pedagogické štúdium pre kategórie učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, školský tréner a pedagogický asistent.
• Rozširujúce štúdium: Je určené na získanie kvalifikačného predpokladu v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa štátneho vzdelávacieho programu.
• Atestácie: Vykonávajú sa v súlade s § 59 až 62 zákona č. 138/2019 Z. z. a § 7 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa je požadovaným stupňom vzdelania na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej školy. Vykonaná atestácia platí pre vyžadovaný stupeň vzdelania, na ktorom sa spĺňa kvalifikačný predpoklad a kategóriu.
• Funkčné vzdelávanie: Pedagogický zamestnanec, ktorý nezískal profesijné kompetencie potrebné na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca, je povinný absolvovať funkčné vzdelávanie do 31. decembra 2026. Povinnosť absolvovať funkčné vzdelávanie, teda základný program a rozširujúci program - úhrnne 220 hodín - sa týka všetkých vedúcich pedagogických zamestnancov a vedúcich odborných zamestnancov. V súčasnom období platí, že funkčné vzdelávanie má vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec absolvovať do 31.8.2026.

Áno, tento riaditeľ splnil podmienku absolvovania funkčného vzdelávania podľa zákona č. 138/2019 Z. Riaditeľ, ktorý absolvoval funkčné vzdelávanie v roku 2007, mal povinnosť absolvovať funkčné inovačné vzdelávanie a funkčné inovačné vzdelávanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. v roku 2014, sa považuje za riaditeľa, ktorý absolvoval celé funkčné vzdelávanie podľa zákona č. 138/2019 Z.

Zákon č. 325/2025 Z.z. nemenil podmienky stupňa vzdelania učiteliek materských škôl, len ich spresnil. Naďalej očakávame od roku 2029 právny stav, v ktorom sa bude od učiteliek materských škôl, ktoré poskytujú povinné predprimárne vzdelávanie deťom od piateho roku života, vyžadovať najmenej vysokoškolské vzdelanie I.

V súlade s § 14 ods. 1 zákona o pedagogických zamestnancoch zamestnávateľ posudzuje kvalifikačné predpoklady pedagogického zamestnanca. Zamestnávateľ porovná doklady o vzdelaní s vyhl. MŠVVaM SR, Príloha 1, 1. diel, I. časť, Oddiel A body 2, 4 alebo 5. Predpokladáme, že posudzovaný pedagogický zamestnanec získal vzdelanie uvedené v niektorom z uvedených bodov.

Financovanie profesijného rozvoja

Náklady spojené s profesijným rozvojom a atestáciami hradí zamestnávateľ, ak je vzdelávanie v súlade s plánom profesijného rozvoja školy. Výnimkou je adaptačné vzdelávanie a aktualizačné vzdelávanie, ktoré hradí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či bolo toto vzdelávanie zahrnuté v pláne profesijného rozvoja. Ministerstvo školstva môže poskytnúť dotáciu na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov.

Špecifické situácie a povinnosti zamestnanca

V prípade, že riaditeľ školy odmietne poskytnúť pracovné voľno s náhradou funkčného platu na vzdelávanie v rámci kontinuálneho vzdelávania (profesijný rozvoj) s odôvodnením: "studijne volno nie je mozne udelit, mozeme Vam poskytnut den dovolenky. Na udelenie tz. studijneho volna uz, zial, narok nemate, kedze splnate vsetky kvalifikacne predpoklady. (2) Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa," je potrebné preskúmať, či dané vzdelávanie spadá do kategórií vzdelávania, na ktoré má pedagogický zamestnanec nárok podľa zákona č. 138/2019 Z. z.

Odporúčania v prípade odmietnutia študijného voľna

• Preštudovať plán profesijného rozvoja: Zistiť, či je dané vzdelávanie zahrnuté v pláne profesijného rozvoja školy.
• Komunikácia s riaditeľom: Otvorene komunikovať s riaditeľom a argumentovať svojím nárokom na základe zákona č. 138/2019 Z.

Povinnosti zamestnanca

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.

Daňové aspekty a cestovné náhrady

V nadväznosti na vzdelávanie upravené v Zákonníku práce sa oslobodenie od dane z príjmov zo závislej činnosti v súlade s § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov vzťahuje na prehlbovanie kvalifikácie vykonávané v súlade s § 154 ods. Pokiaľ sa počas účasti na aktivitách spojených s doškoľovaním poskytuje mzda, funkčný plat a pod., tento príjem nie je oslobodený u zamestnanca od dane, ale ide o zdaniteľný príjem.

Ak sa vzdelávacie aktivity uskutočňujú mimo miesta pravidelného pracoviska, má zamestnanec nárok na cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cestovných náhradách“), ktoré sa posudzujú podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. Pokiaľ je zamestnávateľ subjekt, ktorého príjmy podliehajú dani z príjmov, možno uňho uznať za daňové výdavky len také výdavky spojené so vzdelávaním zamestnanca, ktoré súvisia s jeho činnosťou a pracovným zaradením.

Náklady zamestnávateľa vynaložené v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 a § 155 Zákonníka práce možno uplatniť ako daňové výdavky len v prípade vzdelávania, ktoré súvisí s predmetom činnosti zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca. Podmienkou je, aby zamestnanec využíval získanú kvalifikáciu u zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí tiež preukázať, že zvýšenie kvalifikácie je potrebné na výkon jeho činnosti. Uvedené požiadavky vyplývajú z charakteristiky daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov (daňovým výdavkom je výdavok, resp. náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14).

Príklady daňových aspektov

• Príklad č. 1: Advokát zamestnal študenta práv s ukončeným prvým stupňom vysokoškolského štúdia na právnickej fakulte, ktorý súčasne študuje diaľkovou formou na druhom stupni štúdia. Aby mohol zamestnanec vystupovať samostatne na súde a v iných právnych konaniach s klientmi, potrebuje mať ukončený druhý stupeň vysokoškolského štúdia na právnickej fakulte. Zamestnávateľ si s týmto zamestnancom dohodol, že mu preplatí školné a cestovné, čo zapracoval do pracovnej zmluvy. Aby si zamestnanca aj právne zaviazal na prácu vo svojej právnickej kancelárii po skončení jeho štúdia, uzatvoril so študentom aj zmluvu podľa § 155 ZP. V zmluve sa dohodli, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku v rozsahu podľa § 140 ods. 3 ZP a zamestnanec za úhradu dohodnutých nákladov na štúdium musí zotrvať v jeho firme po dobu piatich rokov odo dňa uzavretia tejto zmluvy.
• Príklad č. 2: Zamestnávateľ uzatvoril s viacerými svojimi zamestnancami dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce. Zvýšenie kvalifikácie zamestnancov je v súlade s potrebami organizácie. Podľa dohody zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu podľa § 140 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa v dohode zaviazal k preplateniu školného, pričom táto jeho povinnosť je zakotvená aj v kolektívnej zmluve organizácie. U jednotlivých zamestnancov je zdaniteľným príjmom náhrada mzdy a zamestnávateľom uhradené školné. U zamestnávateľa je náhrada mzdy uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov a školné je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm.
• Príklad č. 3: Vodiči - referenti sa v organizácii zúčastňujú povinného preškoľovania. Náklady s tým spojené uhrádza zamestnávateľ na základe faktúry firmy, ktorá je oprávnená na vykonávanie tejto činnosti. Nepeňažný príjem zamestnanca vo výške sumy na faktúre uhradenej zamestnávateľom je oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov. U zamestnávateľa je úhrada faktúry za preškolenie a mzda zamestnancov uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm.
• Príklad č. 4: Nepeňažný príjem vo výške sumy uhradenej na doškoľovanie pracovníčok je u nich oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov. Cestovné náhrady v súvislosti s pracovnou cestou nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona. U zamestnávateľa je úhrada účastníckeho poplatku, cestovné náhrady a mzda zamestnankýň uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) body 3 a 6 a § 19 ods. 2 písm.
• Príklad č. 5: Absolventka vysokej školy chce pokračovať v štúdiu anglického jazyka aj po nástupe do zamestnania. Pracuje v súkromnej firme, ktorá znalosť jazyka nevyžaduje, pretože ho k svojej činnosti ani nepotrebuje. V danom prípade nie je splnená podmienka na oslobodenie od dane z príjmov, pretože uvedené doškoľovanie nesúvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa. Sumu uhradenú zamestnávateľom za jazykový kurz je potrebné pripočítať k ostatným príjmom zamestnankyne zo závislej činnosti a zdaniť.
• Príklad č. 6: Zamestnávateľ preplatil zamestnancovi poplatok za vykonanie skúšky v súvislosti so získaním vodičského oprávnenia. Uhradený poplatok je u zamestnanca zdaniteľným príjmom a zdaní sa spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti, lebo zamestnanec získané vedomosti a zručnosti nevyužije na pracovisku a ani funkčne nie je zaradený tak, aby ich u zamestnávateľa využil.

tags: #obhajoba #2 #kvalifikacnej #prace #narok #na